Na vzniku saleziánskeho diela v Michalovciach má obrovský podiel profesor náboženstva, kňaz Štefan Hlaváč. Keď roku 1929 prišiel do Michaloviec, v michalovskej farnosti boli veľmi zlé podmienky pre rozvoj náboženského života, hlavne pre duchovný rast kresťanskej mládeže. V samotných Michalovciach okrem filiálok vtedy žilo vyše 13000 obyvateľov prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Boli tu aj gréckokatolíci a evanjelici, ktorých nebolo veľa, no bolo tu hodne obyvateľov židovského vierovyznania. Rozmáhali sa aj sektári – jehovisti. Pre všetkých, asi 7000 rímskokatolíkov tu bol jediný farský kostol a pán dekan s jedným kaplánom. Len s veľkou námahou mohli zabezpečiť aspoň najzákladnejšie náboženské služby svojim veriacim – slúženie svätých omší a vysluhovanie sviatostí (aj na filiálkach). Na hlbšiu pastoračnú činnosť nebolo ani len pomyslenia.
Michalovce (ešte len ako „veľký valal“, lebo štatút mesta dostali až 17. júna 1944) sa rozrástli hlavne smerom k železničnej stanici a pre tamojších nových obyvateľov väčšia vzdialenosť bola „dôvodom“ nechodievať do kostola, prípadne chodievať len na veľké sviatky. Preto bolo dobré, že v blízkosti nových ulíc sa vybudoval kláštor redemptoristov.
A tu, v tejto neblahej duchovnej situácii, roku l929 prichádza riešiť pastoračné problémy michalovskej farnosti prezieravý mladý kňaz profesor Hlaváč. Videl, že Michalovce potrebujú ako soľ stredisko duchovného života, hlavne pre mládež. Pravda, bol tu už kláštor redemptoristov, no činnosť a zameranie tejto rehole nezodpovedá duchovným a náboženským potrebám mládeže. O tom profesor Hlaváč listom 13. novembra 1934 informoval pána biskupa ThDr. Jozefa Čárskeho, z ktorého vyberáme: “Je tu gréckokatolícky kláštor, v ktorom sa veľmi starajú o rusinizáciu. Všetko sa tam vybavuje po rusky, akoby kázali Rusom a nie Slovákom. Chodí tam mnoho rímskokatolíkov, keďže redemptoristi majú času sa im venovať. U nás dvaja rímskokatolícki kňazi nestačia na svojich veriacich, aby ich zachytili rôznymi pobožnosťami, na ktoré rehoľníci majú dosť času.
Slovenský duch michalovských katolíkov pôsobením týchto pátrov je zoslabený a preto ho treba posilniť. Veľadôstojní páni redemptoristi sú zásadne proti tomu, aby v ich kláštore pôsobil páter rímskokatolíckeho rítu tak, ako je to v Stropkove. Preto pomoc v tomto smere od redemptoristov nemôžeme očakávať a musíme ju hľadať v niektorom inom rehoľnom ráde.“
Profesor Hlaváč s touto iniciatív – dostať do Michaloviec niektorú z reholí – vychádza ako prvý a preto vo vyššie uvedenom liste sa aj ospravedlňuje pánu biskupovi: „Ráčte odpustiť, že v tejto záležitosti predbieham úradný referát michalovského farára, no robím to v záujme veci.“ V tomto liste pán profesor ďalej zdôvodňuje, prečo je nutné priviesť rehoľníkov do Michaloviec , pričom zároveň podáva aj návrh, ako to zrealizovať. Z listu vyberáme:„Aby to bolo čo najskôr, keď som bol cez prázdniny v Šaštíne, navrhol som saleziánom usadiť sa v Michalovciach. K tomuto zámeru ma viedol nielen cirkevný, ale aj národný záujem. V michalovskej učňovskej škole sa nevyučuje náboženstvo pre nedostatok kňazov a v ľudových školách katechéza je zverená laikovi – učiteľovi. O náboženskú výchovu učňov sa nikto nestará – a tu by sa žiadalo na to mať saleziánov ako najlepších pedagógov v tomto smere. Mládež je po náboženskej stránke spustnutá. Okrem toho v Michalovciach je veľmi potrebné vybudovať aj stredoškolský internát, s čím sa už aj reálne uvažuje v súvislosti s existenciou michalovského gymnázia. Ak sa to uskutoční a pedagogický dozor v ňom prevezme nejaký profesor – ateista, bolo by to na veľkúškodu nábožensko – mravnej výchovy. Dalo by sa tomu predísť, ak by sa usadili dovtedy v Michalovciach saleziáni a oni by prevzali správu pedagogického dozoru v internáte. Na túto okolnosť ma upozornil aj pán direktor saleziánov v Bratislave veľadôstojný pán Jozef Bokor.“ Nepochybne je isté, že prvotná myšlienka plánu priviesť sv. Don Bosca do Michaloviec sa zrodila v hlave, lepšie povedané, v srdci profesora Hlaváča iba tri mesiace pred napísaním vyššie citovaného listu pánu biskupovi. Pán profesor to aj uvádza vo svojom životopise (s.118 – 1119 v 3. vydaní).

Celé saleziánske dielo začalo…

Celé saleziánske dielo začal s troma babkami, s ktorými cestou z Mariazellu navštívil šaštínskych saleziánov. Dom saleziánov v Šaštíne sa tak zapáčil babkám, že ich zbožné prianie mať niečo podobné aj v Michalovciach v duši pána profesora vyprovokovalo  myšlienku saleziánskeho diela. Tie tri babky, Alexová, Rudášová, Šárová a potom doma aj Tudošová sa zložili po tisícke. Keď im pridal aj pán profesor, vkladná knižka s 5.000 korunami na heslo „Saleziáni“ bola prvým krokom sv. Don Bosca do Michaloviec.

Ďalšie kroky k uskutočneniu saleziánskeho diela nasledovali rýchlo za sebou. Hneď po príchode domov z Mariazellu i zo Šaštína v auguste l935, profesor Hlaváč napísal obšírny list direktorovi salezíánov v Bratislave veľadôstojnému pánovi Jozefovi Bokorovi. V ňom zdôvodnil potrebu saleziánskeho domu v Michalovciach. Z listu vyberáme:
„1. Michalovce sú centrom Zemplína. V celom tomto regióne nie je ani jedna rímskokatolícka rehoľa, kým na západnom a strednom Slovensku je ich dosť. Okolie mesta Humenné, Trebišov, Sečovce, Vranov, Snina, Medzilaborce, Sobrance, Veľké Kapušany ani jedno nemá nejakú rímskokatolícku rehoľu. Samotné Michalovce majú vyše 13.000 obyvateľov, z ktorých asi 7.000 je rímskokatolíkov. Na ich pastoráciu pán farár s kaplánom nestačia. Ja ako gymnaziálny katechéta mám aj duchovnú správu nemocnice, takže veľmi im vypomáhať nemôžem. Náboženstvo vyučujú laici.
2. Tunajší farský kostol, jediný v michalovskej farnosti má nevýhodnú polohu na kraji Michaloviec. Je tu potrebné vybudovať ďalší kostol, čo by sa mohlo začleniť do komplexnej výstavby saleziánskeho diela na pozemku pri centre mesta.
3. Pozemok na výstavbu saleziánskeho diela je k dispozícii a postaráme sa aj o určitý kapitál.
4. Chceli by sme vybudovať aj oratórium pre mládež.“
Na tento list obratom odpovedal direktor saleziánov veľadôstojný pán Jozef Bokor. Prisľúbil v ňom, že čoskoro príde do Michaloviec, kde bude mať omšu, ako napísal, „aj kázeň a potom prednášku so svetelnými obrázkami. Ľudia by sa oboznámili s naším dielom a potom by sme sa mohli pustiť do práce“. V závere listu napísal pánu profesorovi: „My saleziáni sme Vám veľmi povďační, že ste prejavili o nás záujem.“

Od októbra 1934 profesor Hlaváč bol v neustálom písomnom, ale aj osobnom styku s direktorom saleziánov v Bratislave veľadôstojným pánom Jozefom Bokorom a so saleziánskym inšpektorom Ignácom Stuchlým v Ostrave. Okrem toho informoval o všetkom pána biskupa Jozefa Čárskeho a všetko robil s jeho vedomím. Pán biskup l9. novembra l934, teda hneď od začiatku napísal pánu profesorovi, že „veľmi by som sa tešil, keby sa vec podarila a keby sme do Michaloviec dostali našských rehoľníkov“. Pán biskup zároveň požiadal profesora Hlaváča, nech v tom pokračuje a nech ho o všetkom informuje. Poveril ho aj realizáciou celého toho zámeru dostať saleziánov do Michaloviec.
Zanietenie profesora Hlaváča za saleziánske dielo ocenil aj saleziánsky inšpektor veľadôstojný pán Ignác Stuchlý z Ostravy, keď mu napísal 5, decembra l938: „Ďakujem Vám srdečne za tento milý prejav Vašej lásky k dielu Dona Bosca. Obdivujem Vašu obetavú lásku, s akou sa staráte o rozšírenie saleziánskeho diela.“
Direktor saleziánov veľadôstojný pán Jozef Bokor 30. decembra l938 pánu profesorovi s potešením píše, že naši turínski predstavení dali zásadný súhlas k usídleniu saleziánov v Michalovciach“. To znamená, že štvorročné úsilia pána profesora je poznačené ďalším úspešným krokom na ceste k dosiahnutiu cieľa. Dojednávanie výstavby saleziánskeho domu sa postupne završuje.
Saleziánski predstavení si veľmi cenili snahu profesora Hlaváča spolu s ostatnými michalovskými verejnými predstaviteľmi dostať saleziánov do Michaloviec. Inšpektor veľadôstojný pán Ignác Stuchlý 31. decembra 1938 napísal pánu profesorovi:„Náš vrchný predstavený veľadôstojný pán P- Peter Ricaldone z Turína v poslednej odpovedi na môj dopis týkajúci sa saleziánskeho diela v Michalovciach, mi osobitne kladie na srdce poďakovať sa Vám jeho menom za tak vzácnu lásku a dôveru, ktorú prejavujete úbohým synom sv. Dona Bosca. Zdôraznil i povinnosť poďakovať sa aj ostatným dobrodincom, ktorí nás pozývajú do Michaloviec, pánom poslancom Haššíkovi a Dr. Huťkovi.“ Krátko nato saleziánsky inšpektor prišiel do Michaloviec osobne a pri tejto príležitosti sa stretol aj s profesorom Hlaváčom . Z tohto stretnutia si od niesol veľmi príjemný dojem, akým na neho zapôsobil pán profesor svojou osobnosťou. O pár dní, 10. februára 1939 mu napísal saleziánsky direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor, „že pán inšpektor Ignác Stuchlý odchádzal z Michaloviec oduševnený…“Za necelé tri týždne nato, 28. februára l939 pán profesor dostáva od direktora veľadôstojného pána Jozefa Bokora potešujúcu správu, že – ako mu písal – „kňaz, ktorý bude určený pre Michalovce, možno už v marci bude u vás“. Kruh celého diania sa zužoval, všetko sa uzatváralo vo vzájomných súvislostiach s Božou pomocou, aby spoločným úsilím všetkých sa dosiahol konečný cieľ. 11. marca l939 nasleduje ďalší list direktora veľadôstojného pána Jozefa Bokora na adresu profesora Hlaváča. Oznamuje mu, že „keď budú veci takto pokračovať, v apríli bude sa môcť položiť základný kameň stavby“. A ďalej uvádza: „Z Turína už prišiel súhlas, aby direktor šaštínskeho ústavu išiel do Michaloviec.“ Radosť nad príchodom saleziánov do Michaloviec vyjadril aj biskupský úrad. V liste zo dňa 24. júla l939 generálny vikár píše profesorovi Hlaváčovi: „Zvlášť potešiteľná je vaša správa o blízkom príchode saleziánov do Michaloviec, ktorých osvedčená výchovná činnosť iste uľahčí aj Vaše zodpovedné postavenie.“ Po vyše štvorročnom úsilí všetko je už pripravené, aby sa začalo s výstavbou. Ale ako sa hovorí, a ako je aj pravda: človek mieni, Pán Boh mení. Vis maior, čo nemohli ovplyvniť k lepšiemu ani saleziánski predstavení. Ani profesor Hlaváč. Prišli do toho politické udalosti. Hneď o päť dní po poslednom potešujúcom liste direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor píše 16. marca l939 pánu profesorovi list, z ktorého vyberám:„Úfam, že ste môj list dostali. Od tej doby, hoci je to len päť krátkych dní, nastali udalosti, ktoré nikto z nás neočakával. Dnes som chcel odísť do Moravskej Ostra vy, ale nateraz je to nemožné, keďže Čechy i Moravu obsadili Nemci. Urobím to, až keď sa tam budem môcť dostať. Architekt pokračuje ďalej.!  V tom čase u nás na východnom Slovensku došlo k vojenskému konfliktu s Maďarmi, známym pod menom ako Malá vojna. Maďari pri tom obsadili sobraneckú, sninskú a veľkokapušiansku oblasť, ktorá potom vyše päť rokov bola pričlenená k Maďarsku. Na túto vojenskú či vojnovú situáciu reagoval saleziánsky direktor vdp. Jozef Bokor 11. apríla l939 listom, adresovaným pánu profesorovi:„V dôsledku posledných udalostí na východnom Slovensku zastavil som u architekta aj prípravu plánov pre výstavbu saleziánskeho ústavu v Michalovciach. Je ťažké vyznať sa v terajších časoch a nechcel by som robiť zbytočné výdavky, ak by ten zámer s Michalovcami mal padnúť, Deo gratias, že sa to už všetko utíšilo. Dnešným dňom architekt bude pokračovať v prerušenej práci a dúfam, že s plánmi bude čoskoro hotov. Ohľadne príchodu nášho kňaza do Michaloviec sa osobne porozprávame. V tej veci sa tiež nič nepodniklo, lebo sme vyčkávali ďalší vývin vojensko-politických udalostí…“ Vytvorenie Protektorátu z obsadených Čiech a Moravy Nemcami, ale aj globálna vojensko-politická situácia v celej Európe pozastavili postup realizácie saleziánskeho diela v Michalovciach. Saleziánsky direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor 22. júna l939 oznámil to listom pánu profesorovi, v ktorom ho nabádal na trpezlivosť a modliť sa za priaznivejšie pomery. aby sa mohlo pokračovať v začatom diele. Svoj list končí uistením: „Aby ste si nemysleli, že sme sa zriekli Michaloviec.“ Keď sa v krátkom čase skonsolidovali politické pomery a nebol dôvod zbytočne oddiaľovať práce, profesor Hlaváč dosť kategoricky a otvorene zareagoval na tento list. Uvedené dôvody zo strany saleziánskeho direktora – ešte nezačínať so stavbou – sa mu zdali ako neopodstatnené a preto 3. júla l939 mu napísal kritický list, v ktorom uviedol aj dôvody svojej nespokojnosti. Uviedol v ňom tieto konkrétne body:„ – v auguste 1939 by sa malo už začať stavať. Prečo to odďaľovať?– z okresu zo štátnych peňazí na internát je zabezpečené 600.000 korún. Je zabezpečený pozemok.– ak by došlo k niečomu v dôsledku vojensko-politickcý pomerov, škodu by sme znášali my v Michalovciach a nie saleziánske ústredie v Bratislave.– treba sa poponáhľať. Máme tu už aj Učiteľský ústav, strednú školu z Novej Bane (Levický okres). Ak by došlo k zmenám v okresoch, môžeme stratiť aj sľúbený príspevok okresu na internát v sume 600.000 korún. Treba sa poponáhľať, ak sú plány hotové vypísať súbeh, zadať stavbu, medzitým zbierky v okolí bežia. Príďte sa presvedčiť, práce je dosť ešte pred začatím stavby…“ Na stavbu stredoškolského internátu, ktorý by tvoril komplet s Domom saleziánov, bola poskytnutá aj župná podpora a to v sume 50.000 korún. Financovanie pre začiatok výstavby diela bolo zabezpečené a k tomu prispievali aj zbierky obyvateľstva z celého širokého zemplínskeho okolia. Okrem toho bola prisľúbená aj štátna subvencia v sume 100.000 korún. S výstavbou sa začalo potom, no ako každé dobré dielo ťažko, aj tu nastali ťažkosti. V marci 1941 sa prejavil nedostatok finančných prostriedkov. Túto nepriaznivú situáciu komentoval saleziánsky direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor v dlhom liste zo dňa 19. marca 1941, adresovanom profesorovi Hlaváčovi, v ktorom uvádza, že „na dlžobu nebudeme stavať, lebo by sme zaťažili kongregáciu. Treba pohnúť všetkým, ako sa len dá, aby stavba nezostala trčať nedokončená na posmech a hanbu…“ List končí slovami, že píše pánu profesorovi „ako takému, ktorému som vždy dôveroval“. V ďalšom liste husto písanom strojom na 3. stranách 5. júna 1941 pán direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor oznamuje profesorovi Hlaváčovi, aké sú problémy okolo výstavby michalovského saleziánskeho diela a čo všetko treba robiť. List sa končí slovami: „Za Vašu pozornosť, ktorú vždy venujete nášmu dielu, som Vám povďačný a ubezpečujem Vás, že v modlitbách nezabúdam na Vás ako na prvého priateľa saleziánov v Michalovciach. Urobím to zvlášť zajtra pri sv. omši – na 100. výročie primičnej svätej omše nášho svätého zakladateľa Don Bosca.