Pôstne obdobie nás povzbudzuje, aby sme nechali svoj život preniknúť slovom Božím a poznali základnú pravdu, teda kto sme, odkiaľ prichádzame a kam máme smerovať, ktorá cesta je správna a po ktorej  máme v živote kráčať.

Prežiť štyridsať dní s Ježišom

Vo svojom štyridsaťdňovom trvaní má pôstna doba nedoceniteľnú a viditeľnú moc. Pripomína nám  určité udalosti, ktoré formovali život a dejiny starého Izraela a ktoré majú aj pre nás hodnotu. Spomeňme napríklad na štyridsaťdňový pobyt Mojžiša na vrchu Sinaj, z ktorého vzišiel dar dosiek Zákona.

Pôstne obdobie nás chce predovšetkým pozvať, aby sme prežili s Ježišom štyridsať dní, ktoré strávil v modlitbe a pôste na púšti, ešte než začal verejne pôsobiť. Na Popolcovú stredu tiež my začíname spoločne s kresťanmi celého sveta cestu reflexiu a modlitby, na ktorej duchovne stúpame na horu Kalvária a pri tom rozjímame o ústredných tajomstvách našej viery. Týmto spôsobom sa pripravujeme na to, aby sme po tajomstve kríža prežili veľkonočnú radosť zo vzkriesenia. (Benedikt XVI.)                   

1. Pôstna nedeľa  Mk 1, 12-15

Evanjelium hovorí, že Ježiš bol na púšti skúšaný, žil tam medzi divokými zvieratami a anjeli mu slúžili.

Zmyslom postenia nie je pozabíjať všetky divoké zvieratá, ale ide o to, aby sme nasmerovali silu našich vášni k dobrému. Pôst nespôsobí len to, že vášne uvidíme, ale odníme im ich divokosť. Čo nás po pôstnom dialógu s nimi čaká? Budú nám slúžiť anjeli. Pôst vedie k slobode, a kto je slobodný, môže sa venovať anjelskej službe.

Vydaj sa na púšť, pomenuj tie šelmy, ktoré stretneš … ale nezabudni kráčať so Sprievodcom! Čiže – „výpravu na púšť“ konaj v modlitbe, pred milujúcim Božím pohľadom, mocnejším než najsilnejšia zver.

2. Pôstna nedeľa Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18

Vidíme Abraháma, ako ide obetovať svojho syna.

Ide „s bázňou a chvením“. Nespráva sa ako náboženský fanatik, ale je vydaný napospas pochybnostiam. Je vystavený situácii, v ktorej mu už nepomôže žiadny zákon ani nariadenie. Jedinou pomocou v tejto chvíli je, že človek od začiatku vie, prečo Bohu dôveruje. My často nevieme prečo sa v našom živote to či ono deje, ale môžeme vedieť, prečo dôverujeme Bohu, ktorý vie prečo.

Úryvok sa ponúka priamo k tomu, aby si si celú udalosť predstavil (cestu na horu, rozhovor Izáka s otcom …). Skús kráčať s Abrahámom, vcítiť sa do jeho pocitov pri rozhovore so synom, pri zviazaní Izáka. A na záver si polož otázku, ako sa táto udalosť prihovára do tvojho osobného života?

3. Pôstna nedeľa Jn 2, 13-25

Poľský básnik J. Tuwim napísal: „Povedz niekomu, že na nebi je 97 830 124 656 998 hviezd, a uverí ti. Napíš ale „Pozor! Čerstvo natreté!“ – siahne si. “

K tomu, aby sme si tzv. Siahli, nás pozýva aj Jánovo evanjelium. Práve v ňom sa slovo viera nikdy nevyskytuje ako podstatné meno, ale vždy ako sloveso. Viera je teda čin, nie iba myšlienkový súhlas.

Zamysli sa nad  – A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo,a keď máme veľkňaza nad Božím domom,  pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.                                                                                                                                                                                                          Žid 10,19-22

4. Pôstna nedeľa Ef 2,4-10

Z listu do Efez počujeme, že Boh je plný lásky a štedrý darca milosti a že sa k nám takto správa, bez toho aby sme si to zaslúžili.

Tak sa dostávame k problému našej viery. Tým nie je, že máme primárne uveriť zázrakom typu vzkriesenie mŕtveho Lazára, ktorý už zapáchal, chemickej zmene vody na víno, či pobehovanie po vode o ktoré sa pokúšal s neveľkým úspechom Peter. Na nepochopiteľné veci sa dá zvyknúť a navyše nás tajomstvo fascinuje. Problémom ale je to, na čo jednoduchý zvyk nestačí a čo treba prežiť a zakúsiť – že Boh nám chce darovať naše šťastie.

Vymenuj (a napríklad napíš) všetky tie Božie dary, ktoré nájdeš v tomto čítaní (veľká láska …). A nehodí sa ďakovať za toľko darov (a za tie jednotlivé dary)?

5. Pôstna nedeľa Jer 31,31-34

Prvá biblická zmluva bola uzavretá medzi Pánom a mužom. Pán sa zaväzuje, že nezahubí život na zemi vodným živlom. Znamením záväzku je dúha. Tú fyzikálne komentoval už Aristoteles, ako odraz slnečných lúčov na dažďovom mraku.

Ďalšia zmluva sa týka Abraháma, ktorého Pán vyzval, aby tak trochu šiel tam a nevedel kam a sľúbil mu potomstvo. Toto sa sociologicky naplnilo, keď sa židia presídlili do Egypta. Tretím stupňom zmluvy je dekalóg- desatoro, čo je obojstranná dohoda a je na nej vidieť, ktorá je silnejšia strana. Prorok Jeremiáš ale hovorí o „Novej zmluve“ vpísanej do srdca človeka. Sme svedkami toho, keď Boh sa snaží, aby sa právo zmenilo v etiku.

Do zmluvy sme už raz vstúpili, a to krstom (obnovenie zmluvy krstu je vrcholom tejto pôstnej prípravy). Ako chápeš (a žiješ) túto zmluvu medzi sebou a Bohom? Čo prináša Boh … a čo prinášaš ty?

6. Kvetná nedeľa Mk 14, 1 – 15, 47

Vstupujeme do týždňa, v ktorom sa budú odohrávať najväčšie udalosti našej spásy. Tým nemyslím len veľkonočné sviatky, ale je tým každá prítomnosť, ktorú prežívame.

Keď sa známeho lekára Alberta Schweitzera spýtali, či je pesimista alebo optimista, tak odpovedal: „Moje vedomie je pesimistické, ale moja vôľa a nádej optimistické. „Myslím, že to dobre vystihuje nielen Ježiša v pašiovom týždni, ale aj životný postoj skutočného kresťana.

Dokážem vidieť, ako sa Kristus ku mne ponižuje v rôznych „podobách“?