Články

cecilfest v Michalovciach - 2015

Patrónku hudby – svätú Cecíliu sme oslavovali vo veľkom aj tohto roku.
Už x-tý ročník Cecilfestu priniesol znova do kobercovky spev, hudbu, tanec a rôzne vystúpenia. Konal sa poslednú novembrovú sobotu a jedno z vystúpení mali aj hostia zo Strážskeho.

Don Pipec uviedol na začiatok tohtoročný Cecil a ozrejmil aj krátku históriu tohto festivalu. Po jeho slovách sa predstavili mladí so svojimi vystúpeniami. Vážnejšie vystúpenia striedali vtipnejšie, no všetky si vyslúžili veľký potlesk. Moderátormi večera boli Sima Feldmanová a Tomáš Šiket.

Po menšej prestávke na občerstvenie, ktoré pripravili milí ochotní ľudia (za čo im ďakujeme ) sa predstavili dievčatá so svojim tancom, ktorý predviedli aj v októbrovej tanečnej súťaži Teendance. A aby sa nepovedalo, tanec si pripravili aj chlapci, ktorým už nakoniec všetkých vtiahli do tanca, a tak pokračovala diskotéka až do polnoci.

Celým večerom sa niesla príjemná a zábavná atmosféra a účastníci tohtoročného Cecilu neľutovali, že prišli.

Neobyčajný výlet v obyčajnom Krakove

Najlepší výlet v histórii saleziánov v zložení MLADÍ plus RODIČIA, ujo autobusár a samozrejme saleziáni 🙂
Tak ako vždy, nemôžeme doma sedieť viac ako mesiac bez nejakého super výletu s mladými, a tak sme sa tentoraz vybrali do Krakova. V organizácii so saleziánom Pavlom Piatrovom a jeho spolubratom Petrom Hraboveckým, ktorým veľmi vďačíme za takúto možnosť, a veríme, že nebola posledná. Výnimočné na tomto výlete bolo, že okrem mladých sa pripojili aj starší, a to naši rodičia, ale aj niektorí dospelí, len tak sami. Myslím, že všetci sme nevedeli, čo od toho očakávať, ale nakoniec to skočilo veľmi dobre, až nad naše očakávania.

Ale pekne postupne. V piatok 16. októbra, ráno o siedmej hodine sme sa stretli na spoločnom slávení Eucharistie, ako sa na poriadnych kresťanov patrí, a tak sme spolu s Ním začali náš dlho očakávaný výlet. Na omši sa nám prihovoril sám vedúci výletu, Paľo, aby sme výlet nebrali len ako kultúrny pôžitok, ale aby sme ho prežili najmä v novom spoločenstve a nebáli sa vytvoriť nové vzťahy, a tak v atmosfére rodiny nabrali nové zážitky. Po omši sme sa vybrali k autobusu, kde nás už čakal pán šofér, s ktorým sme si tiež pekne zažili, ale o tom – potom 🙂

Cesta bola pokojná, mladí dospávali a starší občas niečo prehodili. Za hranicou, na poľskej strane sa nám krásne pýšili Tatry, na ktorých sme sa chvíľku pokochali a pokračovali ďalej. Po ceste sme si dali aj suchý obed, a to už každý z vlastných zásob. Po príjazde na miesto, trošku unavení a zronení z cesty, sme ako prvú z nášho programu navštívili soľnú baňu Wieliczku (Vieličku). Baňu sme obzerali asi 3 hodiny, čo znelo najprv odstrašujúco, ale nakoniec sme zistili, že sme videli iba 1% z celej bane, a to sme prešli cca 3,5 km… 😀

Baňa patrí medzi najstaršie na svete, ťažba prebieha už od 13. storočia až do roku 2007. Je hlboká 327 metrov a dlhá cca 300 km. Dnes je prevažne turistickou atrakciou. Ročne ju navštívi viac ako milión turistov a my sme boli jedny z nich. V bani sa nachádzajú sochy, galérie a najmä mnoho kaplniek, a to všetko vyrobené len zo soli (aj kryštály v lustroch), a to prácou baníkov. Najvýznamnejšou svätou, ktorá sa spája aj v legende s touto baňou a je jej patrónkou je sv. Kinga, ktorej patrí i najvýznamnejšia kaplnka v bani, kde sa konajú rôzne oslavy a svadby. A tak sme mohli spoznať ďalšiu z mnohých, ktorá nám je príkladom svätosti…

Po tom čo nás osvietilo slnko, keď sme znovu vyšli na zemský povrch sme sa už veľmi hladní, ale naplnení zážitkom z bane, vybrali do nášho „hotela“. Prijali nás v saleziánskom misijnom seminári s teplou večerou nad zlato. Kto chcel bola tu ponuka pozrieť si nočný Krakow, ale kto nebol o veľa neprišiel iba o mokré oblečenie a topánky :). Večer sme prežili v peknom spoločenstve s kopou srandy – to vám asi netreba vysvetľovať, zakončili sme to spoločným desiatkom ruženca.

Sobotu ráno sme začali ďakovnou modlitbou v malej kaplnke, a to priamo v ubytovni. Po výdatných raňajkách sme mali prehliadku miestneho areálu, ale nie hocijakého. Keďže toto stredisko je centrom misií v Poľsku, majú tam vybudovaný „misijný park“ celého sveta, kde tieto misie pôsobia. Mohli sme vidieť slumy v skutočnej veľkosti, aj to čo sa v nich nachádza a spoznať ako žijú naši bratia na iných kontinentoch, a aj to v akých podmienkach. Bolo to hlboké a pekné. Verím, že v každom z nás to zanechalo kúsok súcitu nad tými, ktorí to majú omnoho ťažšie a znovu sme si mohli uvedomiť, že naše podmienky sú jedny z najlepších… Ale ako sa hovorí „nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť lepšie“ a v tejto nádeji určite žijú aj všetci obyvatelia tretieho sveta.

Po spoločnej omši v seminárnej kaplnke a po dobrom obede, v poradí už treťou zastávkou nášho programu bolo historické centrum Krakova v spojení s návštevou Wawelu, čo je miestny zámok s nádhernou katedrálou, v ktorej bolo korunovaných mnoho poľských kráľov, z ktorých sú tam mnohí aj pochovaní ( ako napríklad sv. Stanislav a sv. Hedviga). A aj preto je taký významný pre poľsky národ. Najviac nás určite zaujala katedrála s celým názvom Katedrálna bazilika sv. Stanislava a Václava, kde sme boli najdlhšie. Vyšli sme si aj na strechu, kde sme mohli vidieť obrovský zvon sv. Žigmunda a vypočuť si jeho históriu (zvon má priemer 2,5 m a váži 10 ton). Vrámci prehliadky sme sa mohli zastaviť aj v miestnom múzeu Jána Pavla II. Potom sme sa presunuli na námestie, kde sme sa prešli cez renesančnú trhovú halu Sukiennice, a navštívili pár kostolov. Zakončili sme to miestnou čokolatériou s naozaj kvalitnou čokoládou. A zastavili sme sa ešte na krovky, ktoré nesmeli chýbať :).

Nedeľa sa niesla v duchu milosrdenstva, pretože sme navštívili Sanktuárium Božieho milosrdenstva a Centrum Jána Pavla II. v Lagiewnikoch. Mohli sme vidieť izbičku sv. sestry Faustíny a taktiež jej originál, obraz Božieho milosrdenstva. Zároveň sme mali tú česť mať vlastnú, slovenskú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva, kde sa pod hlavnou loďou nachádzajú menšie kaplnky, z ktorých jedna patrí Slovensku. Keď sme sa už všetkého vynadívali presunuli sme sa do druhého sanktuária, a to Jána Pavla II., kde mu je zasvätený kostol a hneď vedľa je o ňom múzeum. Všetko to bolo veľmi nádherné, naplnilo nás to pokojom a tichým úžasom… Ako neplánovaný bonus sme boli aj v mini múzeu o turínskom plátne a dôkazoch o existencii Ježiša Krista.

Neskôr sme sa už úplne unavení konečne presunuli do autobusu a išli domov! Cesta bola taktiež veľkým zážitkom… po hre mestečko Palermo, ktorá v autobuse nesmie chýbať, sa dospelí rozhodli pre spev, ktorý samozrejme chceli prekričať mládežníci. Domov sme dorazili okolo pol desiatej, kde sme sa pred saleziánmi rozlúčili a vybrali sa každý svojou cestou, ale so spoločnými zážitkami.

BONUS: Stala sa nám taká mala pikoška, ako som už spomínala s pánom šoférom. Po prehliadke misijného parku sme si všetci všimli, že mu do oka padla pani sprievodkyňa :). Večer pri modlitbe sa nám verejne priznal a povedal, že by sme mohli chodiť častejšie na takéto výlety, a že on sa sem ešte určite vráti, keď tu rovno neostane. A tak sme sa smiali a vtipkovali, ako sa dostaneme domov…:)

A tak teda milí saleziáni, aj v mene pána šoféra Vám ešte raz ďakujeme za najlepší výlet a veríme, že takéto podobné sa budú ešte mnohokrát opakovať…taktiež ďakujeme aj všetkým zúčastneným, ktorí nabrali odvahu a nebáli sa nájsť si čas, a všetkým ktorí akokoľvek prispeli k tomuto výletu do Krakova, ale najmä ďakujeme Nebeskému Otcovi, ktorý nás sprevádzal a ochraňoval, a dal nám možnosť priblížiť sa k nemu aj takouto formou 🙂

Krásna myšlienka, ktorá sa niesla tohtoročným Prímestským táborom 🙂
Chaos ako na vlakovej stanici v 40. rokoch, prechod do iného sveta – sveta Narnie – cez skriňu, výcvik armády Narnie i samotný boj so zlou kráľovnou, ktorá nakoniec zomrela. A niektorí si mysleli, že naozaj aj na našom tábore…

Tieto, ale aj mnohé iné zážitky mohlo zažiť 100 detí na tohtoročnom prímestskom tábore s názvom Narnia u Saleziánov v Michalovciach. A veru, deti pohltilo bojovať za Aslana, ktorý dal život za nevinného…

V pondelok po doobednom chaose na vlakovej stanici manželia Bobri objasnili deťom situáciu v Narnii. Preto si skupinky museli vyrábať erby, aby zapadli aspoň trošku do tohto sveta.

Dielne na tábore sú zvykom v utorok a teda vyrábalo sa všetko v spojitosti s Narniou – zvieratká, Aslan, maľovala sa krajinka Narnie, vyrábali sa postavičky, ale i iné drobnôstky. Poobede boli rôzne stanovištia pod názvom ,,Útek pred vlkmi.“ Prekonávala ich celá skupinka spolu, alebo po dvojiciach.

Streda sa niesla v znamení putovania a hľadania strateného Edmunda, ktorý sa dal zlákať pomocou ľsti zlej kráľovnej. Teda bol to výlet na lúku pri krížovej ceste pri dedinke Malé Ozorovce. Cestou mali deti chytať aj griffinov a hľadať strateného Edmunda zo svojej skupinky. Keď sa našiel aj hlavný Edmund, bola na pláne svätá omša.

Štvrtok to v každom vrelo! Deti sa totiž pripravovali na veľký boj. Doobeda každý samostatne. Získavali to, čo každý správny bojovník má mať, a zároveň musí ovládať. A poobede to prišlo. Po skupinkových turnajoch prišiel na rad boj so zlou kráľovnou a jej armádou. Vodné balóny len tak lietali vo vzduchu. A čo je hlavné, Aslanova armáda nakoniec porazila Jadis! (Animátorka Lucka, ktorá hrala jej postavu ochorela a v piatok na tábor neprišla, preto si niektoré deti mysleli, že naozaj zomrela 🙂 )

Nakoniec si chcel ešte Aslan preveriť, či sú králi a kráľovné hodní svojho trónu a veci na korunováciu im skryl. Tak sa ich všetci vybrali hľadať. Keď všetko našli, nastala korunovácia skupiniek, ďakovalo sa všetkým, ktorým sa malo a na záver i Bohu na svätej omši.

Aj tento rok sa nám prázdniny začali úplne super lebo hneď 1. júla sme sa vybrali na púť k našej Nebeskej mamke do Levoče. Pricestovali sme vlakom do Sabinova, kde sme sa ubytovali v saleziánskom stredisku. Tu sa k nám pridali aj kamaráti z Bardejova, ktorí už mali jeden deň putovania za sebou. Vo štvrtok ráno sme sa pustili na cestu. V slnečnom počasí, ktoré nám Pán požehnal bola cesta cez lúky, kopce a lesy naozaj pekná. Postupne sme si zvykli na život pútnikov- tešili sme sa na každý zdroj pitnej vody, stráne sme čistili od lesných jahôd (bufet zadarmo) a topánky sme si z bezpečnostných dôvodov nevyzúvali. Cestu nám spestrila aj skupina hudobníkov, ktorí nám zahrali do kroku, keď sme ich stretli len tak, v lese. V podvečer sme došli do dedinky Lipovce, kde nás s vľúdnym úsmevom privítali saleziánski spolupracovníci Kozákovci, u ktorých sme prespali. U nich nás okrem vareného guľáša a domácich koláčov čakali aj naozajstné postele a sprcha! Ráno sme sa pustili opäť na cestu, ktorá viedla cez lúky, ale aj cez rozpálenú asfaltku. Popoludní sme sa zastavili v Brutovciach na kofolu. Noc sme strávili vo Vyšných Repašoch v kultúrnom dome, kde nás prijala pani starostka. Mali tam studňu, v ktorej sa však málokto odvážil umyť. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali v tráve a okolo poludnia sme dorazili do cieľa našej cesty – na Mariánsku horu. Bola horúčava a všade sa tlačilo plno ľudí. Od popoludnia sa pri Bazilike Navštívenia Panny Márie slávili sväté omše, a veru bolo čo oslavovať – okrem sviatku Navštívenia Panny Márie aj sviatok svätých Cyrila a Metoda a 20.výročie svätej omše, ktorú v bazilike slúžil svätý Ján Pavol II. Mimoriadne krásna bola polnočná mládežka. Kto ju neprespal, mohol si okrem zaujímavej kázne, veselých piesní a veľkej tlačenice k Pánu Ježišovi užiť aj super výhľad na vysvietenú Levoču pod nami a hviezdnaté nebo nad nami. Spali sme v stanoch alebo len tak pod šírim nebom. Ráno nás čakala svätá omša s kardinálom a popoludní cesta domov, ktorú takmer každý prespal. Tak sa v nedeľu večer skončila naša púť za Pannou Máriou. A možno, že sa príchodom domov ešte len začala, keď sme mohli začať rozdávať ďalej to, čo sme sa na púti naučili, dostali, pochopili. Púť bola výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s Pánom a spoznať nových priateľov alebo aj oboje naraz, napríklad pri spoločnom ruženci. Bolo skvele aj vďaka Pipcovi, Palimu, Pa3kovi a Pančimu z BJ, ktorí sa s nami modlili a povzbudzovali nás. A samozrejme vďaka Pánovi, ktorý nám okrem slnečného počasia počas celej púte pripravil veľa krásnych chvíľ strávených v kruhu priateľov a s Ním. Ďakujeme 🙂

 

– Majka Žáková –

[tg_thumb_gallery gallery_id=“3266″]