V sobotu 23. októbra skoro ráno o 6:30 sme sa všetci, oba naše tímy – mladší aj starší, stretli v našom stredisku u saleziánov, aby nás otestovali. Našťastie sme mali všetci negatívny výsledok testu a tak sme mohli ísť do Prešova na jesennú KAMU. Všetko sa odohralo v jeden deň.

 

Program sa začal o 9:00 slávnostnou omšou. Potom nasledovalo otvorenie turnaja a rozlosovanie tímov.

 

Prvý zápas turnaja veľkej KAMY otvoril náš tím proti Prešovu. Napriek vysokej dominancii v zápase sa našim nepodarilo vyhrať a zápas sa skončil 1:1. Hneď po ňom sa stretli naši mladší chlapci s tímom z Košíc, zápas naši malí zverenci prehrali tesne 1:2. No ihneď po tomto zápase ich čakalo Humenné, nad ktorým vyhrali 6:1.

 

Starší tím veľkej KAMY pokračoval zápasom s Humenným, ktoré chalani zdolali vysoko 4:0. Na malej KAME našich čakal už len posledný súper a ním bol Prešov. V tomto zápase naši chlapci podľahli súperovi 1:3, no za svoj výkon sa nemusia hanbiť.

 

„KAMA sa mi páčila. Máme veľa spoločných zážitkov a skúsenosti. Na to, že trvala jeden deň, bolo to super, opísal svoje dojmy Filip Smetana, ktorý hral za tím mladších chlapcov.

 

Vo veľkej KAME naši pokračovali zápasom s Košicami, ktoré zdolali 2:0. Zápas bol veľmi dobrý a dynamický, oba tímy predviedli výbornú hru. No vyhral lepší 😊.

 

Mladší chlapci – malá KAMA – skončili v skupine tretí a to znamenalo, že sa stretli v semifinále opäť s Prešovom (ten skončil druhý). Zápas Prešova a Michalovských chlapcov skončil 8:3 pre Prešov. Ak by však naši chlapci využili začiatočný tlak v zápase, všetko mohlo vyzerať úplne inak. Keďže chlapci prehrali, šli do bojov o tretie miesto, kde napokon opäť vyhrali nad Humenným, vysoko  8:1.

 

Veľká KAMA mala pred sebou posledný zápas proti Bardejovu a naši museli vyhrať, ak chceli získať prvé miesto v turnaji. V zápase Michalovce ovládli celú hru, no nepodarilo sa im streliť gól. A po konečnom stave 0:0 sa lúčili s turnajom s krásnym druhým miestom.

 

„Na KAME sa mi hlavne páčilo to, že po dlhej dobe bola a že sme sa tam mohli stretnúť chlapci z východného Slovenska. Veľmi oceňujem to, že sa to v tejto dobe podarilo zorganizovať,“ napísal svoj postreh Ľudo Veľas, hráč tímu Veľká KAMA.

 

Do Michaloviec teda z jesennej KAMY prišli diplomy, lopty a poháre za druhé a tretie miesto. Oba naše tímy postúpili do celoslovenského finálového turnaja, ktorý sa zvykne konať v jarných mesiacoch v Banskej Bystrici.

 

Tomáš Duranka a Rasťo Hamráček

 

V pondelok 13. septembra 2021 sa skupina členiek ružencového bratstva vybrala do Petroviec nad Laborcom, kde nám ochotní ľudia dali k dispozícií ovocný sad na nazbieranie sliviek potrebných pre varenie slivkového lekváru. Ochotnú pomoc nám poskytol pri zbieraní sliviek aj domáci pán spoločne so susedom. V Michalovciach u saleziánov už na nás čakali ďalšie členky a spoločne sme čistili nazbierané slivky do neskorých večerných hodín.

 

Na druhý deň skoro ráno sme pri altánku umiestnili medený kotol, do neho sme nasypali očistené slivky a začalo sa varenie lekváru. Ďalšie ochotné členky súčasne čistili zvyšnú časť sliviek. Miešanie lekváru trvalo do neskorého večera. Počas varenia sme zároveň aj sledovali prenos z návštevy Svätého Otca v Prešove.

 

Dovarený lekvár sme naložili do pripravených fliaš a samozrejme nechýbala ochutnávka, pri ktorej sa ušlo aj pre saleziánov.

bj

 

S pojmom „Šuflikári“ ste sa u saleziánov v Michalovciach už mohli stretnúť. Čo však toto slovo opisuje?

Chlapcov, ktorí nastúpili na prvý stupeň animátorskej formácie označujeme ako Šuflikári. Máme ich odložených „v šuflíku“ ako zálohu, ktorú v pravý čas vytiahneme ako tromf. Táto tradícia sa začala pred 20 rokmi a za tento čas prešlo touto formáciou vyše 130 chlapcov. Počas jedného roka sa títo chalani pripravujú na službu animátora a okrem praktických skúseností pri práci s mládežou sa učia rásť duchovne, osobnostne, kultúrne i spoločensky. Takmer 20 ročníkov šuflikárov sa stretlo cez víkend 10.-12. septembra na chate Borda, aby si pripomenuli a oslávili toto okrúhle výročie.

Celovíkendovú akciu otvorila svätá omša, ktorú celebroval don Martin Bonkalo, salezián a misionár v Azerbajdžane. Najdôležitejšou časťou piatkového večera bola „Ponorka“, rituál prijatia nových šuflikárov do animátorskej partie, ktorý je vyjadrený biblickým heslom „Duc in altum“, teda „zatiahni na hlbinu“. Heslo opisuje snahu šuflikárov neostať povrchný, ale objavovať hĺbku života a viery. Duchovným naplnením bola sobotňajšia duchovná obnova, ktorú viedol don Ján Čverčko. Sobotňajšie poobedie patrilo najmä hrám. Vo voľnom čase sa vytvoril priestor na prelámanie vekových rozdielov zúčastnených a bližšie spoznanie sa. Prítomných potešili návštevy šuflikárov, ktorí sa nemohli zúčastniť celého víkendu a deň bol zavŕšený grilovačkou a priestorom pre stretnutia kamarátov po rokoch. Akcia vyvrcholila v nedeľu ráno svätou omšou a raňajkami.

„Ďakujem, že ste ma pozvali, cítim sa tu s vami veľmi dobre“, povedal Ján Čverčko, čím dokonale opísal atmosféru stretnutia. Povzbudivé slová starších, pomoc organizátorom v priebehu akcie, nekonečné množstvo spomienok a zábavy či úprimné rozhovory a zdieľania sa, naplnili podstatu animátorského povolania a vytvorili veľmi príjemnú a nezabudnuteľnú atmosféru. Myšlienku tohto stretnutia najlepšie vyjadril jeden z účastníkov Lukáš, keď povedal: „Je super, že ste to zorganizovali. Niektorých som nevidel veľmi dlho a bolo fajn ich znovu stretnúť.“ Tieto pochvalné slová adresované organizátorom ich upevnili v predsavzatí zorganizovať toto stretnutie aj o päť rokov.

Tomáš