Lyžovačka 2017 – výlet plný zážitkov

02.-04.01.2017

Začiatkom nového roka sa mladí zo salezianského strediska v Michalovciach vybrali na takmer opačný koniec Slovenska – na Oravu, kde ich čakalo veľa nepredvídaných zážitkov.

Nie všetko šlo podľa plánov. Skupinke lyžiarov cestu skomplikovala doprava. Nakoniec sa museli vybrať vlakom. Cieľovou stanicou bol Dolný Kubín, kde ich po príchode, vo večerných hodinách, čakal odvoz k sestrám saleziánkam u ktorých bola Michalovská skupinka ubytovaná.

Útočiskom našich mladých boli svahy a zjazdovky Kubínskej Hoľe. Všetok čas mimo zjazdovky trávili v už spomínanom stredisku, kde mali zabezpečenú stravu, teplo, posteľ a všetko životu potrebné.

 

Výprava sa skladala z 11 tich lyžiarov, najmladších až po dospelých, samozrejme im nechýbal aj snowboardista. Dobré im padla aj s láskou pripravená teplá večera, keď sa vrátili zničený, unavený a mokrý.

„Počasie a podmienky na lyžovanie hodnotím nad očakávania, sneh bol super, pekne nám nasnežilo. Mrázik nám kvalitne opálil líčka, síce miestami to bolo už vážne nepríjemné keď na vás pôsobili všetky živli naraz, keď sa spojil mráz s ostrým vetrom a do toho ešte aj kryštáliky ľadu vám bili do tváre a pocitová teplota sa stále násobila…, “ takto zhodnotil situáciu počas uplynulých dní Ján Smetana.

P1: „Ja chcem ísť na lyžovačku, ale nechcem lyžovať, to môžem?“

P2: „Tá neviem asi ne bo veľa nás“

P1: „ale šak my budeme s vami normálne len nebudeme lyžovať“

P2: „tak choďte na výlet a aspoň aj vy niečo zažijete“

P1: „hej vidíš, dobre ta zrobme výlet do tatier“ – tatko to začalo…

V pondelok o druhej sme odišli z Michaloviec do Popradu. Vybrali sme sa na chatu pri zelenom plese. „To je taká prechádzka po rovine“ chlácholil nás vedúci. Samozrejme sme mu verili…(asi si viete predstaviť tú prechádzku v Tatrách). Prespali sme v popradskom saleziánskom stredisku, niektorí tam boli prvý krát, ale hodnotíme to veľmi pozitívne. (určite sa tam choďte pozrieť, keď budete môcť, je to tam pekné). Večer sme sa chvíľku zahrali, ale už o desiatej sme všetci zaľahli pretože, a teraz začína krutá realita, sme vstavali o piatej hodine ráno! Mali sme omšu ( skoro ako rorátnu ;)) a po nej sme sa vybrali na stanicu. Z oratka sme odchádzali po tme a pomaly sa začínalo brieždiť. Na oblohe nebolo ani mráčika. Po ceste do Tatranskej Lomnice sme z vláčika pozorovali východ slnka. Najprv sme ho nevidela ale zrazu sa pomaly začalo kĺzať po štítoch a čím ďalej tým ich rýchlejšie pohlcovalo svojimi lúčmi, ktoré napokon dopadli na zem. A vtedy sme videli v celej svojej kráse, slnkom zaliate, naše hrdé Tatry. Pyšne tam stali a vítali nás pokryte bielou perinou.

Už začiatok cesty bol veľmi dobrodružný. Po prvých šmyknutiach sa na ľade sme začali byť všetci opatrnejší. Išli sme po úzkom vyšliapanom chodníčku obklopenom ozrutnými ihličnanmi, ktorý sa pod ťarchou snehu skláňali k zemi. Boli sme v rozprávkovej krajine a bolo to nádherne. Po nekonečne dlhej „prechádzke po rovine“ sme konečne všetci dobití došli na vytúženú chatu. Po teplej polievke sme sa polorozmrazení vybrali naspäť domov. Cesta dole bola samozrejme oveľa lepšia, ale hlavne rýchlejšia. Zažili sme veľa nečakaného, ale to si už necháme pre seba 😉

[FAG id=5339]