Aj tento rok sa nám prázdniny začali úplne super lebo hneď 1. júla sme sa vybrali na púť k našej Nebeskej mamke do Levoče. Pricestovali sme vlakom do Sabinova, kde sme sa ubytovali v saleziánskom stredisku. Tu sa k nám pridali aj kamaráti z Bardejova, ktorí už mali jeden deň putovania za sebou. Vo štvrtok ráno sme sa pustili na cestu. V slnečnom počasí, ktoré nám Pán požehnal bola cesta cez lúky, kopce a lesy naozaj pekná. Postupne sme si zvykli na život pútnikov- tešili sme sa na každý zdroj pitnej vody, stráne sme čistili od lesných jahôd (bufet zadarmo) a topánky sme si z bezpečnostných dôvodov nevyzúvali. Cestu nám spestrila aj skupina hudobníkov, ktorí nám zahrali do kroku, keď sme ich stretli len tak, v lese. V podvečer sme došli do dedinky Lipovce, kde nás s vľúdnym úsmevom privítali saleziánski spolupracovníci Kozákovci, u ktorých sme prespali. U nich nás okrem vareného guľáša a domácich koláčov čakali aj naozajstné postele a sprcha! Ráno sme sa pustili opäť na cestu, ktorá viedla cez lúky, ale aj cez rozpálenú asfaltku. Popoludní sme sa zastavili v Brutovciach na kofolu. Noc sme strávili vo Vyšných Repašoch v kultúrnom dome, kde nás prijala pani starostka. Mali tam studňu, v ktorej sa však málokto odvážil umyť. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali v tráve a okolo poludnia sme dorazili do cieľa našej cesty – na Mariánsku horu. Bola horúčava a všade sa tlačilo plno ľudí. Od popoludnia sa pri Bazilike Navštívenia Panny Márie slávili sväté omše, a veru bolo čo oslavovať – okrem sviatku Navštívenia Panny Márie aj sviatok svätých Cyrila a Metoda a 20.výročie svätej omše, ktorú v bazilike slúžil svätý Ján Pavol II. Mimoriadne krásna bola polnočná mládežka. Kto ju neprespal, mohol si okrem zaujímavej kázne, veselých piesní a veľkej tlačenice k Pánu Ježišovi užiť aj super výhľad na vysvietenú Levoču pod nami a hviezdnaté nebo nad nami. Spali sme v stanoch alebo len tak pod šírim nebom. Ráno nás čakala svätá omša s kardinálom a popoludní cesta domov, ktorú takmer každý prespal. Tak sa v nedeľu večer skončila naša púť za Pannou Máriou. A možno, že sa príchodom domov ešte len začala, keď sme mohli začať rozdávať ďalej to, čo sme sa na púti naučili, dostali, pochopili. Púť bola výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s Pánom a spoznať nových priateľov alebo aj oboje naraz, napríklad pri spoločnom ruženci. Bolo skvele aj vďaka Pipcovi, Palimu, Pa3kovi a Pančimu z BJ, ktorí sa s nami modlili a povzbudzovali nás. A samozrejme vďaka Pánovi, ktorý nám okrem slnečného počasia počas celej púte pripravil veľa krásnych chvíľ strávených v kruhu priateľov a s Ním. Ďakujeme 🙂
– Majka Žáková –
[tg_thumb_gallery gallery_id=“3266″]