Od celoslovenského kola KAMY v Banskej Bystrici sme sa pripravovali na letnú KAMU v Humennom, ktorá sa konala v dňoch 12. – 14. júna 2015. Konečne prišiel tento dátum a my s chlapcami sme sa stretli na železničnej stanici, odkiaľ nám išiel vlak do Humenného. Medzi chalanmi vládla skvelá nálada a každý jeden bol skvelo namotivovaný vyhrať. Všetko sa začalo svätou omšou v stredisku SDB Humenné, kde prišlo 5 tímov v kategórii mladší, vrátane Michaloviec a štyri tímy starších (mladší: BJ, MI, PP, PO, HE a starší KE, HE, BJ, PO) v obidvoch skupinách sa hralo systémom každý s každým, rozdiel bol v tom, že u mladších postupovali prvé 3 tímy priamo do semifinále a medzi štvrtým a piatym sa rozhodovalo v baráži. U starších sa hralo dvakrát každý s každým a podľa počtu bodov sa rozhodovalo o postupe do finále a boja o tretie miesto. Konečné poradie v kategórií starší: 1. PO, 2. HE, 3. BJ, 4. KE. Ale vráťme sa naspäť k malej Kame. V piatok po omši sme sa išli ubytovať do miestnej Cirkevnej spojenej školy na Duchnovičovej ulici. Potom, čo sme sa ubytovali a navečerali bolo voľno, a keď všetci hráči zaľahli do svojich spacákov (o 22.00), tak my tréneri sme sa odobrali do jednej z tried na krátku poradu ohľadom pravidiel. V sobotu ráno, sme tiež začali svätou omšou v školskej kaplnke, hneď po omši sme šli na raňajky a po raňajkách odchod na ihrisko do Brekova. Hra trvala 2×12 minút u mladších a u starších to bolo 2×15 minút. Počet hráčov bol 5+1 a hralo sa na šírku veľkého ihriska. Nastúpili sme hneď na prvý zápas proti Prešovu, kde po naozaj neuveriteľnom zápase sme to dotiahli do víťazného konca, a to 1:0 (PO v zápase nepremenil pokutový kop ). Po dvojzápasovej prestávke nás čakal súper z Popradu, kde sme už poučení z chýb prvého zápasu hladko zvíťazili 8:1. Skvelo zahriatí a rozbehnutí chlapci si podali Bardejov 5:0, ale v poslednom zápase, nás trochu zaskočil hustý dážď a domácemu tímu z Humenného sme podľahli 1:0 po vlastnom góle. Všetkých nás to veľmi mrzelo, ale aj tak sme boli veľmi spokojní lebo v skupine sme boli prvý, síce nie v počte bodov, ale rozdielom skóre, ktoré po 4 zápasoch bolo fantastické (14:2). Po týchto zápasoch sa všetky tímy vybrali na mestskú plaváreň v Humennom, kde sme si oddýchli. Po skvelej hodine v bazéne sme sa vybrali na večeru a zábavný program, ktorý pripravili organizátori. Po programe opäť chlapci zaľahli a tréneri sa opäť zišli na krátku poradu, po ktorej aj oni konečne zaľahli. Nasledujúce ráno (nedeľa) nás po omši a raňajkách čakal najdôležitejší zápas v histórii Kamy v Michalovciach, pretože sme hrali semifinále proti Popradu, ktoré zdolalo v baráži o postup Bardejov výsledkom 2:1 (po pokutových kopoch), ale pred našim zápasom sa ešte odohralo semifinále HE:PO, v ktorom zvíťazil tím z Prešova. Poprad po strhujúcom víťazstve čakal na zázrak proti nášmu tímu, ale nedali sme sa zastrašiť, a to sa ukázalo na výsledku 5:1, ktorý nás posunul do dlho očakávaného finále. Predtým však ešte bojoval domáci tím o medailu, ktorú nakoniec aj dosiahli a dostali sa do veľkej trojky. A je to tu, finále. Prvýkrát v histórii letnej Kamy sa nám podarilo dosiahnuť úspech. Bol to zápas, kde sme už mali medailu istú, ale všetci chceli tú najcennejšiu. Stretli sa dva tímy, ktoré si zaslúžene vybojovali úspech, ale vyhrať mohol len jeden. Hráči boli pripravení a hvizd rozhodcu začal snáď pre nás trénerov asi najhorších, a zároveň aj najkrajších 24 minút v našich životoch, a to dvojnásobne platilo pre hráčov Michaloviec. Celý prvý polčas sme mali loptu na kopačkách, hralo sa nám ľahšie ako súperovi, a to sa ukázalo krásnym gólom na 1:0. Bola to teda neskutočná radosť, ale aj premýšľanie čo ďalej. Vedeli sme, že súper bude ešte agresívnejší, ale my sme nemohli povoliť. Všetky protiútoky Prešova končili na našich hráčoch, ktorí nič súperovi nedarovali a na našom skvelom brankárovi. Ozval sa hvizd a za nami bol prvý polčas. Vymenili sme si strany, povedali stratégiu a vrhli sa na druhý polčas, kde už bol súper trochu aktívnejší a mal náznaky šancí, ale náš brankár nás v najhoršom podržal a udržal si čisté konto až do konca stretnutia. Na druhej strane naši hráči už tiež toho mali plné zuby a po neskutočnom druhom polčase, ktorý sa hral zo strany na stranu konečne rozhodca odpískal koniec a nás zasiahla najradostnejšia eufória. Všetci sme vybehli na ihrisko a tešili sa z historického úspechu, ktorému sa možno nechce ani veriť, ale je to naozaj pravda, Michalovce sú prvé, to navždy ostane v našich srdciach, mysliach a budeme na to spomínať stále. Vyhrali sme, síce najtesnejším rozdielom, ale myslíme si, že takýto zápas ani nemohol skončiť ináč, veď predsa hrali dva najlepšie tímy turnaja, ale len jeden mohlo vyhrať a sme veľmi radi, že sa nám to podarilo. Po prevzatí najcennejšej trofeje sme sa vybrali naspäť do Michaloviec oslavovať nielen úspech materiálny v podobe medailí a pohára, ale aj duchovný úspech, keďže máme začo ďakovať nášmu Bohu, ktorý to tak skvelo naplánoval. Všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEME.

Perličky

Na stanici v piatok odchádzalo len 9 hráčov z 12 napísaných na súpiske, jeden tréner z dvoch a jeden salezián. V sobotu nás opustil skvelý hráč, útočník, ale na oplátku prišli traja ďalší, dvaja síce obrancovia, ale to vôbec nevadilo lebo už pred turnajom sme boli pripravení a tretí z nich prišiel útočník.

Veľká vďaka fanúšikom, ktorí v ten víkend nepresedeli len tak doma (Mišo Čižmár s Marienkou, Naťa Kislanová, Mia Mojsejová, Nika Mesarošová, Peťo Soroka s Aťou a dcérou Rebekou) veľmi ste pomohli celému tímu, všetkých to potešilo a naozaj ĎAKUJEME.

A na záver súpiska všetkých, ktorí sa o tento úspech zaslúžili:

Martin Činčár (brankár – to on nás podržal a všetko hasil)

Sebastián Mácha (dal 2 góly, jeden krásnou strelou z polovice ihriska, najvyťaženejší obranca)

Martin Saloň (rýchlik v obrane, bol vždy  všade)

Mišo Jančík (nešťastný vlastný gól v daždi, ale napravil to výbornými obrannými zákrokmi)

Adrián Hurčík (pripojil sa v sobotu, aj s roztrhnutou kopačkou bojoval o každú loptu)

Samuel Mesaroš (víťazný gól vo finále, pripojil sa v sobotu)

Piliere našej obrany

Branislav Počátko (kapitán našej zostavy, potvrdil to 3 gólmi)

Slavomír Hospodár (tvorca našej hry s 2 gólmi)

Matúš Šimko (náš najlepší strelec so 7 gólmi, avšak nepodarilo sa mu vyhrať kráľa strelcov)

Ondrej Koban (jeden gól, prišiel v sobotu ráno, bojoval ako drak)

Šimon Soroka (jeden gól, presne vtedy, keď to jeho mamka nevidela)

Michal Zajac (hrotový útočník, opustil nás v sobotu, ale jeho 3 góly nás posunuli ďalej)

Útočníci (každý jeden z nich dal gól) celkové skóre po 6 zápasoch – 20:3

Matej Soroka Terry (hlavný tréner, jeho šachy v zostavách nám zaručili víťazstvo, prišiel v sobotu ráno)

Mišo Koban (skoro hlavný tréner, nespal celý víkend, takmer stratil hlas)

Pavol Pipka Pipec (salezián, sprostredkovateľ duchovnej sily)

-Miko&Terry-