Dodržujúc pandemické opatreniam, ktoré mnohým z nás bránia naplno robiť rôzne aktivity, členky Ružencového bratstva hľadali spôsob, ako prežívať covidový advent v službe druhým.

Niektoré členky piekli už tretí rok vianočné oplátky. Výťažok z predaja bol venovaný na opravu nášho kostola. A viete koľko ich napiekli? Ak v roku 2020 ich napiekli 9760 kusov, v roku 2021 to bolo 3500 kusov, pod čo sa podpísala pandémia.

Pandemické opatrenia nie každému umožnili dostať do kostola. Členky Ružencového bratstva z nazbieraných vetvičiek vytvorili adventný veniec s priemerom 2,6 metra. Umiestnený bol v záhrade saleziánov tak, aby ho ľudia prechádzajúci okolo mohli vidieť. Pohľad cez veniec privádzal k betlehemu, umiestnenému za ním. Týmto spôsobom bolo ponúknuté prežívať slávenie Adventu a Vianoc mimo kostola. A mnohí to využívali.

Naša hlavná horliteľka, tak ako každý rok aj tento advent, vytvorila nádherný adventný veniec aj v interiéri kostola.

Pre nemocné a staršie členky bratstva horliteľky pred Vianocami sprostredkovali sviatosť pomazania nemocných a Eucharistie a požehnanie domov a bytov.

Niektoré členky sa venovali príprave zástavy ružencového bratstva. Počas Mariánskej soboty 22. januára 2022 ju kňaz požehnal. V krátkom príhovore vysvetlil symboliku obrazu Panny Márie Pomocnice kresťanov na zástave, čo bolo pre nás obohacujúce a zároveň je pre nás veľkým povzbudením.

Januárovú mariánsku sobotu svojou aktívnou účasťou podporili a obohatili aj členky ružencového bratstva z Močarian. Stretnutie sa nieslo v duchu príprav na slávenie sviatku dona Bosca. Myšlienky boli zamerané na úlohu Panny Márie v živote a diele dona Bosca. Modlitby a naše prosby boli venované aj za mier na Ukrajine.

Prežívame veľkú vďačnosť a radosť z práce žien a mužov, ktorí svoje dary ochotne dávajú do služieb bratov a sestier. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a tvorbe adventného venca, zástavy i na programe Mariánskej soboty (či sú to obety, modlitba, nákup materiálu, paličkovanie, šitie, zhotovenie stojana a pod.).

Pred sviatkom dona Bosca sme sa pripravovali modlitbou deviatnika (PDF na stiahnutie) pri svätých omšiach a zároveň sa deväť členov nášho spoločenstva podelilo o svoju skúsenosť saleziánskej, donboscovskej dobrotivosti – vo forme videa na našich sociálnych sieťach. V tomto článku zhŕňame všetky videá a napokon aj video ohňostroja z našej oslavy sviatku dona Bosca 31. januára.

Ak by ste radi raz mesačne odoberali infomail nášho saleziánskeho diela, môžete sa prihlásiť na jeho odber.

4. Adventná nedeľa – Tajomstvo sa stalo známym

 

Pred prvým čítaním (Iz  2 Sam 7,1-5,8-11,16):

„Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ Dávid to, samozrejme myslel dobre. Nemyslel si, že by požíval väčšiu úctu a viac prestíže, ako Božia svätá archa. A prorok Nátan bol spočiatku zajedno s kráľom Dávidom. No potom prišlo proroctvo.
Boh sa nerozhodol bývať v dome. Boh je spokojný, keď je pútnikom potulujúcim sa v stane, slobodným ísť vpredu, pred ľudom. Neskôr budeme v Jánovom evanjeliu počuť slová o Bohu, ako si „postavil svoj stan a prebýval medzi nami!“ Ten, kto vybuduje Dávidov dom je Boh. A tento dom bude ustanovený naveky.
Chcieť bezpečné miesto, kde by sme umiestnili Boha je súčasťou našej časnej, ľudskej potreby vlastniť a kontrolovať to, čo je bez hraníc. No nech sa akokoľvek snažíme vymedziť pre Boha miesto v našom živote, Boh z neho ujde a bude hľadať ďalej.

 

Pred druhým čítaním (Rim 16,25-27):

„Evanjelium zjavuje tajomstvo, od večnosti skryté.“ Dnešný úryvok z listu Rimanom je chválospevom na Boha, ktorý sa rozhodol ohlasovať evanjelium pohanom. Hovorí o tajomstve a zjavení, o terajšku i o večnosti. Iba Boh, ktorý je múdrosť je schopný všetky tieto veci držať pokope.
Stojíme na prahu oslavy veľkého tajomstva. Panenské narodenie, večnosť ktorá vstúpila do časnosti, Boh ktorý na seba vzal telo, toto všetko sa nachádza v udalosti tohto nenápadného dieťaťa. Tajomstvo skryté počas vekov, poznané iba z hlasu proroctiev, stáva sa hmatateľným a jasným. Alebo ešte lepšie: Tajomstvo k nám stáva sa totálne zraniteľným. Láska vstupuje nežnými krokmi medzi nás. Jedinou správnou odpoveďou na tento úžas je chvála a sláva.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 1,26-38):

„Bohu nič nie je nemožné!“ Mária ešte nevie, že ju ľudia počas nasledujúcich storočí budú nazývať Požehnaná Matka, Svätá Panna. V tejto chvíli je to však obyčajné bohabojné židovské dievča, v zapadlom meste, ďaleko od dôležitých ľudí, od miest, ktoré niečo znamenajú. Anjel ju zdraví, blahoslaví ju a zveruje jej veľké proroctvo. Pre každú ženu by na jej mieste bolo prirodzené prísť k záveru: bude mať dieťa.
Bude, no nie hocaké. Toto dieťa splní prísľub daný Dávidovmu domu a bude vládcom. Bude sa volať Ježiš, čo znamená „Boh spasí“, a bude synom Najvyššieho, čo znamená… Mária nemá potuchy, čo to znamená. Pýta sa, ako? Je to prirodzená otázka, no anjel jej dá nadprirodzenú odpoveď: o svätosti, ktorá zostúpi, o moci ktorá zatieni a o neplodnej starej žene, ktorá sa nakoniec stala matkou.
Mária sa už viac nepýta. Je Božou služobnicou, a  svoju účasť na jeho pláne prijíma. V tomto našom období, keď láska už prináša ovocie, ako dlho sa ešte budeme pýtať a obracať sa na Boha otázkami, kým sa konečne poddáme jeho plánu?

 

Otázky na uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Kde je miesto Boha v tvojom živote práve teraz? Kde všade by Boh mohol ísť, ak by si mu nekládol prekážky?
  • Zapadá modlitba vďaky do tvojho modlitebného života? Zlož si krátku modlitbu chvály, ktorú sa rozhodneš často používať?
  • Boh pre život každého človeka má svoje proroctvo. Čo myslíš, aké je to tvoje, ako by si to mohol zistiť? Ako ho zosobňuješ vo svojom živote?

 

Činná odozva

Poznáš nejaké miesto alebo človeka miesto, z ktorého už nečakáš, že by z neho mohol prísť nejaký život. Obetuj za to miesto (alebo osobu) nejaký skutok lásky alebo modlitbu.

 

3. nedeľa adventná – Prejaviť Ducha

 

Pred prvým čítaním (Iz  61,1-2,10-11):

„Duch Pánov je nado mnou!“ To bola to osudná pasáž, ktorú Ježiš na začiatku svojho pôsobenia čítal v nazaretskej synagóge. Vyhnali ho pre ňu z nej, a takmer ho hodili do priepasti. Ježiš si v nej privlastnil mesiášsku autoritu, zvlášť keď k nej ešte pridal slová: „Dnes sa splnilo, slovo, ktoré ste práve počuli“.
Čo slovo mesiáš – pomazaný vyvoláva v našej mysli? Dobrú zvesť pre chudobných, uzdravenie pre tých, ktorí sa nachádzajú v bolesti, slobodu pre tých, ktorí nie sú slobodní, deň hojnosti pre tých, ktorí žijú v núdzi. Je to rok priazne, ak žiješ vo svete ponižovania. No je to zároveň aj deň pomsty pre tých, ktorí síce majú, no veci si držia iba pre seba; nie sú schopní sa o ne podeliť.
Rúcho spásy dostanú tí, ktorí sa obliekajú do plášťa spravodlivosti. Ak nebudeme zabúdať na chudobných i my môžeme mať počas tohto adventného obdobia účasť na roku milosti i na radostných prísľuboch Izaiášovho proroctva.

 

Pred druhým čítaním (1 Sol 5,16-24):

„Neuhášajte Ducha“. Toto a ostatné užitočné odporúčania Pavlove ma občas privádzajú k premýšľaniu, či aj ja často neuhášam Ducha. Či sa totiž radujem stále, alebo keď nie stále, tak aspoň často? Či sa často modlím? Či som človekom ustavičnej vďaky, alebo naopak človekom ustavičných sťažností? Či načúvam prorockým hlasom v mojej rodine či spoločenstve, alebo či ma tieto hlasy otravujú? Či rozmýšľam nad cestami, ktorými kráčam, alebo či sa jednoducho nechávam unášať prúdom? Či sa vyhýbam blízkosti zlu, alebo či s ním občas dokonca i netancujem?
Duch si v nás hľadá miesto, kde by mohol prebývať. V dnešnom čítaní máme jasné inštrukcie o tom, ako vítať svätosť. Alebo sa môžeme rozhodnúť to Duchu Svätému sťažiť: tým, že voči milosti zavrieme všetky okná a všetky dvere zabarikádujeme svojimi návykmi.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 1,6-8,19-28):

Skôr či neskôr každý jeden z nás bude musieť odpovedať na otázku kňazov a levítov: „Povedz nám, kto si. Čo hovoríš o sebe?“
Môžeme vymenovať svoje mená, zamestnania, vzťahy s inými, čísla a štatistiky, ktoré nás identifikujú. Môže ukázať diplomy, akademické tituly, bankové výpisy, vyznamenania. Môžeme sa pochváliť svojimi úspechmi, ba dokonca priznať svoje omyly. No nikdy sa nepriblížime k originálnosti Jánovej odpovede: „Ja nie som Mesiáš!“ Je to perfektná odpoveď! V Jánovej pokore sa nachádza skutočné chápanie.
Nie je to o mne, ani o tom, čo som urobil, ani kde všade som bol. Je to o Ježišovi, ktorý je medzi nami nespoznaný.
Kto som ja ako kresťan je jasne definované tým, kým nie som. Jánov príklad sa stáva pre každého jedného s nás základom pre skutočný a zdravý duchovný život.

 

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Čo robíš, aby si utláčaným a podobne trpiacim svojimi slovami alebo skutkami ohlasoval milostivý rok?
  • Použi dnešný úryvok z Pavlovho listu ako sprievodcu na spytovanie si svedomia: ako slobodne sa pohybuje Duch Svätý v tvojom živote?
  • Ako Jánovo sebachápanie vyzýva, čo ti hovorí, k čomu ťa pozýva, ako ťa konfrontuje?

 

Činná odozva

Daj Duchu Svätému plnú slobodu. Raduj sa, modli sa, ďakuj, vzdoruj moci zla vo svojom živote tým, že odmietneš podriadiť sa negatívnym hlasom vo svojom vnútri a starým zlozvykom.