Všetci sme rodina!

Tak znelo heslo Misijnej nedele 2016 v saleziánskom oratku v Michalovciach. 23.11. už ako každoročne nadišiel čas spomenúť si na ľudí, ktorí sa rozhodli zanechať pohodlie a išli pomáhať tým menej šťastným ľuďom, ktorí žijú v strašných podmienkach – v chudobe na tele aj na duchu. Sú to misionári, ktorí sa rozhodli cestovať či už na koniec sveta, alebo len tu, na Luník IX či do Bardejova na Poštárku, aby šírili Božie svetlo a rozdávali Jeho lásku. Po každej z doobedňajších sv. omší mali všetci veriaci v našej farnosti možnosť zakúpiť si niečo na misijnom jarmoku, z ktorého všetok zárobok putoval priamo do rúk otcovi Petrovi Vargovi, SDB, ktorý momentálne pôsobí v stredisku v Bardejovskej osade Poštárka, aby pomocou týchto financií zveľaďoval efektívnosť tejto ich misie.
Po obede ako tradične nasledovalo špeciálne oratko s misijnou tematikou. Deti mohli vďaka stanovištiam navštíviť misijné oblasti ako je Ukrajina, Angola, Južný Sudán, Keňa, Peru, Azerbajdžan, Jakutsko, Kazachstan, ale aj naše slovenské osady Luník IX a Poštárka, dozvedieť sa niečo o ich fungovaní a kultúre a plniť exotické úlohy.
Pred vyhodnotením nás ešte navštívila sestra Mária Assunty, FMA z Japonska, ktorá sa deťom prihovorila a povzbudila nie len ich, ale aj mladých animátorov a rodičov, aby sa nebáli ísť na misie, či už doma, alebo v zahraničí. Aby sa odvážili šíriť Božiu lásku a byť citlivý na potreby iných. Po nej mal slovo Peťo Varga, SDB, ktorý nám opísal jeho fungovanie na Poštárke so všetkými jeho slasťami aj strasťami. Spoločne sme do mapy sveta dolepili chýbajúce svetadiely a opäť si zopakovali hlavnú myšlienku: či sme chudobní alebo bohatí, máme vzdelanie alebo nie, máme jedlo a čistú vodu alebo máme kartónový dom a ledva peniaze na ryžu, VŠETCI SME RODINA a máme si vzájomne pomáhať a modliť sa za seba. Neskôr od nich každý malý misionár získal medailu v podobe lízanky, džús a iné drobnosti, za ich šikovnosť na stanovištiach.
[FAG id=5188]

V zamračené piatkové popoludnie 7.10. sme sa ôsmi stretli na železničnej stanici v Michalovciach s cieľom zdolať Vysoké Tatry. Po príjemnej ceste vlakom sme zakotvili v popradskom saleziánskom stredisku na sídlisku Juh. Po večeri sme sa ešte desiatkom ruženca prihovorili k Panne Márii a odobrali sa nabrať sily na zajtrajší výstup.

Nový deň sme o šiestej ráno naštartovali svätou omšou. Pri raňajkách sme podľa aktuálneho počasia „apgrejdovali“ cieľ. Pôvodným plánom bolo zdolať Kôprovský štít. Ale keďže v Tatrách celý týždeň výdatne snežilo, zhodli sme sa na tom, že nám bude stačiť aj „Térinka“.

Tatranskou železnicou sme sa doviezli do Starého Smokovca, odkiaľ začala naša cesta na Hrebienok. V Smokovci sa ku nám pridali ešte 3 členovia výpravy, ktorí došli ráno autom priamo z Michaloviec a mohlo začať to pravé dobrodružstvo. Po približne 45 minútovom stúpaní sme sa už všetci kochali výhľadom z výšky 1285 metrov nad morom. To ale nebol koniec našej cesty.  Ďalším míľnikom sa pre nás stala  Zamkovského chata.

Po menšej občerstvovacej prestávke (trebišovská Deva je v horách vynikajúca…) sme sa vydali po zelenej značke priamo na Téryho chatu. Počas cesty sme sa stali svedkami vysokohorskej záchrannej akcie, pri ktorej „asistoval“ záchranný vrtuľník. Tiež sme spozorovali štvornohých tatranských domácich – kamzíky. Po dvoch hodinách a zopár namáhavých kilometroch sa v našej bezprostrednej blízkosti zjavila očakávaná Téryho chata. Tam nás čakal vietor, belasá obloha, teplý čaj, polievka, suché oblečenie, zaslúžený oddych atď… 🙂

Cestou nadol nám spoločnosť robili padajúce snehové vločky, sem tam slniečko a sem tam rozprestierajúca sa hmla. Náročný terén s pol metrom snehu sa postaral o množstvo pádov a mnohokrát nám vyčaril úsmev na tvári. Pochopiteľne, niektoré najstrmšie úseky spiatočnej cesty sme „prešli“ posediačky… 😉

Náš výlet sa pomaly blížil ku koncu a s nástupom na vlak smerujúci domov sme sa mohli s Tarami rozlúčiť. Odniesli sme si mnoho zážitkov, modrín, fotiek, ale najmä spomienok na zasnežené Tatry.

[FAG id=5156]