Krásna myšlienka, ktorá sa niesla tohtoročným Prímestským táborom 🙂
Chaos ako na vlakovej stanici v 40. rokoch, prechod do iného sveta – sveta Narnie – cez skriňu, výcvik armády Narnie i samotný boj so zlou kráľovnou, ktorá nakoniec zomrela. A niektorí si mysleli, že naozaj aj na našom tábore…

Tieto, ale aj mnohé iné zážitky mohlo zažiť 100 detí na tohtoročnom prímestskom tábore s názvom Narnia u Saleziánov v Michalovciach. A veru, deti pohltilo bojovať za Aslana, ktorý dal život za nevinného…

V pondelok po doobednom chaose na vlakovej stanici manželia Bobri objasnili deťom situáciu v Narnii. Preto si skupinky museli vyrábať erby, aby zapadli aspoň trošku do tohto sveta.

Dielne na tábore sú zvykom v utorok a teda vyrábalo sa všetko v spojitosti s Narniou – zvieratká, Aslan, maľovala sa krajinka Narnie, vyrábali sa postavičky, ale i iné drobnôstky. Poobede boli rôzne stanovištia pod názvom ,,Útek pred vlkmi.“ Prekonávala ich celá skupinka spolu, alebo po dvojiciach.

Streda sa niesla v znamení putovania a hľadania strateného Edmunda, ktorý sa dal zlákať pomocou ľsti zlej kráľovnej. Teda bol to výlet na lúku pri krížovej ceste pri dedinke Malé Ozorovce. Cestou mali deti chytať aj griffinov a hľadať strateného Edmunda zo svojej skupinky. Keď sa našiel aj hlavný Edmund, bola na pláne svätá omša.

Štvrtok to v každom vrelo! Deti sa totiž pripravovali na veľký boj. Doobeda každý samostatne. Získavali to, čo každý správny bojovník má mať, a zároveň musí ovládať. A poobede to prišlo. Po skupinkových turnajoch prišiel na rad boj so zlou kráľovnou a jej armádou. Vodné balóny len tak lietali vo vzduchu. A čo je hlavné, Aslanova armáda nakoniec porazila Jadis! (Animátorka Lucka, ktorá hrala jej postavu ochorela a v piatok na tábor neprišla, preto si niektoré deti mysleli, že naozaj zomrela 🙂 )

Nakoniec si chcel ešte Aslan preveriť, či sú králi a kráľovné hodní svojho trónu a veci na korunováciu im skryl. Tak sa ich všetci vybrali hľadať. Keď všetko našli, nastala korunovácia skupiniek, ďakovalo sa všetkým, ktorým sa malo a na záver i Bohu na svätej omši.

Aj tento rok sa nám prázdniny začali úplne super lebo hneď 1. júla sme sa vybrali na púť k našej Nebeskej mamke do Levoče. Pricestovali sme vlakom do Sabinova, kde sme sa ubytovali v saleziánskom stredisku. Tu sa k nám pridali aj kamaráti z Bardejova, ktorí už mali jeden deň putovania za sebou. Vo štvrtok ráno sme sa pustili na cestu. V slnečnom počasí, ktoré nám Pán požehnal bola cesta cez lúky, kopce a lesy naozaj pekná. Postupne sme si zvykli na život pútnikov- tešili sme sa na každý zdroj pitnej vody, stráne sme čistili od lesných jahôd (bufet zadarmo) a topánky sme si z bezpečnostných dôvodov nevyzúvali. Cestu nám spestrila aj skupina hudobníkov, ktorí nám zahrali do kroku, keď sme ich stretli len tak, v lese. V podvečer sme došli do dedinky Lipovce, kde nás s vľúdnym úsmevom privítali saleziánski spolupracovníci Kozákovci, u ktorých sme prespali. U nich nás okrem vareného guľáša a domácich koláčov čakali aj naozajstné postele a sprcha! Ráno sme sa pustili opäť na cestu, ktorá viedla cez lúky, ale aj cez rozpálenú asfaltku. Popoludní sme sa zastavili v Brutovciach na kofolu. Noc sme strávili vo Vyšných Repašoch v kultúrnom dome, kde nás prijala pani starostka. Mali tam studňu, v ktorej sa však málokto odvážil umyť. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali v tráve a okolo poludnia sme dorazili do cieľa našej cesty – na Mariánsku horu. Bola horúčava a všade sa tlačilo plno ľudí. Od popoludnia sa pri Bazilike Navštívenia Panny Márie slávili sväté omše, a veru bolo čo oslavovať – okrem sviatku Navštívenia Panny Márie aj sviatok svätých Cyrila a Metoda a 20.výročie svätej omše, ktorú v bazilike slúžil svätý Ján Pavol II. Mimoriadne krásna bola polnočná mládežka. Kto ju neprespal, mohol si okrem zaujímavej kázne, veselých piesní a veľkej tlačenice k Pánu Ježišovi užiť aj super výhľad na vysvietenú Levoču pod nami a hviezdnaté nebo nad nami. Spali sme v stanoch alebo len tak pod šírim nebom. Ráno nás čakala svätá omša s kardinálom a popoludní cesta domov, ktorú takmer každý prespal. Tak sa v nedeľu večer skončila naša púť za Pannou Máriou. A možno, že sa príchodom domov ešte len začala, keď sme mohli začať rozdávať ďalej to, čo sme sa na púti naučili, dostali, pochopili. Púť bola výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s Pánom a spoznať nových priateľov alebo aj oboje naraz, napríklad pri spoločnom ruženci. Bolo skvele aj vďaka Pipcovi, Palimu, Pa3kovi a Pančimu z BJ, ktorí sa s nami modlili a povzbudzovali nás. A samozrejme vďaka Pánovi, ktorý nám okrem slnečného počasia počas celej púte pripravil veľa krásnych chvíľ strávených v kruhu priateľov a s Ním. Ďakujeme 🙂

 

– Majka Žáková –

[tg_thumb_gallery gallery_id=“3266″]