„Páni, stavme sa, že dokážem obísť celý svet za 80 dní.“ Touto vetou, ktorú povedal v scénke cestovateľ a vynálezca Willie Fogg sa začalo naše tohtoročné dobrodružstvo na prímestskom tábore. Keďže celý dej príbehu sa začína v Londýne a Anglicko je známe svojím pitím čaju o piatej, v pondelok ráno sme sa rozdelil do skupín, ktoré predstavovali jednotlivé čajové spoločnosti. Po scénke, v ktorej sa nám predstavila téma tábora – Cesta okolo sveta za 80 dní – sme sa plní očakávaní vybrali plniť úlohy. Tábora sa zúčastnilo 80 detí rozdelených do 8 skupín, a aj napriek tomu, že všetky skupiny boli veľmi odhodlané a usilovné, vyhrať mohla len jedna. V pondelok sme sa vybrali z Londýna do Španielska, kde sme sa potrebovali preplaviť loďou. Nebolo to také jednoduché, preto si musela každá skupinka postupne vybojovať svoju cestu na mape, a až tak sa mohla vydať na plavbu. Zo Španielska sme v utorok cestovali do horúcej Saudskej Arábie, kde sme sa na chvíľku stali súčasťou ich trhu s vecami, na ktorom sme aj my museli predávať a kupovať suroviny. Keďže bolo v tento deň veľmi horúco, utorkový poobedňajší program sa niesol v znamení vodných hier. Nesmela chýbať každoročná vodná šmykľavka. Zo Saudskej Arábie sme v utorok večer vyrazili do Austrálie, kam sme došli v stredu. Austráliu predstavoval Aquapark vo Svidníku, kde sme strávili celý deň. Okrem voľnej zábavy v bazénoch a na tobogánoch sme tu tiež museli plniť 3 úlohy, vďaka ktorým sa nám podarilo oslobodiť pomocníčku cestovateľa Willieho Fogga. Z Austrálie naše kroky viedli na Veľkonočné ostrovy a odtiaľ hneď do Panamy. Štvrtkový deň v Paname sme mali dielne, na ktorých sme vyrábali rôzne zaujímavé veci, ktoré sme potom v piatok predávali na našom malom trhu. Po obede sme sa ale rýchlo ponáhľali na našej ceste ďalej. Pred nami stála veľká prekážka, ktorou bol Panamský prieplav. Aby sme sa cez neho mohli dostať, museli sme si najprv vyrobiť loďku, a následne plniť ďalšie úlohy, vďaka ktorým sme preplávali cez tento prieplav bez problémov a mohli pokračovať v našej ceste ďalej. V piatok sme dorazili do Juhoafrickej republiky. V tento deň sme mali stopovačku po meste, pretože po tom, ako sme v Juhoafrickej republike vystúpili z lode, nám pašeráci ukradli pasy a my sme ich museli čo najskôr nájsť, aby sme sa mohli vrátiť do Londýna. To sa našťastie úspešne podarilo, pasy sme našli a už sme sa len poponáhľali do Londýna. Spolu s Williem Foggom sme do Londýna prišli včas, stávku vyhrali, a tak sa skončil aj náš tábor. Víťazom gratulujeme a tešíme sa opäť o rok. Veľká vďaka patrí animátorom, saleziánom, sestrám FMA a všetkým dobrodincom, ktorí nám akokoľvek pomohli pri príprave tábora.

Foto z tábora nájdete TU.

Barbora Saloňová

Prvý deň

Máme za sebou krásny, bohatý, ale aj ťažký rok v našom stredisku, a aby to nebolo len tak, ako keď voda tečie, stretli sa animátori a animátorky na spoločnom plánovaní pod záštitou bratov saleziánov a sestier saleziániek.
Celé plánovanie začalo videom z multižánrovej konferencie TEDx, na ktorej Jakub Ptačin z Oravy hovoril o jeho úsmevnom projekte Operačný program krajšie Slovensko (https://www.youtube.com/watch?v=tUKycNPSJrU). Toto video sme zvolili najmä kvôli forme, ktorú Jakub ponúka a teda, že je potrebné veci analyzovať, správne pomenovať a diskutovať o nich, ale neostať iba pri tom a navrhnúť riešenie. Druhou významnou myšlienkou je heslo „urobme si to sami“, ktoré vyjadruje dôležitosť animátorov a ich obety pre plnohodnotné fungovanie strediska.
Prvý večer bol venovaný hodnoteniu roka. Päť skupín postupne hodnotilo celoslovenské akcie, strediskové akcie a nakoniec rozprávali o všeobecných veciach týkajúcich sa oratória, strediska, fary, animátorského života a pod.

Celoslovenské akcie boli hodnotené zväčša pozitívne, nízka účasť sa vysvetlila subjektívnym záujmom jednotlivcov. Animátori vnímajú dôležitosť Školy pre Animátorov a chcú, aby sa pri formácií animátorov dával dôraz na túto školu a podobné akcie, ktoré ponúka Domka či Laura. Veľké plus bolo zapojenie našich animátorov ako dobrovoľníkov na festivale Lumen. Veľké chvály padali na športové akcie ako KAMA, hokejbalová veteránka, florbalový turnaj dievčat v Banskej Bystrici či Kubcup v Dolnom Kubíne a taktiež duchovné akcie ako Púť do Levoče. Najdôležitejšou celoslovenskou akciou pre naše stredisko bola halová KAMA, ktorú sme organizovali. Do budúcna si organizovanie KAMY vyžaduje komplexnejšiu, lepšiu organizáciu a propagáciu.

V rámci strediskových akcií boli plusy a mínusy vyrovnané. Medzi významné pozitíva sme zaradili spoluprácu s dobrovoľníkmi, spolupracovníkmi a rodinami pri organizácií akcií ako napríklad oslavy Nepoškvrneného počatia Panny Márie alebo odpustová slávnosť Panny Márie pomocnice. Spestrením tradičných akcií bol výnimočný karneval na ľade. Dôležitými krokmi v animátorskom raste boli animátorské večery, ktoré si starší animátori pripravovali pre mladších a duchovné akcie ako mesačné adorácie u sestier alebo veľkonočné bdenie v Getsemany. Športové akcie sú samozrejmosť a teda niet divu, že každý hodnotí pozitívne a teší sa na florbal otcov proti synom, vianočný volejbalový turnaj alebo spoločný animátorský florbal. Vnímame, že všetky tieto akcie vedú k zjednocovaniu animátorskej partie tu v Michalovciach. Medzi mínusy patrí nízka účasť animátorov na niektorých akciách a najmä na nedeľných oratkách. Potom je to príprava akcií „na poslednú chvíľu“ a rozdelenie kompetencií a zodpovedností za akcie a iné technické veci v stredisku. V čase prestavby kostola sa výraznejšie vníma neporiadok a organizácia upratovania.

Tieto a ďalšie témy, ktoré sme v nedeľu večer nestihli spomenúť či prebrať, otvoríme v druhý večer plánovania, kedy chceme konštruktívne diskutovať o fungovaní v stredisku a vyvodiť dohody alebo ciele, ktoré sa budeme snažiť spoločne napĺňať v ďalšom roku.