Prečo neukončiť rok troškou pohybu na volejbalovom turnaji? Túto otázku si položili aj členovia štyroch tímov, ktorí sa zišli na vianočnom volejbalovom turnaji v telocvični u michalovských Saleziánov.

Turnaj sme začali tradične, svätou omšou o 8:30, po ktorej nasledovalo losovanie čísel pre družstvá a následné určenie poradia, v ktorom boli zápasy odohraté. Športovci sa potom presunuli do telocvične, kde už pre nich bola natiahnutá sieť a pripravené menšie zásoby energie vo forme vôd a keksíkov.

Už od rána vládla medzi súťažiacimi dobrá nálada a správny športový a férový duch ich sprevádzal od začiatku až do konca. Zápasy prebiehali bez problémov a vychutnať sme si mohli nielen nestarnúce „finty“ Oldies tímu, ale aj šikovnú hru mladších hráčov.

V čase obedu, pred veľkým finále, bol pre hráčov pripravený výborný guľáš, ktorý bol skvelým začiatkom, ako sa hovorí konca, čo u nás znamenalo posledných zápasov pred vyhodnotením. A bolo to finále ako sa patrí! Hráči nesklamali a ukázali, že na ihrisku to vedia v každom čase.

Po poslednom zápase nás čakalo vyhodnotenie plné úsmevov, potleskov a šťastných výkrikov. Účastníci dostali svoje zaslúžené odmeny, ktorými boli rôzne chutné sladkosti a slanosti a potom nasledovalo už len fotenie sa spokojných bojovníkov a po ňom zaslúžený oddych v kruhu najbližších, doma.

Čas Vianoc je čas stretnutí, hojnosti, obdarovania sa navzájom, pekných a vzácnych chvíľ strávených spolu s rodinou. Vlastnou alebo aj s tou saleziánskou – animátorskou. Výnimkou nie je ani saleziánska rodina v Michalovciach. Posedenie pod jedličkou, ako to tunajší volajú, sa uskutočnilo 27.decembra.

Tradične sa Posedenie pod jedličkou začína sv. omšou a tak tomu bolo aj tentokrát. Zúčastnení boli pozvaní prísť elegantne oblečení a to vyvolalo medzi ostatnými ľuďmi v kostole milé, zvedavé otázky.

Po sv. omši sa zúčastnení animátori, saleziáni, sestry Saleziánky a saleziáni spolupracovníci presunuli do priestorov pod kostolom aby mohli začať slávnostnú večeru. Otec direktor dal každému krížik s medom na čelo, ako tradičný vianočný zvyk a potom si všetci mohli pochutnať na výbornej kapustnici, ktorú niektorí mladí pripravovali počas doobedia.

Samozrejme, nechýbali ani darčeky. Pri vstupe si každý vylosoval meno pre koho jeho darček pôjde a tak nikto neostal neobdarovaný. Darčekom boli pre všetkých aj koledníci z radov animátorov a tak prispeli aj oni ku pokojnej vianočnej atmosfére.

[FAG id=5513]

Pred oknom, za oknom…Alebo u nás v kostole?

Áno! Tak ako každý rok, ani tento, na nás Mikuláš nezabudol. Tentokrát s ozajstnou bradou (no ktovie, možno bol cely ozajstný) a ako vždy, s kopou medovníčkov. 
V tretiu adventnú nedeľu, nedeľu radosti, bolo v kostole naozaj nečakane veľa detí ale aj starších, veď predsa aj oni boli počas roka dobrí. Po kázni otca Paľa o miere radosti (zistili sme že radosť sa nedá merať teplomerom…) sme po požehnaní spievali Mikulášovi aby prišiel. A prišiel. 

Atmosféra sa dala krájať vo vzduchu, všetky deti netrpezlivo očakávali čo sa bude diať a či na nich Mikuláš nezabudol.

Na otázku, či boli deti dobré, otec Paľo povedal, že my tu máme iba dobré deti a tak sa všetci nahrnuli do radu a dostali svoju sladkú odmenu. Znova sme spievali a čarovná mikulášska atmosféra v nás ostala znieť počas celého dňa.