Mikuláš na nás nezabudol

Pred oknom, za oknom…Alebo u nás v kostole?

Áno! Tak ako každý rok, ani tento, na nás Mikuláš nezabudol. Tentokrát s ozajstnou bradou (no ktovie, možno bol cely ozajstný) a ako vždy, s kopou medovníčkov. 
V tretiu adventnú nedeľu, nedeľu radosti, bolo v kostole naozaj nečakane veľa detí ale aj starších, veď predsa aj oni boli počas roka dobrí. Po kázni otca Paľa o miere radosti (zistili sme že radosť sa nedá merať teplomerom…) sme po požehnaní spievali Mikulášovi aby prišiel. A prišiel. 

Atmosféra sa dala krájať vo vzduchu, všetky deti netrpezlivo očakávali čo sa bude diať a či na nich Mikuláš nezabudol.

Na otázku, či boli deti dobré, otec Paľo povedal, že my tu máme iba dobré deti a tak sa všetci nahrnuli do radu a dostali svoju sladkú odmenu. Znova sme spievali a čarovná mikulášska atmosféra v nás ostala znieť počas celého dňa.