Archív pre zančku: futbal

V dňoch 30.4 – 1.5.2017 sa konalo celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici, kde nechýbalo aj naše družstvo starších. Naši chlapci skončili na peknom 2. mieste a ich zážitky si môžete prečítať v článku nižšie.

[FAG id=5802]

Vďaka výsledkom, ktoré sme dosiahli na turnaji v Dubnici nad Váhom, v jeseni minulého roku, sme sa kvalifikovali na celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici. Turnaj sa odohrával 30.4.-1.5.2017 a zúčastnilo sa 140 hráčov – 7 tímov Kamy U15 a 4 tímy U19. Z michalovského strediska sa zúčastnil tím len z kategórie U19. Na tento turnaj sme sa tešili a predchádzala mu dlhodobá príprava pod vedením našich trénerov a Saleziánov. Z Michaloviec malo pôvodne odísť 8 hráčov a 2 tréneri. Avšak najmladší člen nášho kádru vážne ochorel a preto sa nemohol zúčastniť. Naša púť začala na svätej omši v našom kostole, po ktorej sme sa presunuli dvoma autami do dejiska turnaja. Po príchode sme boli privítaní chutným obedom a zároveň oboznámení s organizačnými pokynmi. A turnaj mohol začať. V prvom zápase sme čelili mužstvu z Oravy – Námestova. Námestovčania dôkladne preverili naše sily, ale aj po vydarenom výkone v prvom polčase sa im podarilo nás poraziť 4:1. Nasledovala dlhá pauza počas ktorej sme sledovali výborné výkony ostatných tímov a prispievali k výbornej atmosfére na turnaji. V druhom zápase sa nám do cesty postavil tím z Trnavy, pre ktorý sme boli sme boli viac než vyrovnaný súper. Nakoniec sme im nešťastne podľahli 3:1. Po tomto zápase sa k nám pridala posila, ktorá nás prišla podporiť hneď po ukončení kurzu pre animátorov. Jeho príchod sa pozitívne odzrkadlil na našich výkonoch v nasledujúcich zápasoch. V poslednom nedeľnom zápase nám cestu skrížil tím z Bratislavy – Miletičová. Po koncentrovanom a zlepšenom výkone sme dokázali triumfovať 6:1. Nasledovalo večerné slovko, ktoré sa nieslo v duchu fair-play, po ktorom sme si mohli dopriať zaslúžený odpočinok. Ďalší deň sme začali taktiež svätou omšou, po ktorej nasledovali raňajky a dohrávka zápasov z minulého dňa. Ako náhle boli zápasy dohrané, nasledovalo prvé semifinále tohto turnaja, kde sme sa zase stretli s tímom z Námestova. Tento zápas bol veľmi napätý a plný emócií na obidvoch stranách. Do tohto zápasu sme vstúpili s maximálnou vôľou po víťazstve, čo sa odzrkadlilo v prvom polčase, po ktorom sme vyhrávali 2:0. Nanešťastie rýchly gól Námestova na začiatku druhého polčasu a smolný gól minútu pred koncom nás posunul do penaltovej lotérie. Traja strelci na obidvoch stranách rozhodovali o osude svojich tímov na tomto turnaji. Vďaka skvelému výkonu nášho brankára a 100% efektivite našich strelcov sme poslali Námestovo do boja o 3. miesto. Ďalšie semifinále, v ktorom sa stretli Trnava a Bratislava – Miletičová, rozhodovalo o našom súperovi vo finále. Po dominantnom výkone postúpilo mužstvo z Trnavy. V kategórii U15 boli semifinálové dvojice Banská Bystrica – Bardejov a Trnava – Bratislava-Mamateyova. Z týchto dvojíc boli šťastnejší Trnava a domáci tím z Banskej Bystrice. Boje o 3. miesto začali zápasom v kategórii U19, kde bol úspešnejší tím z Oravy. Bronzovú medailu v kategórii U15 vybojovali futbalisti z Mamateyky. Za enormného nadšenia domácich fanúšikov sa začalo finále v kategórii U15. Domáci vstúpili do tohto zápasu s najnižším množstvom inkasovaných gólov, zatiaľ čo mužstvo z Trnavy sa prezentovalo výbornými výkonmi a zábavným futbalom. V tomto zápase bola cítiť nervozita domácich hráčov, čo využili hráči z Trnavy na získanie titulu po výsledku 2:1. Nasledovala naša chvíľa. Finále kategórie U19, Michalovce – Trnava. Trnava mala podporu svojich mladších spoluhráčov, zatiaľ čo my sme si naklonili ostatné tímy na turnaji vďaka našej tímovej atmosfére a podpore iných tímov. V prvom polčase sme vďaka našej bojovnosti a dravosti hrali vyrovnanú partiu. Bohužiaľ v druhom polčase nám došli sily, čo viedlo k individuálnym chybám, ktoré náš súper potrestal a zaslúžene mohol oslavovať titul po výsledku 3:0. Napriek prehre vo finále sú naše spomienky na tento turnaj pozitívne. Spoznali sme nových ľudí a priniesli domov striebro, ktoré slúži ako vizitka tvrdej práce jak hráčov, tak trénerov, a celý tím dúfa, že poslúži ako motivácia pre generácie, ktoré prídu po nás. Taktiež by sme chceli týmto poďakovať ľudom, ktorí sa zúčastnili tohto turnaja – hráčom, trénerom, saleziánom a všetkým, ktorí sa starali o hladký priebeh turnaja – za ich snahu a ochotu usporiadať túto akciu. Špeciálna vďaka ide našim najväčším fanúšikom Mišovi Zajacovi a Nati Kislanovej, ktorí nás hnali dopredu v bojoch o umiestnenie.

Tréneri:

Mišo Koban – Hlavný tréner, ktorý má obrovskú zásluhu na tomto úspechu. Vďaka jeho taktickej príprave a rozhodnutiam v kľúčových okamihoch sme sa mohli dostať tak ďaleko.

Peter „Kandy“ Kanda – Náš mentálny tréner, vytváral skvelú atmosféru a podporoval nás správnymi komentármi a radami, ktoré nám pomohli dostať sa do finále.

Hráči:

Branislav Počatko – Kapitán nášho výberu. Šiel príkladom na ihrisku aj mimo neho a zapísal sa aj do listiny strelcov.

Samuel Kovaľ – Náš brankár. Na turnaji zastupoval nášho zraneného brankára, ale tejto úlohy za nezľakol a v mnohých prípadoch nás podržal.

Slavomír Hospodár – Srdce našej hry. V obrane získaval lopty tvrdými zákrokmi, v útoku všetkých bavil svojimi rýchlymi nohami a atraktívnym futbalom.

Sebastián Mácha – Najdravejší hráč. Vyhral veľké množstvo osobných súbojov a vybojoval veľa šancí pre spoluhráčov. Proti Námestovu sa počas penaltového rozstrelu postavil medzi tri tyče, čím nám pomohol dostať sa do finále.

Matúš Šimko – Michalovský Neymar. Najlepší michalovský strelec a s 5 gólmi zaostal len o 1 gól za najlepším strelcom celého turnaja, svojimi kľučkami privádzal súperov do zúfalstva.

Ondrej Koban – Budúcnosť nášho tímu. Aj keď patril medzi najmladších hráčov v kategórii U19, tak ukázal obrovský potenciál a fakt, že z neho rastie skvelý hráč.

Michal Jančík – Hráč, ktorý priniesol stabilitu do nášho tímu. Jeho príchod v nedeľu večer sa podpísal na našej hre tým, že rušil jeden útok za druhým stále, keď bol na ihrisku.

Martin Saloň – Zabijak s detskou tvárou. Jeho bojovný výkon a neústupný herný prejav vytvoril súperom veľa vrások, zatiaľ čo jeho veselá povaha pomohla celému tímu uvoľniť sa v najťažších chvíľach.

Sebo&Mišo

Od celoslovenského kola KAMY v Banskej Bystrici sme sa pripravovali na letnú KAMU v Humennom, ktorá sa konala v dňoch 12. – 14. júna 2015. Konečne prišiel tento dátum a my s chlapcami sme sa stretli na železničnej stanici, odkiaľ nám išiel vlak do Humenného. Medzi chalanmi vládla skvelá nálada a každý jeden bol skvelo namotivovaný vyhrať. Všetko sa začalo svätou omšou v stredisku SDB Humenné, kde prišlo 5 tímov v kategórii mladší, vrátane Michaloviec a štyri tímy starších (mladší: BJ, MI, PP, PO, HE a starší KE, HE, BJ, PO) v obidvoch skupinách sa hralo systémom každý s každým, rozdiel bol v tom, že u mladších postupovali prvé 3 tímy priamo do semifinále a medzi štvrtým a piatym sa rozhodovalo v baráži. U starších sa hralo dvakrát každý s každým a podľa počtu bodov sa rozhodovalo o postupe do finále a boja o tretie miesto. Konečné poradie v kategórií starší: 1. PO, 2. HE, 3. BJ, 4. KE. Ale vráťme sa naspäť k malej Kame. V piatok po omši sme sa išli ubytovať do miestnej Cirkevnej spojenej školy na Duchnovičovej ulici. Potom, čo sme sa ubytovali a navečerali bolo voľno, a keď všetci hráči zaľahli do svojich spacákov (o 22.00), tak my tréneri sme sa odobrali do jednej z tried na krátku poradu ohľadom pravidiel. V sobotu ráno, sme tiež začali svätou omšou v školskej kaplnke, hneď po omši sme šli na raňajky a po raňajkách odchod na ihrisko do Brekova. Hra trvala 2×12 minút u mladších a u starších to bolo 2×15 minút. Počet hráčov bol 5+1 a hralo sa na šírku veľkého ihriska. Nastúpili sme hneď na prvý zápas proti Prešovu, kde po naozaj neuveriteľnom zápase sme to dotiahli do víťazného konca, a to 1:0 (PO v zápase nepremenil pokutový kop ). Po dvojzápasovej prestávke nás čakal súper z Popradu, kde sme už poučení z chýb prvého zápasu hladko zvíťazili 8:1. Skvelo zahriatí a rozbehnutí chlapci si podali Bardejov 5:0, ale v poslednom zápase, nás trochu zaskočil hustý dážď a domácemu tímu z Humenného sme podľahli 1:0 po vlastnom góle. Všetkých nás to veľmi mrzelo, ale aj tak sme boli veľmi spokojní lebo v skupine sme boli prvý, síce nie v počte bodov, ale rozdielom skóre, ktoré po 4 zápasoch bolo fantastické (14:2). Po týchto zápasoch sa všetky tímy vybrali na mestskú plaváreň v Humennom, kde sme si oddýchli. Po skvelej hodine v bazéne sme sa vybrali na večeru a zábavný program, ktorý pripravili organizátori. Po programe opäť chlapci zaľahli a tréneri sa opäť zišli na krátku poradu, po ktorej aj oni konečne zaľahli. Nasledujúce ráno (nedeľa) nás po omši a raňajkách čakal najdôležitejší zápas v histórii Kamy v Michalovciach, pretože sme hrali semifinále proti Popradu, ktoré zdolalo v baráži o postup Bardejov výsledkom 2:1 (po pokutových kopoch), ale pred našim zápasom sa ešte odohralo semifinále HE:PO, v ktorom zvíťazil tím z Prešova. Poprad po strhujúcom víťazstve čakal na zázrak proti nášmu tímu, ale nedali sme sa zastrašiť, a to sa ukázalo na výsledku 5:1, ktorý nás posunul do dlho očakávaného finále. Predtým však ešte bojoval domáci tím o medailu, ktorú nakoniec aj dosiahli a dostali sa do veľkej trojky. A je to tu, finále. Prvýkrát v histórii letnej Kamy sa nám podarilo dosiahnuť úspech. Bol to zápas, kde sme už mali medailu istú, ale všetci chceli tú najcennejšiu. Stretli sa dva tímy, ktoré si zaslúžene vybojovali úspech, ale vyhrať mohol len jeden. Hráči boli pripravení a hvizd rozhodcu začal snáď pre nás trénerov asi najhorších, a zároveň aj najkrajších 24 minút v našich životoch, a to dvojnásobne platilo pre hráčov Michaloviec. Celý prvý polčas sme mali loptu na kopačkách, hralo sa nám ľahšie ako súperovi, a to sa ukázalo krásnym gólom na 1:0. Bola to teda neskutočná radosť, ale aj premýšľanie čo ďalej. Vedeli sme, že súper bude ešte agresívnejší, ale my sme nemohli povoliť. Všetky protiútoky Prešova končili na našich hráčoch, ktorí nič súperovi nedarovali a na našom skvelom brankárovi. Ozval sa hvizd a za nami bol prvý polčas. Vymenili sme si strany, povedali stratégiu a vrhli sa na druhý polčas, kde už bol súper trochu aktívnejší a mal náznaky šancí, ale náš brankár nás v najhoršom podržal a udržal si čisté konto až do konca stretnutia. Na druhej strane naši hráči už tiež toho mali plné zuby a po neskutočnom druhom polčase, ktorý sa hral zo strany na stranu konečne rozhodca odpískal koniec a nás zasiahla najradostnejšia eufória. Všetci sme vybehli na ihrisko a tešili sa z historického úspechu, ktorému sa možno nechce ani veriť, ale je to naozaj pravda, Michalovce sú prvé, to navždy ostane v našich srdciach, mysliach a budeme na to spomínať stále. Vyhrali sme, síce najtesnejším rozdielom, ale myslíme si, že takýto zápas ani nemohol skončiť ináč, veď predsa hrali dva najlepšie tímy turnaja, ale len jeden mohlo vyhrať a sme veľmi radi, že sa nám to podarilo. Po prevzatí najcennejšej trofeje sme sa vybrali naspäť do Michaloviec oslavovať nielen úspech materiálny v podobe medailí a pohára, ale aj duchovný úspech, keďže máme začo ďakovať nášmu Bohu, ktorý to tak skvelo naplánoval. Všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEME.

Perličky

Na stanici v piatok odchádzalo len 9 hráčov z 12 napísaných na súpiske, jeden tréner z dvoch a jeden salezián. V sobotu nás opustil skvelý hráč, útočník, ale na oplátku prišli traja ďalší, dvaja síce obrancovia, ale to vôbec nevadilo lebo už pred turnajom sme boli pripravení a tretí z nich prišiel útočník.

Veľká vďaka fanúšikom, ktorí v ten víkend nepresedeli len tak doma (Mišo Čižmár s Marienkou, Naťa Kislanová, Mia Mojsejová, Nika Mesarošová, Peťo Soroka s Aťou a dcérou Rebekou) veľmi ste pomohli celému tímu, všetkých to potešilo a naozaj ĎAKUJEME.

A na záver súpiska všetkých, ktorí sa o tento úspech zaslúžili:

Martin Činčár (brankár – to on nás podržal a všetko hasil)

Sebastián Mácha (dal 2 góly, jeden krásnou strelou z polovice ihriska, najvyťaženejší obranca)

Martin Saloň (rýchlik v obrane, bol vždy  všade)

Mišo Jančík (nešťastný vlastný gól v daždi, ale napravil to výbornými obrannými zákrokmi)

Adrián Hurčík (pripojil sa v sobotu, aj s roztrhnutou kopačkou bojoval o každú loptu)

Samuel Mesaroš (víťazný gól vo finále, pripojil sa v sobotu)

Piliere našej obrany

Branislav Počátko (kapitán našej zostavy, potvrdil to 3 gólmi)

Slavomír Hospodár (tvorca našej hry s 2 gólmi)

Matúš Šimko (náš najlepší strelec so 7 gólmi, avšak nepodarilo sa mu vyhrať kráľa strelcov)

Ondrej Koban (jeden gól, prišiel v sobotu ráno, bojoval ako drak)

Šimon Soroka (jeden gól, presne vtedy, keď to jeho mamka nevidela)

Michal Zajac (hrotový útočník, opustil nás v sobotu, ale jeho 3 góly nás posunuli ďalej)

Útočníci (každý jeden z nich dal gól) celkové skóre po 6 zápasoch – 20:3

Matej Soroka Terry (hlavný tréner, jeho šachy v zostavách nám zaručili víťazstvo, prišiel v sobotu ráno)

Mišo Koban (skoro hlavný tréner, nespal celý víkend, takmer stratil hlas)

Pavol Pipka Pipec (salezián, sprostredkovateľ duchovnej sily)

-Miko&Terry-