Pre rodiny s deťmi, aj pre tie čo sa pripravujú na prvé sväté prijímanie – aby sme advent prežili pekne a spoločne – máme pre vás takúto ponuku: stromček na výkrese A3, ktorý si pripravíme do Vianoc. Stromček nám bude postupne – každý týždeň – pribúdať = rásť, keď si ho budete vymaľovávať: každý týždeň jednu časť. A takto má rásť aj naša duša. Postupne prídeme až k Ježiškovi. On je svetlom, bez ktorého nič nenarastie.

Výkres si môžete vyzdvihnúť v stredisku u dona Rasťa. PDF výkresu (A3) na stiahnutie

Vysvetlenie na 4. adventnú nedeľu

Dostali sme sa takmer na vrchol. Nadpis pre tento štvrtý adventný týždeň nám hovorí: „Choď k Márii“.

A ako to spravíme – „Choď k Márii“? Urobme to spoločne! Aj vy, ako rodina, doma, si spolu znova prečítajte evanjelium z tejto nedele. Je veľmi pekné. Nájdete ho tu: Lk 1, 39-45
Keď si ho čítame – vlastne ideme k Márii – lebo o nej čítame: robíme krôčik k nej, aby sme ju lepšie videli a spoznali. Je krásna, že?
Je plná radosti – vidno jej to aj na tvári, – lebo je aj milostiplná – to je to slovko, ako ju pozdravil anjel, a ako ju aj my oslovujeme, keď sa modlíme modlitbu Zdravas (modlíte sa ju každý deň?);
Má roztvorené ruky akoby chcela objať celý svet – alebo… alebo akoby chcela hneď poslúžiť – je veľmi obetavá.
A do tretice, na výkrese ju vidíme v strede medzi ďalšími dvoma postavami: na jednej strane je anjel, a na druhej strane je pani, ktorá vyzerá trochu staršie ako Mária. Je to jej príbuzná, teta Alžbeta. Prečo je teda Mária v strede? … Lebo, keď sa dozvedela od anjela, že aj Alžbeta čaká dieťatko, rozhodla sa hneď ísť jej pomáhať. Mária je akčná 😊, ide hneď, neotáľa.
Vidíte teda, aká je Mária?

Prežime aj tento záver adventu dobre:
– každý deň, keď sa spolu stretnime pri adventnom venci,
– buďme najprv jednu minútu ticho,
– potom si prečítajme Božie slovo z toho dňa
– a pozrime sa na Máriu (na výkrese) – ona nás povzbudí, aby sme boli radostní, obetaví a akční.

Tak na záver spolu povedzme: Panna Mária Pomocnica, oroduj za nás, aby sme aj my boli plní radosti, ochotní poslúžiť a aby sme boli akční, že sa hneď dáme do toho.
Prajem, vám krásny štvrtý adventný týždeň – lebo… Ježiško je blízko.

Vysvetlenie na 3. adventnú nedeľu

Ku Jánovi Krstiteľovi prichádza veľa ľudí, celé zástupy… takí všelijakí ľudia… všelijakí ako sme aj my. Na našom výkrese máme pre tretí adventný týždeň nápis „Konaj dobro“.

Všetci tí ľudia dávali Jánovi takú jednu dobrú otázku… a vy sa ju môžete pýtať vždy, keď sa zídete pri adventnom venci. Aká to je otázka? Evanjelium nám hovorí takto:
„Čo teda máme robiť?“ „Učiteľ, čo máme robiť?“ „A čo máme robiť my?“
A tu je prvá úloha – prečítajte si doma toto nedeľné evanjelium aby ste dobre počuli, čo Ján Krstiteľ odpovedal. Dočítate sa to v evanjeliu podľa Lukáša v 3. kapitole verše 10-18.

A veru, zase sme pri tom 😊 Keď sa zídeme pri adventnom venci, máme byť jednu minútu ticho, aby sme lepšie počuli Božie Slovo.

Tá otázka – „Čo teda máme robiť?“ – je veľmi dobrá otázka. Dokonca si myslím, že to je veľmi dobrá otázka na každý deň. Čo, keby sme si ju tento týždeň vždy pri adventnom venci každý deň pripomenuli, opýtali sa – „Čo mám robiť ja?“

Ján Krstiteľ dal 3 odpovede:
– že treba byť štedrý, nie skúpy, a vedieť sa podeliť s druhými;
– že treba byť spravodlivý – robiť dobro a odmietať zlo;
– a že je dobré nesťažovať sa furt ale naopak byť spokojní a veselí.
Štedrosť k druhým, dobré srdce, spravodlivosť a aj nesťažovať sa a veselosť.
Myslíte, že to môžeme zvládnuť? Lebo veru takto rastie naša duša.

A keď budeme takíto, to bude parádne polievanie nášho sveta…
Buďme teda tento týždeň štedrí, spravodliví, nesťažujme sa príliš a buďme veselí.
Majte veselý a požehnaný tretí adventný týždeň! 😊

Vysvetlenie na 2. adventnú nedeľu

V evanjeliu pri svätej omši v nedeľu nám Ján Krstiteľ hovorí, že treba pripraviť cestu Pánovi. Na našom výkrese vidíme postavu Jána Krstiteľa, ktorý akoby polieva, vidíme tam tiež bager a lopatu a značku „Pozor, práca na ceste“.
Všimnite si, že pre tento týždeň máme na výkrese nadpis „daj sa na cestu“. 🙂
Čiže neseď na zadku, nebuď lenivé decko; poď pripravovať cestu, zapoj sa – je tu práca aj pre teba!

Niekedy máme vo svojej izbe aj v programe nášho dňa taký neporiadok, spúšť. Povieme – mám toho stráášne veľa. Jedno cez druhé. A nemám dnes ani čas na modlitbu ☹ a ani času upratať izbu. No, kam vlastne môže Ježiš položiť nohu, aby prišiel k tebe?

Preto treba pripraviť cestu! Tak, ako sa upratuje izba, tak potrebujeme trochu upratať aj naše správanie sa, a aj program nášho dňa:
– Treba znížiť ten kopec času hrania sa na mobile a pozerania telky či videí; a treba vyplniť dieru povinností a úloh, ktoré sme ešte nenaplnili.
– Treba každý deň použiť pekné slová prosím, ďakujem, prepáč; a treba odpratať z jazyka odvrávanie a hádky, a z tváre blbú náladu a grimasy – lebo toto bráni Ježišovi prísť k nám a bráni to našej duši rásť.

A preto: Dajme sa spolu do toho, aby sme pripravili cestu pre Ježiša = dajme sa do upratovania vecí v izbe ale upracme si aj počas dňa svoj program: žeby tam bolo jasné miesto pre stretnutie s Ježišom v modlitbe a pri počúvaní Božieho slova.
A keď stretneme Ježiša… vtedy naplníme seba, ako keď konvu najprv naplníme vodou, aby sme potom mohli polievať. To polievanie – to bude dobré a milé správanie sa ku druhým, najmä k takým, ktorým sa deň alebo aj život zmenil púšť a sú smutní. A my im môžeme poslúžiť.
Dajme sa teda na cestu – do práce 😊 .

Vysvetlenie na 1. adventnú nedeľu

Aj strom aj naša duša, aby rástli, potrebujú vodu! 😊
Preto buďme odvážni a poďme cez tento advent dobre polievať našu dušu i svet okolo. Ako?
Vždy, možno aj každý deň, keď počúvame Božie Slovo, tak do vnútra, do našej duše – ako do konvy – naberáme živú vodu. A z tej vody žije naša duša ale aj svet okolo nás. Lebo keď robíme dobro, to akoby sme vodou z konvy polievali svet okolo nás.

Poďme teda polievať. Najprv byť 1 minútu ticho, potom si nabrať do duše živú vodu Božieho slova a podľa neho robiť dobro – čiže polievať živou vodou aj svet okolo seba. 

Video k prvej adventnej nedeli nájdete na našom YouTube alebo facebooku. 

V sobotu 23. októbra skoro ráno o 6:30 sme sa všetci, oba naše tímy – mladší aj starší, stretli v našom stredisku u saleziánov, aby nás otestovali. Našťastie sme mali všetci negatívny výsledok testu a tak sme mohli ísť do Prešova na jesennú KAMU. Všetko sa odohralo v jeden deň.

 

Program sa začal o 9:00 slávnostnou omšou. Potom nasledovalo otvorenie turnaja a rozlosovanie tímov.

 

Prvý zápas turnaja veľkej KAMY otvoril náš tím proti Prešovu. Napriek vysokej dominancii v zápase sa našim nepodarilo vyhrať a zápas sa skončil 1:1. Hneď po ňom sa stretli naši mladší chlapci s tímom z Košíc, zápas naši malí zverenci prehrali tesne 1:2. No ihneď po tomto zápase ich čakalo Humenné, nad ktorým vyhrali 6:1.

 

Starší tím veľkej KAMY pokračoval zápasom s Humenným, ktoré chalani zdolali vysoko 4:0. Na malej KAME našich čakal už len posledný súper a ním bol Prešov. V tomto zápase naši chlapci podľahli súperovi 1:3, no za svoj výkon sa nemusia hanbiť.

 

„KAMA sa mi páčila. Máme veľa spoločných zážitkov a skúsenosti. Na to, že trvala jeden deň, bolo to super, opísal svoje dojmy Filip Smetana, ktorý hral za tím mladších chlapcov.

 

Vo veľkej KAME naši pokračovali zápasom s Košicami, ktoré zdolali 2:0. Zápas bol veľmi dobrý a dynamický, oba tímy predviedli výbornú hru. No vyhral lepší 😊.

 

Mladší chlapci – malá KAMA – skončili v skupine tretí a to znamenalo, že sa stretli v semifinále opäť s Prešovom (ten skončil druhý). Zápas Prešova a Michalovských chlapcov skončil 8:3 pre Prešov. Ak by však naši chlapci využili začiatočný tlak v zápase, všetko mohlo vyzerať úplne inak. Keďže chlapci prehrali, šli do bojov o tretie miesto, kde napokon opäť vyhrali nad Humenným, vysoko  8:1.

 

Veľká KAMA mala pred sebou posledný zápas proti Bardejovu a naši museli vyhrať, ak chceli získať prvé miesto v turnaji. V zápase Michalovce ovládli celú hru, no nepodarilo sa im streliť gól. A po konečnom stave 0:0 sa lúčili s turnajom s krásnym druhým miestom.

 

„Na KAME sa mi hlavne páčilo to, že po dlhej dobe bola a že sme sa tam mohli stretnúť chlapci z východného Slovenska. Veľmi oceňujem to, že sa to v tejto dobe podarilo zorganizovať,“ napísal svoj postreh Ľudo Veľas, hráč tímu Veľká KAMA.

 

Do Michaloviec teda z jesennej KAMY prišli diplomy, lopty a poháre za druhé a tretie miesto. Oba naše tímy postúpili do celoslovenského finálového turnaja, ktorý sa zvykne konať v jarných mesiacoch v Banskej Bystrici.

 

Tomáš Duranka a Rasťo Hamráček

 

V pondelok 13. septembra 2021 sa skupina členiek ružencového bratstva vybrala do Petroviec nad Laborcom, kde nám ochotní ľudia dali k dispozícií ovocný sad na nazbieranie sliviek potrebných pre varenie slivkového lekváru. Ochotnú pomoc nám poskytol pri zbieraní sliviek aj domáci pán spoločne so susedom. V Michalovciach u saleziánov už na nás čakali ďalšie členky a spoločne sme čistili nazbierané slivky do neskorých večerných hodín.

 

Na druhý deň skoro ráno sme pri altánku umiestnili medený kotol, do neho sme nasypali očistené slivky a začalo sa varenie lekváru. Ďalšie ochotné členky súčasne čistili zvyšnú časť sliviek. Miešanie lekváru trvalo do neskorého večera. Počas varenia sme zároveň aj sledovali prenos z návštevy Svätého Otca v Prešove.

 

Dovarený lekvár sme naložili do pripravených fliaš a samozrejme nechýbala ochutnávka, pri ktorej sa ušlo aj pre saleziánov.

bj

 

S pojmom „Šuflikári“ ste sa u saleziánov v Michalovciach už mohli stretnúť. Čo však toto slovo opisuje?

Chlapcov, ktorí nastúpili na prvý stupeň animátorskej formácie označujeme ako Šuflikári. Máme ich odložených „v šuflíku“ ako zálohu, ktorú v pravý čas vytiahneme ako tromf. Táto tradícia sa začala pred 20 rokmi a za tento čas prešlo touto formáciou vyše 130 chlapcov. Počas jedného roka sa títo chalani pripravujú na službu animátora a okrem praktických skúseností pri práci s mládežou sa učia rásť duchovne, osobnostne, kultúrne i spoločensky. Takmer 20 ročníkov šuflikárov sa stretlo cez víkend 10.-12. septembra na chate Borda, aby si pripomenuli a oslávili toto okrúhle výročie.

Celovíkendovú akciu otvorila svätá omša, ktorú celebroval don Martin Bonkalo, salezián a misionár v Azerbajdžane. Najdôležitejšou časťou piatkového večera bola „Ponorka“, rituál prijatia nových šuflikárov do animátorskej partie, ktorý je vyjadrený biblickým heslom „Duc in altum“, teda „zatiahni na hlbinu“. Heslo opisuje snahu šuflikárov neostať povrchný, ale objavovať hĺbku života a viery. Duchovným naplnením bola sobotňajšia duchovná obnova, ktorú viedol don Ján Čverčko. Sobotňajšie poobedie patrilo najmä hrám. Vo voľnom čase sa vytvoril priestor na prelámanie vekových rozdielov zúčastnených a bližšie spoznanie sa. Prítomných potešili návštevy šuflikárov, ktorí sa nemohli zúčastniť celého víkendu a deň bol zavŕšený grilovačkou a priestorom pre stretnutia kamarátov po rokoch. Akcia vyvrcholila v nedeľu ráno svätou omšou a raňajkami.

„Ďakujem, že ste ma pozvali, cítim sa tu s vami veľmi dobre“, povedal Ján Čverčko, čím dokonale opísal atmosféru stretnutia. Povzbudivé slová starších, pomoc organizátorom v priebehu akcie, nekonečné množstvo spomienok a zábavy či úprimné rozhovory a zdieľania sa, naplnili podstatu animátorského povolania a vytvorili veľmi príjemnú a nezabudnuteľnú atmosféru. Myšlienku tohto stretnutia najlepšie vyjadril jeden z účastníkov Lukáš, keď povedal: „Je super, že ste to zorganizovali. Niektorých som nevidel veľmi dlho a bolo fajn ich znovu stretnúť.“ Tieto pochvalné slová adresované organizátorom ich upevnili v predsavzatí zorganizovať toto stretnutie aj o päť rokov.

Tomáš