Ako každé leto, aj tento rok sa naše stredisko premenilo na rozprávku a to nie hocijakú. Špitalská 15 sa na týždeň stala Čínou, v ktorej okrem statočných bojovníkov, zberateľov ryže, ohnivých drakov (ako náš malý Mushu) a žeriavov žila aj naša hlavná hrdinka Mulan. V pondelok nás v Číne privítal sám cisár a rozdelil nás do desiatich dynastií, v ktorých sme žili a fungovali celý týždeň. Doobedu sme sa zoznámili s Mulan a hľadali myšlienku tábora, ktorá nám v hlavách znie doteraz: „Aj jediné zrnko ryže preváži misku váh“. Poobede nás však zaskočila správa o tom, že epriateľskí Huni sa chystajú napadnúť Čínu, a tak bol Mulanin otec povolaný do vojny. Avšak kvôli jeho zraneniu sa odvážne dievča rozhodlo ísť do vojny namiesto jej otca. My sme ju v tom nemohli nechať samú a vydali sme sa do hľadania našich vlastných povolávacích rozkazov. V utorok nás čakal vojenský výcvik, v ktorom sme nadobúdali vlastnosti ako obratnosť, opatrnosť, presnosť, rovnováha, atď. no a po obede sme sa učili trpezlivosti a tvorivosti pomocou tvorivých dielní, kde sme vyrábali výrobky ako vejáre, lampióny, tabuľky s nápisom, odznaky… V stredu, keď náš generál usúdil, že sme pripravení na boj, sme sa vydali na výpravu na náučný chodník Herlica, ktorú sme začali sv. omšou v Hanušovciach nad Topľou. Po ceste sme však zistili, že nášho generála zabili Huni, a tak po navštívení jeho hrobu výpravu prevzal jeho syn Li-Shang. Pod vedením tohto udatného bojovníka sa nám podarilo poraziť Hunov a v zdraví sme sa šťastne vrátili domov. Na naše veľké prekvapenie nás vo štvrtok ráno čakala zlá správa: vojsko Hunov sme síce porazili, no objavili sa ďalší a uniesli nášho cisára. Doobedie sa teda nieslo v porážaní Hunov, ktorí sa volali Pýcha, Lenivosť, Nevďačnosť, Hnev, Neslušnosť… a keď sa nám už definitívne podarilo zachrániť cisára, mohli nastať oslavy v podobe mokrých a špinavých hier. Konečne sme sa dostali k tej očakávanej chvíli, kedy v mierom naplnenej Číne nastalo ocenenie odvahy našej Mulan, no vyskytla sa posledná prekážka. Stratila s medaila, jeden z najväčších pokladov Číny, ktorý mala Mulan dostať do daru. Po náročnom pátraní po celom meste, počas ktorého sme zlepšovali ľuďom deň milými slovami, učili sa spolupráci, zbierali odpadky a trénovali logiku sme ju nakoniec našli a slávnostná ceremónia mohla pokračovať. Na záver sme sa inšpirovaní Mulaniným príchodom domov k rodičom rozhodli napísať ďakovné listy a dary aj našim rodičom, vďaka ktorým sme mohli zažiť tento týždeň plný zážitkov. Bol to naozaj plnohodnotne strávený čas vytváraním nových priateľstiev a rozvíjaním dobrých ľudských vlastností.

[FAG id=5087]

Keď v hlavách našich saleziánov zabliká nápad, mladí sa zbalia a ide sa. Rovnako to bolo aj tentokrát, keď sa naši saleziáni rozhodli odmeniť pár animátorov za ich vytrvalú prácu v stredisku. Vo štvrtok 4.8.2016 po sv. omši sa naložili do štyroch áut a vydali sa cestou-necestou do Kvetnice pri Poprade, kde sa nachádza saleziánska chata. Po spoločnej večeri si niektorí šli nabrať sily spánkom a tí menej unavení pokračovali  hraním spoločenských hier. Na druhý deň v piatok ich po rannej sv. omši a chutných raňajkách čakala nenáročne-náročná, no krásna túra Slovenským rajom až na Kláštorisko. Tam ich po výdatnom oddychu a piknikovom obede čakala prehliadka kláštorných ruín. Po túre sa naši animátori spolu so saleziánmi šli schladiť do Aquacity v Poprade. Aby tých odmien nebolo málo, saleziáni ich pozvali aj do centra mesta na zmrzlinu, kde na nich okrem zmrzliny, úplnou náhodou čakal aj koncert slovenskej skupiny Iné Kafé, ktorý všetkých ohromne potešil. Neskôr večer ich v Kvetnici čakala skvelá opekačka, ktorú zakončili ružencom. V sobotu ráno ich okrem sv. omše, počas ktorej nabrali sily do nového dňa, čakalo upratovanie chaty a balenie. Aj napriek tomu, že vyrazili na cestu domov, sa ich výlet ani zďaleka nekončil. Čakala ich zastávka na Mariánskej hore v Levoči, prehliadka Spišského hradu zakončená skvelými bryndzovými haluškami na miestnom Salaši a návšteva Spišskej Kapituly. Tam našich animátorov čakalo ďalšie náhodné prekvapenie v podobe stretnutia sa s diecéznym biskupom Mons. Štefanom Sečkom, ktorý ich tam vrelo privítal, povedal im pár informácií o ich biskupstve a Spišskej Kapitule, odfotil sa s nimi a predal ich do rúk mladej sprievodkyni, ktorá im ukázala Katedrálu sv. Martina. Po tejto skúsenosti „michalovská banda“ nasadla do áut a každý sa vydal svojou cestou do Michaloviec. V mene všetkých zúčastnených animátorov by som sa chcela poďakovať našim saleziánom za túto príležitosť utužiť kolektív a nazbierať nové zážitky.

[FAG id=5066]

Krakov, ako centrum sveta.

Poľské mesto Krakov sa naplnilo mladými z celého sveta. Samozrejme sme tam nesmeli chýbať ani my. Pod vedením Paľa Piatra a Pipca sme sa v pondelok vydali na Svetové dni mládeže(SDM). Mesto, ktoré hostilo nielen nás ale aj všetkých slovenských pútnikov bolo Skawina. Bolo vzdialené asi 20 km od centra diania, od Krakova. Prepravu zabezpečovali Poľské železnice. Vlaky zadarmo si počas týchto dní mohli vychutnať aj skôr narodení a tí, ktorí už nie sú študentmi. Okrem pondelkového Slovenského otváracieho ceremoniálu, sme navštívili sanktuárium Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch, zúčastnili sme sa otváracej sv. omše s Poľským kardinálom Stanisławom Dziwiszom. V stredu bola na pláne saleziánska festa- stretnutie saleziánskej rodiny z celého sveta s hlavným predstavený saleziánov, don Angelom Fernandezom Artimem. Vo štvrtok nás oslovil mons. Peter Rusnák aby sme nestrácali odvahu a odpúšťali. Po následnej svätej omši sme sa opäť zjednotili s celým svetom. Zamierili sme do Krakova a privítali sme svätého otca, pápeža Františka. Okrem piatkovej rannej katechézy s otcom biskupom Haľkom, ktorý nás povzbudil aby sme boli milosrdní, sme sa vo večerných hodinách, spoločne s pápežom Františkom, modlili krížovú cestu, po ktorej sme šli na koncert známeho umelca, Piotra Rubika. Sobotňajším hlavným programom, okrem slovenskej sv. omše, bola púť na Campus Misericordiae (pole milosrdenstva), kde sme sa večer, po odšľapaných 15 kilometroch, modlili a adorovali so svätým otcom. Po prebdenej noci na Campus Misericordiae nás naštartovalo slnko a o 9:30 sme sa spojili v slávení eucharistie so svätým otcom, ktorý nás poprosil, aby sme posolstvo SDM doniesli do svojich domovov, pretože tam sa s nami chce Kristus stretnúť. V našich rodinách. Taktiež nás povzbudil aby sme sa nebáli a vyslal nás zanechať stopu a ohlasovať radosť do „celého sveta“. Po jeho záverečnom požehnaní sme unavení, vyčerpaní ale naplnení doputovali naspäť do Skawiny kde na nás čakal autobus a v skorých ranných hodinách sme dorazili domov, do Michaloviec.

[FAG id=5052]

[FAG id=5060]