Ferdo Mravec
,

Rodinná dovolenka 2021

Posledný júlový týždeň strávili rodinky z nášho strediska na spoločnej dovolenke v nádhernom prostredí Strážovských vrchov, v jednej z najznámejších slovenských obcí – v Čičmanoch. 

Počas ôsmich dní si na svoje prišli cyklisti, turisti, ale aj milovníci pamiatok, histórie a kultúry. Spoločne sme v prvý deň zdolali vrch Kľak, niektorí počas týždňa vyšli aj na Strážov a iné kopce v okolí. Aj cyklisti využili okolité trasy a počas svojich výletov natrafili na jaskyňu aj na ideálne miesto na opekačku, ktoré nemohli nevyužiť. Raz sme sa vybrali aj do Rajeckej Lesnej, kde sa nachádza Slovenský Betlehem, Bazilika Narodenia Panny Márie, Kalvária či Prameň sv. Františka. Jeden deň sme si vyčlenili na výlet do Bojníc, kde sme sa nevedeli odtrhnúť od krásneho zámku a ZOO. Valaská Belá je známa svojím sklárskym skanzenom, ktorý uchvátil malých i veľkých. Po jeho návšteve sme sa niektorí vydali do Trenčína – na kávičku, zmrzlinu, ale aj na hrad. Nevynechali sme ani historický nápis na trenčianskej skale. V priebehu týždňa sme stihli prelúskať aj krásne Čičmany – maľované domčeky, kaštieľ a múzeá. Večery sme začínali omšou a po nej rodičia i deti využili možnosť hier a spoločných rozhovorov.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na hladkom priebehu dovolenky, a taktiež našim saleziánom – Jankovi a Peťovi – za ich spoločnosť!

 

[sgdg path=“2021/Rodinná dovolenka“]

Ferdo Mravec

Púť do Levoče 2021

28. júna sa mladí z nášho strediska spolu s donom Petrom Hraboveckým vydali na púť do Levoče. 

Skorý vlak bol v to pondelkové ráno našou prvou skúškou, ktorú, našťastie, väčšina z nás zvládla. Cestou do Sabinova, odkiaľ sme mali začať putovať, sme sa ešte niektorí delili o nadšenie, odhodlanie a silu, no tie však opadli, len čo sme zazreli prvý kopec. Po roku strávenom doma sa nám kráčalo akosi ťažšie, no vďaka hroznovému cukru a povzbudeniam od statočnejších jedincov sme večer zakotvili vo vytúženom Lačňove. 

Po daždivej noci strávenej pod hviezdami sme sa vybrali na krásnu cestu cez lesy a lúky do Vyšného Slavkova. Tam sme sa posilnili omšou a obedom a vydali sa hore brutálnym brutovským kopcom. Z Brutoviec sme, mierne odľahčení, pokračovali do cieľa druhého dňa – Nižných Repašov. Táto osemkilometrová cesta po rovnej asfaltke bez ťažkých batohov sa po celom dni zdala nekonečnou, no na jej konci nás čakala škola, sprcha, dobré jedlo, partička kariet a mäkké postele, za ktoré sme boli nesmierne vďační.

Stredu sme odštartovali omšou a ďalším z don Boscových snov, ktoré nám každé ráno počas modlitby Peťo čítal, a my sme mohli uvažovať nad víziami tohto svätca. Cieľ stredy bol jasný – dostať sa na Mariánsku horu. Odhodlaní a šťastní, že sme sa dostali tak ďaleko, sme vyrazili na cestu ďalšími asfaltkami, lesmi a lúkami. Tak ako predchádzajúce dni, aj teraz sme si užívali príjemné slnečné počasie, ktoré nás sprevádzalo až za Uložu, poslednú zastávku pred Mariánskou horou. No čím sme boli bližšie, tým nižšie zostupovali tmavé mraky, až sme posledný úsek od parkoviska k altánkom museli prebehnúť, aby sme celkom nezmokli. Keď sa vyčasilo, viacerí sa ešte prešli do Levoče a potom sme sa spoločným ružencom v Bazilike Navštívenia Panny Márie poďakovali za celú púť. Keďže v noci malo znova pršať, prichýlili nás sestričky. 

Na rannej štvrtkovej omši sme si pripomenuli úmysly, za ktoré každý z nás obetoval púť. Po nej sme sa vyzbrojili pršiplášťami, urobili sme si fotku a utekali sme do Levoče na autobus. Domov sme sa vrátili vyšťavení, no vďační za všetko pekné aj náročné, čo sme počas cesty zažili. 

Srdečná vďaka všetkým, ktorí na nás mysleli v modlitbe! ☺

 

 

[sgdg path=“2021/Púť do Levoče“]