Články

P1: „Ja chcem ísť na lyžovačku, ale nechcem lyžovať, to môžem?“

P2: „Tá neviem asi ne bo veľa nás“

P1: „ale šak my budeme s vami normálne len nebudeme lyžovať“

P2: „tak choďte na výlet a aspoň aj vy niečo zažijete“

P1: „hej vidíš, dobre ta zrobme výlet do tatier“ – tatko to začalo…

V pondelok o druhej sme odišli z Michaloviec do Popradu. Vybrali sme sa na chatu pri zelenom plese. „To je taká prechádzka po rovine“ chlácholil nás vedúci. Samozrejme sme mu verili…(asi si viete predstaviť tú prechádzku v Tatrách). Prespali sme v popradskom saleziánskom stredisku, niektorí tam boli prvý krát, ale hodnotíme to veľmi pozitívne. (určite sa tam choďte pozrieť, keď budete môcť, je to tam pekné). Večer sme sa chvíľku zahrali, ale už o desiatej sme všetci zaľahli pretože, a teraz začína krutá realita, sme vstavali o piatej hodine ráno! Mali sme omšu ( skoro ako rorátnu ;)) a po nej sme sa vybrali na stanicu. Z oratka sme odchádzali po tme a pomaly sa začínalo brieždiť. Na oblohe nebolo ani mráčika. Po ceste do Tatranskej Lomnice sme z vláčika pozorovali východ slnka. Najprv sme ho nevidela ale zrazu sa pomaly začalo kĺzať po štítoch a čím ďalej tým ich rýchlejšie pohlcovalo svojimi lúčmi, ktoré napokon dopadli na zem. A vtedy sme videli v celej svojej kráse, slnkom zaliate, naše hrdé Tatry. Pyšne tam stali a vítali nás pokryte bielou perinou.

Už začiatok cesty bol veľmi dobrodružný. Po prvých šmyknutiach sa na ľade sme začali byť všetci opatrnejší. Išli sme po úzkom vyšliapanom chodníčku obklopenom ozrutnými ihličnanmi, ktorý sa pod ťarchou snehu skláňali k zemi. Boli sme v rozprávkovej krajine a bolo to nádherne. Po nekonečne dlhej „prechádzke po rovine“ sme konečne všetci dobití došli na vytúženú chatu. Po teplej polievke sme sa polorozmrazení vybrali naspäť domov. Cesta dole bola samozrejme oveľa lepšia, ale hlavne rýchlejšia. Zažili sme veľa nečakaného, ale to si už necháme pre seba 😉

Neobyčajný výlet v obyčajnom Krakove

Najlepší výlet v histórii saleziánov v zložení MLADÍ plus RODIČIA, ujo autobusár a samozrejme saleziáni 🙂
Tak ako vždy, nemôžeme doma sedieť viac ako mesiac bez nejakého super výletu s mladými, a tak sme sa tentoraz vybrali do Krakova. V organizácii so saleziánom Pavlom Piatrovom a jeho spolubratom Petrom Hraboveckým, ktorým veľmi vďačíme za takúto možnosť, a veríme, že nebola posledná. Výnimočné na tomto výlete bolo, že okrem mladých sa pripojili aj starší, a to naši rodičia, ale aj niektorí dospelí, len tak sami. Myslím, že všetci sme nevedeli, čo od toho očakávať, ale nakoniec to skočilo veľmi dobre, až nad naše očakávania.

Ale pekne postupne. V piatok 16. októbra, ráno o siedmej hodine sme sa stretli na spoločnom slávení Eucharistie, ako sa na poriadnych kresťanov patrí, a tak sme spolu s Ním začali náš dlho očakávaný výlet. Na omši sa nám prihovoril sám vedúci výletu, Paľo, aby sme výlet nebrali len ako kultúrny pôžitok, ale aby sme ho prežili najmä v novom spoločenstve a nebáli sa vytvoriť nové vzťahy, a tak v atmosfére rodiny nabrali nové zážitky. Po omši sme sa vybrali k autobusu, kde nás už čakal pán šofér, s ktorým sme si tiež pekne zažili, ale o tom – potom 🙂

Cesta bola pokojná, mladí dospávali a starší občas niečo prehodili. Za hranicou, na poľskej strane sa nám krásne pýšili Tatry, na ktorých sme sa chvíľku pokochali a pokračovali ďalej. Po ceste sme si dali aj suchý obed, a to už každý z vlastných zásob. Po príjazde na miesto, trošku unavení a zronení z cesty, sme ako prvú z nášho programu navštívili soľnú baňu Wieliczku (Vieličku). Baňu sme obzerali asi 3 hodiny, čo znelo najprv odstrašujúco, ale nakoniec sme zistili, že sme videli iba 1% z celej bane, a to sme prešli cca 3,5 km… 😀

Baňa patrí medzi najstaršie na svete, ťažba prebieha už od 13. storočia až do roku 2007. Je hlboká 327 metrov a dlhá cca 300 km. Dnes je prevažne turistickou atrakciou. Ročne ju navštívi viac ako milión turistov a my sme boli jedny z nich. V bani sa nachádzajú sochy, galérie a najmä mnoho kaplniek, a to všetko vyrobené len zo soli (aj kryštály v lustroch), a to prácou baníkov. Najvýznamnejšou svätou, ktorá sa spája aj v legende s touto baňou a je jej patrónkou je sv. Kinga, ktorej patrí i najvýznamnejšia kaplnka v bani, kde sa konajú rôzne oslavy a svadby. A tak sme mohli spoznať ďalšiu z mnohých, ktorá nám je príkladom svätosti…

Po tom čo nás osvietilo slnko, keď sme znovu vyšli na zemský povrch sme sa už veľmi hladní, ale naplnení zážitkom z bane, vybrali do nášho „hotela“. Prijali nás v saleziánskom misijnom seminári s teplou večerou nad zlato. Kto chcel bola tu ponuka pozrieť si nočný Krakow, ale kto nebol o veľa neprišiel iba o mokré oblečenie a topánky :). Večer sme prežili v peknom spoločenstve s kopou srandy – to vám asi netreba vysvetľovať, zakončili sme to spoločným desiatkom ruženca.

Sobotu ráno sme začali ďakovnou modlitbou v malej kaplnke, a to priamo v ubytovni. Po výdatných raňajkách sme mali prehliadku miestneho areálu, ale nie hocijakého. Keďže toto stredisko je centrom misií v Poľsku, majú tam vybudovaný „misijný park“ celého sveta, kde tieto misie pôsobia. Mohli sme vidieť slumy v skutočnej veľkosti, aj to čo sa v nich nachádza a spoznať ako žijú naši bratia na iných kontinentoch, a aj to v akých podmienkach. Bolo to hlboké a pekné. Verím, že v každom z nás to zanechalo kúsok súcitu nad tými, ktorí to majú omnoho ťažšie a znovu sme si mohli uvedomiť, že naše podmienky sú jedny z najlepších… Ale ako sa hovorí „nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť lepšie“ a v tejto nádeji určite žijú aj všetci obyvatelia tretieho sveta.

Po spoločnej omši v seminárnej kaplnke a po dobrom obede, v poradí už treťou zastávkou nášho programu bolo historické centrum Krakova v spojení s návštevou Wawelu, čo je miestny zámok s nádhernou katedrálou, v ktorej bolo korunovaných mnoho poľských kráľov, z ktorých sú tam mnohí aj pochovaní ( ako napríklad sv. Stanislav a sv. Hedviga). A aj preto je taký významný pre poľsky národ. Najviac nás určite zaujala katedrála s celým názvom Katedrálna bazilika sv. Stanislava a Václava, kde sme boli najdlhšie. Vyšli sme si aj na strechu, kde sme mohli vidieť obrovský zvon sv. Žigmunda a vypočuť si jeho históriu (zvon má priemer 2,5 m a váži 10 ton). Vrámci prehliadky sme sa mohli zastaviť aj v miestnom múzeu Jána Pavla II. Potom sme sa presunuli na námestie, kde sme sa prešli cez renesančnú trhovú halu Sukiennice, a navštívili pár kostolov. Zakončili sme to miestnou čokolatériou s naozaj kvalitnou čokoládou. A zastavili sme sa ešte na krovky, ktoré nesmeli chýbať :).

Nedeľa sa niesla v duchu milosrdenstva, pretože sme navštívili Sanktuárium Božieho milosrdenstva a Centrum Jána Pavla II. v Lagiewnikoch. Mohli sme vidieť izbičku sv. sestry Faustíny a taktiež jej originál, obraz Božieho milosrdenstva. Zároveň sme mali tú česť mať vlastnú, slovenskú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva, kde sa pod hlavnou loďou nachádzajú menšie kaplnky, z ktorých jedna patrí Slovensku. Keď sme sa už všetkého vynadívali presunuli sme sa do druhého sanktuária, a to Jána Pavla II., kde mu je zasvätený kostol a hneď vedľa je o ňom múzeum. Všetko to bolo veľmi nádherné, naplnilo nás to pokojom a tichým úžasom… Ako neplánovaný bonus sme boli aj v mini múzeu o turínskom plátne a dôkazoch o existencii Ježiša Krista.

Neskôr sme sa už úplne unavení konečne presunuli do autobusu a išli domov! Cesta bola taktiež veľkým zážitkom… po hre mestečko Palermo, ktorá v autobuse nesmie chýbať, sa dospelí rozhodli pre spev, ktorý samozrejme chceli prekričať mládežníci. Domov sme dorazili okolo pol desiatej, kde sme sa pred saleziánmi rozlúčili a vybrali sa každý svojou cestou, ale so spoločnými zážitkami.

BONUS: Stala sa nám taká mala pikoška, ako som už spomínala s pánom šoférom. Po prehliadke misijného parku sme si všetci všimli, že mu do oka padla pani sprievodkyňa :). Večer pri modlitbe sa nám verejne priznal a povedal, že by sme mohli chodiť častejšie na takéto výlety, a že on sa sem ešte určite vráti, keď tu rovno neostane. A tak sme sa smiali a vtipkovali, ako sa dostaneme domov…:)

A tak teda milí saleziáni, aj v mene pána šoféra Vám ešte raz ďakujeme za najlepší výlet a veríme, že takéto podobné sa budú ešte mnohokrát opakovať…taktiež ďakujeme aj všetkým zúčastneným, ktorí nabrali odvahu a nebáli sa nájsť si čas, a všetkým ktorí akokoľvek prispeli k tomuto výletu do Krakova, ale najmä ďakujeme Nebeskému Otcovi, ktorý nás sprevádzal a ochraňoval, a dal nám možnosť priblížiť sa k nemu aj takouto formou 🙂