3. nedeľa adventná – Prejaviť Ducha

 

Pred prvým čítaním (Iz  61,1-2,10-11):

„Duch Pánov je nado mnou!“ To bola to osudná pasáž, ktorú Ježiš na začiatku svojho pôsobenia čítal v nazaretskej synagóge. Vyhnali ho pre ňu z nej, a takmer ho hodili do priepasti. Ježiš si v nej privlastnil mesiášsku autoritu, zvlášť keď k nej ešte pridal slová: „Dnes sa splnilo, slovo, ktoré ste práve počuli“.
Čo slovo mesiáš – pomazaný vyvoláva v našej mysli? Dobrú zvesť pre chudobných, uzdravenie pre tých, ktorí sa nachádzajú v bolesti, slobodu pre tých, ktorí nie sú slobodní, deň hojnosti pre tých, ktorí žijú v núdzi. Je to rok priazne, ak žiješ vo svete ponižovania. No je to zároveň aj deň pomsty pre tých, ktorí síce majú, no veci si držia iba pre seba; nie sú schopní sa o ne podeliť.
Rúcho spásy dostanú tí, ktorí sa obliekajú do plášťa spravodlivosti. Ak nebudeme zabúdať na chudobných i my môžeme mať počas tohto adventného obdobia účasť na roku milosti i na radostných prísľuboch Izaiášovho proroctva.

 

Pred druhým čítaním (1 Sol 5,16-24):

„Neuhášajte Ducha“. Toto a ostatné užitočné odporúčania Pavlove ma občas privádzajú k premýšľaniu, či aj ja často neuhášam Ducha. Či sa totiž radujem stále, alebo keď nie stále, tak aspoň často? Či sa často modlím? Či som človekom ustavičnej vďaky, alebo naopak človekom ustavičných sťažností? Či načúvam prorockým hlasom v mojej rodine či spoločenstve, alebo či ma tieto hlasy otravujú? Či rozmýšľam nad cestami, ktorými kráčam, alebo či sa jednoducho nechávam unášať prúdom? Či sa vyhýbam blízkosti zlu, alebo či s ním občas dokonca i netancujem?
Duch si v nás hľadá miesto, kde by mohol prebývať. V dnešnom čítaní máme jasné inštrukcie o tom, ako vítať svätosť. Alebo sa môžeme rozhodnúť to Duchu Svätému sťažiť: tým, že voči milosti zavrieme všetky okná a všetky dvere zabarikádujeme svojimi návykmi.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 1,6-8,19-28):

Skôr či neskôr každý jeden z nás bude musieť odpovedať na otázku kňazov a levítov: „Povedz nám, kto si. Čo hovoríš o sebe?“
Môžeme vymenovať svoje mená, zamestnania, vzťahy s inými, čísla a štatistiky, ktoré nás identifikujú. Môže ukázať diplomy, akademické tituly, bankové výpisy, vyznamenania. Môžeme sa pochváliť svojimi úspechmi, ba dokonca priznať svoje omyly. No nikdy sa nepriblížime k originálnosti Jánovej odpovede: „Ja nie som Mesiáš!“ Je to perfektná odpoveď! V Jánovej pokore sa nachádza skutočné chápanie.
Nie je to o mne, ani o tom, čo som urobil, ani kde všade som bol. Je to o Ježišovi, ktorý je medzi nami nespoznaný.
Kto som ja ako kresťan je jasne definované tým, kým nie som. Jánov príklad sa stáva pre každého jedného s nás základom pre skutočný a zdravý duchovný život.

 

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Čo robíš, aby si utláčaným a podobne trpiacim svojimi slovami alebo skutkami ohlasoval milostivý rok?
  • Použi dnešný úryvok z Pavlovho listu ako sprievodcu na spytovanie si svedomia: ako slobodne sa pohybuje Duch Svätý v tvojom živote?
  • Ako Jánovo sebachápanie vyzýva, čo ti hovorí, k čomu ťa pozýva, ako ťa konfrontuje?

 

Činná odozva

Daj Duchu Svätému plnú slobodu. Raduj sa, modli sa, ďakuj, vzdoruj moci zla vo svojom živote tým, že odmietneš podriadiť sa negatívnym hlasom vo svojom vnútri a starým zlozvykom.

2. Adventná nedeľa – Začať odznova

 

Pred prvým čítaním (Iz  40,1-5,9-11):

„Pripravte cestu Pánovi!“ Dnešné prvé čítanie pochádza z tzv. Knihy útechy v rámci Izaiášovho proroctva. Má popisovať návrat zajatcov z Babylonu. Bolesť dlhého odlúčená sa skončila! Boží ľud ide domov!
Každý nový začiatok nesie v sebe prvok radosti. Druhú šancu milovať lepšie! Aká to úľava, keď nám odpustí priateľ, ktorého sme urazili, manželský partner, ktorého sme zranili, rodič alebo dieťa, ktoré sme si nedostatočne ctili. Každý z nás pozná príjemný pocit z nového začiatku na novom mieste, v čerstvej situácii, možno konečne triezvy od alkoholu (alebo niečoho iného), alebo konečne schopný urobiť opravdivé odovzdanie svojho života Kristovi.
Ty i ja môžeme urobiť sľub nového začiatku v každom momente svojho života. Máme na to, aby sme si vyšliapali chodníček Bohu, zažili ochranu jeho pevnej pravice i útechu nežných slov. Obdobie Adventu je časom na siatie, ktoré sa odohráva v tme; je to obdobie prípravy na úplne nový život, po ktorom každý jeden z nás tak veľmi túži.

 

Pred druhým čítaním (2 Pt 3,8-14):

Ty alebo ja nie sme jediní, ktorým je daná šanca nového začiatku. Tento svet sa pominie – Peter doslova hovorí, že páľou, t.j. ohňom – a to čo príde potom, sa bude úplne líšiť od všetkého, čo poznáme dnes.
Čo teda ten veľký požiar znamená pre nás? Predstav si, že všetko, čo vlastníš, všetko čo si dosiahol, všetky tvoje konexie a lobovanie pôjde hore komínom. A jediné, do čoho sa v tom novom svete oblečieme bude láska. Niet pochýb, že niektorí budeme oblečení veľmi sporo.
Skôr než sa čas naplní, zakiaľ ešte máme čas, mohli by sme trocha popremýšľať koľko energie zameriavame smerom k tomuto novému stvoreniu, kde bude prebývať Božia spravodlivosť. To budú jediné úspory v našom živote, ktoré nevyjdú nazmar.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 1,1-8):

Ľudia prichádzajú za Jánom v zástupoch, aby sa mu dali pokrstiť. Prichádzajú na púšť až z Jeruzalema, aby si tu vypočuli jeho tvrdé reči, a aby objali pokánie. Svoje staré cesty potopia v Jordáne a vynoria sa z neho pripravení začať znova.
Čo sa potom stalo so všetkými tými, ktorých Ján zreformoval? Čakali by sme, že títo ohniví nasledovníci Jána sa dajú dohromady a konečne vyhodia von predstavených chrámu, alebo že potrasú trónom Herodesa. Alebo aj jedno aj druhé. Herodes, ako vieme bol tak zdesený z Jánovej moci nad zástupmi, že ho nechal uväzniť a nakoniec aj sťať. Svedectvo a autorita Jánova boli naozaj veľké, tým si môžeme byť istí.
No toto sa nestalo. Niektorí z tých, ktorí boli pokrstení priľnuli neskôr – ako im to Ján odporúčal – k Ježišovi. Niektorých ku krstu priviedlo iba Jánove čaro, no nikdy sa naozaj nezmenili. A niektorí po jeho smrti – sklamaní – odpadli. Sila Jánovho posolstva a toho dňa pri rieke Jordáne nakoniec v ich srdciach vybledla.
Pre krst alebo pokánie ani nám nestačí, že sme ich iba absolvovali. To, čo sme zažili musíme rozvíjať a niesť vpred, do svedectiev a každodenných rozhodnutí nášho života.

 

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Aké konkrétne výšiny a doliny potrebuješ vyrovnať ty, aby si pripravil cestu na príchod Boha do tvojho života?
  • Ak by so náhle dostal správu, že deň Pánov nastáva zajtra, ako by si konkrétne vyjadril svoju lásku dnes?
  • Ako je tvoj život svedectvom o tvojom krste? Doma, na pracovisku, v škole, v tvojej rodine, s priateľmi alebo neznámymi?

 

Činná odozva

Sústreď sa na druhú otázku z vyššie položených. Rozhodni sa pre jeden prejav kresťanskej lásky, ktorý začneš praktizovať  už dnes. Nezabúdaj, že nevieme ani dňa ani hodiny, kedy príde.

MODLITBA DEVIATNIKA

Mária, naša Nepoškvrnená Matka,

potrebujeme tvoj nepoškvrnený pohľad, aby sme znova našli schopnosť pozerať na osoby a veci s rešpektom a uznaním, bez egoistických záujmov či pokrytectva.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené srdce, aby sme milovali nezištne, bez postranných úmyslov, hľadajúc dobro druhého, s jednoduchosťou a úprimnosťou, vzdajúc sa masiek a úskokov.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené ruky, aby sme dokázali pohladiť s nežnosťou, dotkli sa Ježišovho tela v chudobných, chorých a opovrhovaných bratoch, aby sme pozdvihli toho, kto padol a podopreli toho, kto sa potáca.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené nohy, aby sme vykročili v ústrety tomu, kto nevie urobiť prvý krok, aby sme sa vybrali hľadať toho, kto zablúdil, aby sme vyšli navštíviť toho, kto je osamelý.

Ďakujeme ti, Matka, pretože keď si sa nám ukázala slobodná od každej škvrny hriechu, ty nám pripomínaš, že na prvom mieste je tu Božia milosť, je tu láska Ježiša Krista, ktorý dal život za nás, je tu sila Ducha Svätého, ktorý všetko obnovuje.

Daj, aby sme nepodľahli malomyseľnosti, ale dôverujúc v tvoju neustálu pomoc sa naplno usilovali obnoviť nás samých, toto mesto a celý svet.

Oroduj za nás, svätá Božia Matka!

1. Adventná nedeľa – V strehu

 

Pred prvým čítaním (Iz  63, 16-17, 19; 64, 2-7):

„Prečo si nám, Pane, dal zblúdiť z tvojich ciest!“ Ak sa ti niekedy v živote už podarilo naplno si uvedomiť svoj hriech, zaiste chápeš zmysel tejto lamentácie. Izrael stojí pred Bohom na konci dlhého obdobia svojho zajatia, vedomý si úžasných božích diel v minulosti, ale aj svojich vlastných hriechov. Ľud nemá dôvod tvrdiť, že si zaslúži Božiu priazeň. Je ako vyschnuté listy na stromoch; jeho skutky sú ako špinavá handra.
Keď sklamem niekoho, kto ma miluje aj ja sa cítim podobne mizerne – ako zbitý pes. Neodplatiť sa láskou za lásku, ktorú sme sami zažili patrí medzi najtemnejšie momenty nášho človečenstva. A vlastne presne toto je definícia hriechu.
Izrael nakoniec získa nádej, keď sa v mysli vráti k podstate svojho vzťahu s Bohom: Izrael je potomok, Boh jeho pôvodca. Izrael je hlina v jemných rukách Hrnčiara. Toto puto je silnejšie, než hriech.
A presne takéto isté blízke spoločenstvo bude i pre nás akýmsi povrazovým rebríkom, hodeným nám zhora, keď i my niekedy zlyháme v láske.

 

Pred druhým čítaním (1 Kor 1, 3-9):

Podľa Pavla všetko k nám prichádza cez Ježiša Krista: milosť a pokoj, sila, modlitba i všetky ostatné dary. Svedectvo je o Kristovi, spoločenstvo je s Kristom. Naša formula „skrze Krista, s Kristom a v Kristovi“ pochádza z Pavlovho trvania na tom, že Ježiš Kristus je vír, cez ktorý musí prejsť všetko, čo má byť spasené.
Bežne počúvame meno Ježiš v dvoch protirečivých situáciách: ako kliatie, ale i ako požehnanie. Ak ho budeme používať ako požehnanie, náš svet môže znova začať zažívať jeho spásnu moc.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 13, 33-37):

Štyri týždne pred Vianocami počujeme holé evanjelium. My sa pripravujeme na slávnostné obdobie; Ježiš nás upozorňuje na stanovený čas. Je možné, aby to bola jedna a tá istá udalosť? Sme pohltení do dekorácií, do plánovania pohostenia, do nakupovania darov, do posielania vianočných pozdravov, do spomienok na minulé sviatky. No, žiaľ, pohybujeme sa po povrchu. Ježiš nás jasne a jednoducho upozorňuje na našu budúcnosť a vyzýva nás, aby sme sa nenechali odviesť od bdelosti.
Skočili sme liturgický rok. A na konci roka je prirodzené pozrieť sa dozadu. Toto obdobie má svoju silu: na um nám prichádzajú tí, ktorých milujeme, ale i tí, ktorých sme stratili. No čo, ak sme stratili sami seba?
Cirkev ale čítania dnešnej adventnej nedele nevybrala tak, aby našu pozornosť zamerala na minulosť, ale na to, čo je tu: na príchod Krista a jeho kráľovstva; na udalosť, ktorá nepatrí minulosti, ale k tomu, čo je tu a teraz; hoci faktom je, že jej úplná plnosť nám bude celkom zjavená až v budúcnosti.
Ak sa budeme pozerať len za seba, znaky kráľovstva, ktoré sa rodí presne tam, kde sa práve teraz nachádzame nám môžu uniknúť. A tak môžeme zmeškať i šancu stať sa znakom kráľovstva pre druhých.

 

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Kde presne sa v tvojom živote nachádzal zápas s hriechom? Čo ti pomohlo zmieriť sa s Bohom a s inými?
  • Ako a kedy používať meno Ježišovo? Ako by si ho mohol začať používať s väčšou úctou?
  • Čím je tvoja myseľ najviac zamestnaná počas tohto adventu? Ako sa rodí Božie Kráľovstvo práve v tejto chvíli presne tam, kde sa nachádzaš?

 

Činná odozva

Počas každého dňa tohto adventu sa snaž nájsť jeden znak Božieho Kráľovstva vo svojom živote. Zapisuj si ich. Na konci adventu budeš môcť zhodnotiť, nakoľko sa do tvojho života prišiel Kristus.