Odfúklo nás na Vihorlat

Stačil malý nápad a dávka chuti a bol z toho výlet. Mladí spolu s rodičmi sa 17. novembra vybrali na Vihorlat. Všetci sa stretli skoro ráno u saleziánov a autami sa presunuli k Morskému oku. Niektorí ešte rozospatí, iní nabudení a plní očakávaní, vybrali sa spolu zdolať vrchol.

„Cesta nebola náročná, ale sneh nám to trošku sťažil. Keď sme sa dostali vyššie, všetko bolo, ako z rozprávky,“ opísal svoje pocity Samo Mesaroš. Po asi dvoch tretinách cesty sa celá skupina zastavila na obed.

Po doplnení síl, boli už všetci opäť na nohách a čoraz viac sa približovali k vrcholu. Keď sa na mŕtvu sopku konečne vydriapali, nemohli sa tam zdržať dlhšie, ako len na letmý pohľad. Zúrila tam víchrica, ktorá dovolila ostať stáť na dvoch nohách iba niektorým.

Bolo už niečo po druhej hodine poobede, keď začala celá skupina zostupovať. Slnko už nesvietilo tak, ako v lete, preto sa čoskoro zotmelo. Našťastie väčšina z rodičov poznala cestu, a tak sa všetci, síce už po tme, vrátili bezpečne domov. Zastavili sa ešte v blízkej dedine, na teplý čaj. Odniesli si veľa modrín, nových fotiek a hlavne pekných zážitkov.

[FAG id=5239]