Nové tváre v našom saleziánskom diele

V lete nastali tri obmeny v zložení našich komunít. U saleziánov odišiel don Peter Žatkuľák do Rožňavy a prišiel don Vladimír Sopkanič. U sestier saleziánok odišla sestra Edita Štefkovičová do komunity v Prešove a prišli sestry Mária Valkovičová a Veronika Baligová.

Srdečne ich všetkých vítame medzi nami, isto ste ich už – aspoň niektorí – stretli. Poprosili sme ich o krátke predstavenie sa.

sr. Veronika Baligová, zložila prvé rehoľné sľuby v roku 1982

– Odkiaľ pochádzaš a ako sa začalo tvoje povolanie? – Pôvod po rodičoch mám z Ústia nad Oravou (Oravská priehrada). Mamka bola oratoriánka, exallieva sestier saleziánok (ešte pred komunizmom), tu vnímam pôvod povolania.
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Prichádzam z Dolného Kubína, kde som učila Náboženskú výchovu, pripravovala birmovancov… a predchádzajúce pôsobisko, boli práve Michalovce 😊
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Pán Boh má veľký zmysel pre humor 😊, no to ste už určite počuli 😊.

Zľava: sr. Marika Valkovičová, sr. Martina Marková (direktorka) a sr. Veronika Baligová

sr. Mária (Marika) Valkovičová, zložila prvé rehoľné sľuby v roku 1998

– Odkiaľ pochádzaš? – Pochádzam z Bratislavy, presnejšie z Petržalky. Moji rodičia sa tam prisťahovali za prácou, otec od Zlatých Moraviec a mama z Moravy. Narodila som sa vo Valašskom Meziříčí.
– Odkedy sa poznáš s donom Boscom / saleziánkami a kde sa začalo tvoje povolanie? – So saleziánkami som sa poznala od prvého stupňa ZŠ cez tajné stretká, neskôr po páde totality prišli do našej farnosti aj saleziáni. Moje povolanie sa objavilo postupne vplyvom čítania kníh od sestier, ktoré sa neskôr obliekli do habitov, stretnutí všetkého druhu na Daliborku (zbor, stretká, skauting) duchovné cvičenia…
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Momentálne prichádzam z Rožňavy. Pracovala som tam ako učiteľka náboženstva na ZŠ, mala som stretká, prípravu na 1prvé sväté prijímanie, spolupracovala som na formácii animátorov a na akciách.
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Na saleziánskom živote ma teší veľa: komunitný život – vždy som chcela mať sestry, to, že sa venujeme mladým vo všetkých etapách vývinového veku, spontánne dobrodružstvá, ktoré pri tom vzniknú, stretanie sa s mnohými obohacujúcimi ľuďmi v rôznych kútoch Slovenska, možnosť byť pri tom, ako Pán koná veľké veci…

don Vladimír Sopkanič, prvé sľuby zložil v roku 1995 a za kňaza bol vysvätený v roku 2004

– Odkiaľ pochádzaš? – Z Brekova, ale počas ZŠ som býval v Humennom a počas SŠ na internáte v Bardejove.
– Odkedy sa poznáš s donom Boscom / saleziánmi a kde sa začalo tvoje povolanie? – Od jari 1991. Bolo to u saleziánov v Humennom, vtedy patrili ešte ešte do jednej komunity spolu so saleziánmi v Michalovciach. Ešte v tom roku som počas štúdia geodézie na VŠ v Bratislave začal pracovať ako animátor s mladými u saleziánov v Petržalke a na Miletičke. Po troch rokoch som šiel do noviciátu a teraz je to 30 rokov, čo som saleziánom a 21 rokov aj kňazom.
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Do Michaloviec som prišiel z Bratislavy-Trnávky, kde som ako kaplán v saleziánskej farnosti mal okrem bežnej farskej činnosti na starosti s animátormi aj celoročnú prípravu prvoprijímajúcich, detské sv. omše, aktivity pre miništrantov a vyučovanie náboženstva na súkromnej ZŠ.
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Ak mladí aj dospelí objavia spolu s nami radosť so života s Bohom v duchu dona Bosca a aktívne sa snažia prispieť k životu kresťanského spoločenstva otvoreného pre všetkých.

don Vlado s našimi chlapcami na Bodke v Levoči

Všetkým trom ďakujeme za ich odpovede a prajeme im požehnané pôsobenie v našom saleziánskom diele.