V lete nastali tri obmeny v zložení našich komunít. U saleziánov odišiel don Peter Žatkuľák do Rožňavy a prišiel don Vladimír Sopkanič. U sestier saleziánok odišla sestra Edita Štefkovičová do komunity v Prešove a prišli sestry Mária Valkovičová a Veronika Baligová.

Srdečne ich všetkých vítame medzi nami, isto ste ich už – aspoň niektorí – stretli. Poprosili sme ich o krátke predstavenie sa.

sr. Veronika Baligová, zložila prvé rehoľné sľuby v roku 1982

– Odkiaľ pochádzaš a ako sa začalo tvoje povolanie? – Pôvod po rodičoch mám z Ústia nad Oravou (Oravská priehrada). Mamka bola oratoriánka, exallieva sestier saleziánok (ešte pred komunizmom), tu vnímam pôvod povolania.
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Prichádzam z Dolného Kubína, kde som učila Náboženskú výchovu, pripravovala birmovancov… a predchádzajúce pôsobisko, boli práve Michalovce 😊
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Pán Boh má veľký zmysel pre humor 😊, no to ste už určite počuli 😊.

Zľava: sr. Marika Valkovičová, sr. Martina Marková (direktorka) a sr. Veronika Baligová

sr. Mária (Marika) Valkovičová, zložila prvé rehoľné sľuby v roku 1998

– Odkiaľ pochádzaš? – Pochádzam z Bratislavy, presnejšie z Petržalky. Moji rodičia sa tam prisťahovali za prácou, otec od Zlatých Moraviec a mama z Moravy. Narodila som sa vo Valašskom Meziříčí.
– Odkedy sa poznáš s donom Boscom / saleziánkami a kde sa začalo tvoje povolanie? – So saleziánkami som sa poznala od prvého stupňa ZŠ cez tajné stretká, neskôr po páde totality prišli do našej farnosti aj saleziáni. Moje povolanie sa objavilo postupne vplyvom čítania kníh od sestier, ktoré sa neskôr obliekli do habitov, stretnutí všetkého druhu na Daliborku (zbor, stretká, skauting) duchovné cvičenia…
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Momentálne prichádzam z Rožňavy. Pracovala som tam ako učiteľka náboženstva na ZŠ, mala som stretká, prípravu na 1prvé sväté prijímanie, spolupracovala som na formácii animátorov a na akciách.
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Na saleziánskom živote ma teší veľa: komunitný život – vždy som chcela mať sestry, to, že sa venujeme mladým vo všetkých etapách vývinového veku, spontánne dobrodružstvá, ktoré pri tom vzniknú, stretanie sa s mnohými obohacujúcimi ľuďmi v rôznych kútoch Slovenska, možnosť byť pri tom, ako Pán koná veľké veci…

don Vladimír Sopkanič, prvé sľuby zložil v roku 1995 a za kňaza bol vysvätený v roku 2004

– Odkiaľ pochádzaš? – Z Brekova, ale počas ZŠ som býval v Humennom a počas SŠ na internáte v Bardejove.
– Odkedy sa poznáš s donom Boscom / saleziánmi a kde sa začalo tvoje povolanie? – Od jari 1991. Bolo to u saleziánov v Humennom, vtedy patrili ešte ešte do jednej komunity spolu so saleziánmi v Michalovciach. Ešte v tom roku som počas štúdia geodézie na VŠ v Bratislave začal pracovať ako animátor s mladými u saleziánov v Petržalke a na Miletičke. Po troch rokoch som šiel do noviciátu a teraz je to 30 rokov, čo som saleziánom a 21 rokov aj kňazom.
– Odkiaľ prichádzaš medzi nás a čo tam bolo tvojou náplňou? – Do Michaloviec som prišiel z Bratislavy-Trnávky, kde som ako kaplán v saleziánskej farnosti mal okrem bežnej farskej činnosti na starosti s animátormi aj celoročnú prípravu prvoprijímajúcich, detské sv. omše, aktivity pre miništrantov a vyučovanie náboženstva na súkromnej ZŠ.
– Čo ťa teší na saleziánskom živote? – Ak mladí aj dospelí objavia spolu s nami radosť so života s Bohom v duchu dona Bosca a aktívne sa snažia prispieť k životu kresťanského spoločenstva otvoreného pre všetkých.

don Vlado s našimi chlapcami na Bodke v Levoči

Všetkým trom ďakujeme za ich odpovede a prajeme im požehnané pôsobenie v našom saleziánskom diele.

(Bratislava/Vajnory, 5. januára 2024) – Rehoľa Saleziánov don Bosca si tento rok pripomína sté výročie oficiálneho príchodu a začatia pôsobenia na Slovensku. Komunita saleziánov rok 2024 vníma ako tzv. Rok vďačnosti, kedy chcú viacerými podujatiami poďakovať a pripomenúť si svoju storočnú prítomnosť na Slovensku.

Za začiatok podujatí si zvolili 8. január, deň úmrtia slovenského saleziána, blahoslaveného Titusa Zemana. Rok vďačnosti začne svätou omšou v priamom prenose televízie LUX v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v bratislavských Vajnoroch, odkiaľ Titus Zeman pochádzal. Omši bude predsedať slovenský provinciál Peter Timko za účasti kazateľa Pierluigiho Cameroniho, ktorý je generálny postulátor procesov svätorečenia.

Apoštolská penitenciária vo Vatikáne na žiadosť slovenských saleziánov udelila veriacim možnosť získať plnomocné odpustky. Stačí, ak za obvyklých podmienok, v čase od 8. januára 2024 do 8. septembra 2024 navštívia farský kostol vo Vajnoroch alebo kostol či verejnú kaplnku saleziánov a saleziánskej rodiny na Slovensku. Dar plnomocných odpustkov môžu využiť aj chorí a všetci tí, ktorí fyzicky nemôžu byť prítomní v kostole, a to obetovaním svojho utrpenia Pánovi alebo zbožnou modlitbou.

Saleziáni chcú oslavy svojho príchodu využiť na prezentáciu a znovuoživenie charizmy dona Bosca na Slovensku. Sú najpočetnejšou mužskou rehoľou u nás a po vzore zakladateľa dona Bosca sa prioritne venujú práci s deťmi a mládežou. Pomáhajú tiež sociálne najslabším a sú aktívni aj pri pomoci ukrajinským odídencom. „V súčasnej zložitej dobe si ešte viac uvedomujeme potrebu zodpovednej výchovy, ktorá formuje mladých ľudí. Chceme byť blízko nich, ponúkať im zaujímavý program, ale aj odpovede na otázky, ktoré ich trápia,“ uviedol provinciál Peter Timko a dodal, že: „pri príležitosti osláv chcú s pokornou vďačnosťou dávať ďalej to, čo dostali.“

Hosť z Ríma, salezián Pierluigi Cameroni, bol zodpovedný za proces blahorečenia Slováka Titusa Zemana. „Poznám viaceré svedectvá vernosti saleziánov počas komunistickej totality vo vašej krajine. Táto spomienka na hrdinskú lásku ku Kristovi je semienkom nádeje, aby prorocký sen dona Bosca pokračoval, zapájajúc do tohto nového dobrodružstva milosti a saleziánskej charizmy čoraz viac aj samotných mladých a celú saleziánsku rodinu,“ hovorí don Cameroni.

Aktuálne je naprieč celým Slovenskom 23 saleziánskych stredísk, od Bratislavy, cez Žilinu, Námestovo, Poprad, Prešov až po Rožňavu či Humenné a Michalovce. Saleziáni pôsobia tiež v rómskych komunitách na Luníku IX v Košiciach a v časti Poštárka v Bardejove. Pracujú aj na misiách v Azerbajdžane a v Jakutskej republike na Sibíri.

V strediskách ponúkajú predovšetkým stretká (stretnutia rovesníckych skupín), záujmové krúžky, športy, tábory, výlety, ale aj duchovné, spoločenské a kultúrne podujatia. Sú zriaďovateľmi troch školských zariadení. V štyroch strediskách v Bratislave a v Košiciach otvorili prvé centrá duševnej starostlivosti, ktoré pomáhajú mladým ľuďom prejsť cez ťažšie obdobia života. Saleziáni vedú výchovu v duchu kresťanských hodnôt, ale dvere ich stredísk sú otvorené pre všetkých. Všetky aktivity saleziánov fungujú hlavne vďaka pomoci stoviek dobrovoľníkov.

Počas roka sa uskutoční viacero aktivít, ktorými si budú môcť nielen členovia saleziánskej komunity pripomenúť toto dôležité výročie. Okrem iného vyjde kniha Sen, ktorý trvá. Tá mapuje storočnicu saleziánov na Slovensku. Novinkou je aj Príručka k saleziánskym miestam na Slovensku a špeciálna brožúrka pre deti o živote dona Bosca. Znovu bude pre čitateľov k dispozícii obľúbený životopis dona Bosca v slovenčine. V košickej Tabačke sa v máji uskutoční diskusné podujatie o výchove mladých ľudí. Pre tých, ktorí radi chodia na výlety a spoznávajú krajinu vznikne elektronická mapa Slovenska s miestami súvisiacimi s činnosťou saleziánov. Storočnici budú venované aj tohtoročné prímestské tábory.

Oslavy oficiálne vyvrcholia počas víkendu 6. – 8. septembra 2024. V sobotu bude program pripravený v Bratislave. V nedeľu, presne na sté výročie príchodu saleziánov do Šaštína, sa uskutoční ďakovná púť do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie a slávnostná sv. omša.

Materiály a aktivity súvisiace s prípravou na Rok vďačnosti, ale aj aj samotným priebehom, je možné nájsť na webe 100.saleziani.sk a sociálnych sieťach saleziánov.

Rehoľu Saleziánov založil v 19. storočí taliansky kňaz a vychovávateľ Ján Bosco. Jedným z jeho kréd pri práci, v tom čase predovšetkým s chudobnými chlapcami, bolo: „Skáčte, kričte, len nehrešte!“. Patrónom rehole je biskup František Saleský, z jeho mena je odvodené aj jej pomenovanie. Saleziáni patria k najpočetnejším rehoľným spoločnostiam. V súčasnosti vo 135 krajinách sveta pôsobí cez 14 000 kňazov a bratov. Ako ostatné rehoľné rády, tak aj saleziáni boli v 50. rokoch minulého storočia na Slovensku násilne rozpustení a prenasledovaní. Odsúdení saleziáni strávili v komunistických väzniciach spolu skoro 400 rokov. K politickým väzňom patril aj blahoslavený Titus Zeman. Neskôr v utajení obnovilo svoju činnosť Združenie saleziánov spolupracovníkov, ktoré má v súčasnosti na Slovensku viac než tisíc členov. Do saleziánskej rodiny patria aj sestry saleziánky, zasvätené dobrovoľníčky dona Bosca ako aj odchovanci, ktorí sú aktívni v združení Exallievi a priatelia dona Bosca. Rehoľa začala opätovne na Slovensku oficiálne pôsobiť začiatkom 90. rokov. Aktuálne v slovenskej provincii Márie Pomocnice kresťanov je 181 bratov rehoľníkov, z nich sú piati cudzinci (India, Burundi, Jakutsko, Južná Kórea). Slovenskí saleziáni ako misionári pracovali a pracujú v 50 krajinách sveta.

zdroj: saleziani.sk