V dňoch 21. až 25. augusta sa v Michalovciach uskutočnili Olympijské hry 2017.
Deti, účastníci hier a neskôr aj ich organizátori zavítali hneď v pondelkové ráno do Olympijskej uličky, kde na ne čakali animátori reprezentujúci krajiny: Austrália, Čína, Keňa, Jamajka, Grécko, Francúzsko, Mexiko, Taliansko, USA a Rusko. Na meetingu sa po spoločnej modlitbe učili spievať a tancovať hymnu. Veľkým prekvapením pre deti bola účasť Maťka a Kubka na olympiáde, od ktorých sa deti dozvedeli, že sa stanú organizátormi hier. Rozdelili sa do skupín, avšak netušili, že trvalé skupinky vzniknú neskôr. V prvotných skupinkách spĺňali úlohy a potom prichádzali k manažérovi OH so žiadosťou o podporu. Zaujímavým stanovišťom bola Olympijská dedina, ktorej sa deti veľmi tešili. Skladala sa zo stanov a tie smeli deti využívať počas celého týždňa. Po oficiálnom rozdelení do skupiniek a odovzdaní ID pasov sa šlo na svätú omšu a obed. Po sieste sa začal otvárací ceremoniál, na ktorom sa pochodovalo s olympijským ohňom a vlajkami, Thomas Bach slávnostne prestrihol stuhu a všetci vyslovili olympijský sľub. OH 2017 boli zahájené.
V utorok doobeda deti vyrábali medaily zo schnúcej hmoty a papiera, plastové poháre, ktoré sa prestriekali zlatou farbou, náramky, vence víťazstva a papierové ruky. Poobede sa kvalifikovali v streľbe, curlingu, vodnom slalome, minigolfe, jachtingu, balónovom volejbale a šerme.
Streda bola dňom, kedy si naši olympionici spravili výlet do prírody. Odštartoval sa svätou omšou v obci Pavlovce a ďalej pokračoval po náučnom chodníku Tajch. Posilnení croissantami sa dostali k smrekovému háju, kde získavali indíciu, aby zistili, kde sa nachádza stratený olympijský oheň. Stopy viedli naspäť domov, do Michaloviec.
Štvrtok sa niesol v duchu dobroprajnosti. Doobeda sa hrali mestské hry, kde každá skupinka s animátormi dostala mapu a podľa nej postupne spĺňala stanovištia. Na nich sa dozvedeli rôzne zaujímavosti o Slovensku. Poobede sa konali olympijské disciplíny a bonusové úlohy. Za ne dostali deti diplomy a vyvesovali sa aj vlajky ich krajín spolu s hymnou.
V piatok si štáty zahrali medzi sebou futbal, synchronizované plávanie, volejbal, frisbee a piškvorky. Body šikovne zapisoval do tabuľky Piere de Cubertein. Počas obeda sa ďakovalo pani kuchárkam za výborné obedy medailami a táborovou hymnou. Pri odchode zo školy si každé dieťa vytiahlo lístok s menom dieťaťa, ktorému malo podarovať pri záverečnom ceremoniáli darček vyrobený v utorok. Cez poobedňajšiu siestu chodili skupinky s animátormi písať slová vďačnosti na Olympijskú stenu vďaky. Potom sa odohrali boje o prvé a tretie miesta, po nich sa začal záverečný ceremoniál pochodom okolo ihriska. Nasledovali výsledky kolektívnych športov, ľudový tanec a odovzdanie vlajky a pochodne Turecku, krajine ďalších OH. Deti si už mohli podarovať darčeky a vyhlásili sa celkové výsledky tábora, odovzdávali sa diplomy a ocenenia. Prvé miesto získalo Mexiko. Thomas Bach, predseda MOV, predniesol príhovor a po zahasení ohňa všetci sledovali ohňostroj.
Po modlitbe sa po poslednýkrát zaspievala a odtancovala hymna. Skupinkám zostal ešte čas na rozlúčku s animátormi a ostatnými deťmi.
Naša celo-táborová myšlienka znela: ,,Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.“ A samozrejme, že sme mu to nedovolili. Učili sme sa prijať odlišnosti, spolupracovať, byť odhodlaní, dobroprajní a vďační. Síce prvé miesto nemohol získať každý, ale každý z nás získal nezabudnuteľné zážitky s novými priateľmi, so starými priateľmi a s jedným veľmi výnimočným priateľom.
S Bohom, ktorý nám umožnil prežiť všetky tieto radosti a plniť túžby vložené do našich sŕdc.
Fotky si môžete pozrieť TU
Naše mesto organizovalo olympijské hry
V dňoch 21. až 25. augusta sa v Michalovciach uskutočnili Olympijské hry 2017.
Deti, účastníci hier a neskôr aj ich organizátori zavítali hneď v pondelkové ráno do Olympijskej uličky, kde na ne čakali animátori reprezentujúci krajiny: Austrália, Čína, Keňa, Jamajka, Grécko, Francúzsko, Mexiko, Taliansko, USA a Rusko. Na meetingu sa po spoločnej modlitbe učili spievať a tancovať hymnu. Veľkým prekvapením pre deti bola účasť Maťka a Kubka na olympiáde, od ktorých sa deti dozvedeli, že sa stanú organizátormi hier. Rozdelili sa do skupín, avšak netušili, že trvalé skupinky vzniknú neskôr. V prvotných skupinkách spĺňali úlohy a potom prichádzali k manažérovi OH so žiadosťou o podporu. Zaujímavým stanovišťom bola Olympijská dedina, ktorej sa deti veľmi tešili. Skladala sa zo stanov a tie smeli deti využívať počas celého týždňa. Po oficiálnom rozdelení do skupiniek a odovzdaní ID pasov sa šlo na svätú omšu a obed. Po sieste sa začal otvárací ceremoniál, na ktorom sa pochodovalo s olympijským ohňom a vlajkami, Thomas Bach slávnostne prestrihol stuhu a všetci vyslovili olympijský sľub. OH 2017 boli zahájené.
V utorok doobeda deti vyrábali medaily zo schnúcej hmoty a papiera, plastové poháre, ktoré sa prestriekali zlatou farbou, náramky, vence víťazstva a papierové ruky. Poobede sa kvalifikovali v streľbe, curlingu, vodnom slalome, minigolfe, jachtingu, balónovom volejbale a šerme.
Streda bola dňom, kedy si naši olympionici spravili výlet do prírody. Odštartoval sa svätou omšou v obci Pavlovce a ďalej pokračoval po náučnom chodníku Tajch. Posilnení croissantami sa dostali k smrekovému háju, kde získavali indíciu, aby zistili, kde sa nachádza stratený olympijský oheň. Stopy viedli naspäť domov, do Michaloviec.
Štvrtok sa niesol v duchu dobroprajnosti. Doobeda sa hrali mestské hry, kde každá skupinka s animátormi dostala mapu a podľa nej postupne spĺňala stanovištia. Na nich sa dozvedeli rôzne zaujímavosti o Slovensku. Poobede sa konali olympijské disciplíny a bonusové úlohy. Za ne dostali deti diplomy a vyvesovali sa aj vlajky ich krajín spolu s hymnou.
V piatok si štáty zahrali medzi sebou futbal, synchronizované plávanie, volejbal, frisbee a piškvorky. Body šikovne zapisoval do tabuľky Piere de Cubertein. Počas obeda sa ďakovalo pani kuchárkam za výborné obedy medailami a táborovou hymnou. Pri odchode zo školy si každé dieťa vytiahlo lístok s menom dieťaťa, ktorému malo podarovať pri záverečnom ceremoniáli darček vyrobený v utorok. Cez poobedňajšiu siestu chodili skupinky s animátormi písať slová vďačnosti na Olympijskú stenu vďaky. Potom sa odohrali boje o prvé a tretie miesta, po nich sa začal záverečný ceremoniál pochodom okolo ihriska. Nasledovali výsledky kolektívnych športov, ľudový tanec a odovzdanie vlajky a pochodne Turecku, krajine ďalších OH. Deti si už mohli podarovať darčeky a vyhlásili sa celkové výsledky tábora, odovzdávali sa diplomy a ocenenia. Prvé miesto získalo Mexiko. Thomas Bach, predseda MOV, predniesol príhovor a po zahasení ohňa všetci sledovali ohňostroj.
Po modlitbe sa po poslednýkrát zaspievala a odtancovala hymna. Skupinkám zostal ešte čas na rozlúčku s animátormi a ostatnými deťmi.
Naša celo-táborová myšlienka znela: ,,Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.“ A samozrejme, že sme mu to nedovolili. Učili sme sa prijať odlišnosti, spolupracovať, byť odhodlaní, dobroprajní a vďační. Síce prvé miesto nemohol získať každý, ale každý z nás získal nezabudnuteľné zážitky s novými priateľmi, so starými priateľmi a s jedným veľmi výnimočným priateľom.
S Bohom, ktorý nám umožnil prežiť všetky tieto radosti a plniť túžby vložené do našich sŕdc.
Fotky si môžete pozrieť TU
Tour de Kama, naši futbalisti na bicykloch
Celoslovenský futbalový turnaj v Banskej Bystrici – copy
V dňoch 30.4 – 1.5.2017 sa konalo celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici, kde nechýbalo aj naše družstvo starších. Naši chlapci skončili na peknom 2. mieste a ich zážitky si môžete prečítať v článku nižšie.
[FAG id=5802]
Vďaka výsledkom, ktoré sme dosiahli na turnaji v Dubnici nad Váhom, v jeseni minulého roku, sme sa kvalifikovali na celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici. Turnaj sa odohrával 30.4.-1.5.2017 a zúčastnilo sa 140 hráčov – 7 tímov Kamy U15 a 4 tímy U19. Z michalovského strediska sa zúčastnil tím len z kategórie U19. Na tento turnaj sme sa tešili a predchádzala mu dlhodobá príprava pod vedením našich trénerov a Saleziánov. Z Michaloviec malo pôvodne odísť 8 hráčov a 2 tréneri. Avšak najmladší člen nášho kádru vážne ochorel a preto sa nemohol zúčastniť. Naša púť začala na svätej omši v našom kostole, po ktorej sme sa presunuli dvoma autami do dejiska turnaja. Po príchode sme boli privítaní chutným obedom a zároveň oboznámení s organizačnými pokynmi. A turnaj mohol začať. V prvom zápase sme čelili mužstvu z Oravy – Námestova. Námestovčania dôkladne preverili naše sily, ale aj po vydarenom výkone v prvom polčase sa im podarilo nás poraziť 4:1. Nasledovala dlhá pauza počas ktorej sme sledovali výborné výkony ostatných tímov a prispievali k výbornej atmosfére na turnaji. V druhom zápase sa nám do cesty postavil tím z Trnavy, pre ktorý sme boli sme boli viac než vyrovnaný súper. Nakoniec sme im nešťastne podľahli 3:1. Po tomto zápase sa k nám pridala posila, ktorá nás prišla podporiť hneď po ukončení kurzu pre animátorov. Jeho príchod sa pozitívne odzrkadlil na našich výkonoch v nasledujúcich zápasoch. V poslednom nedeľnom zápase nám cestu skrížil tím z Bratislavy – Miletičová. Po koncentrovanom a zlepšenom výkone sme dokázali triumfovať 6:1. Nasledovalo večerné slovko, ktoré sa nieslo v duchu fair-play, po ktorom sme si mohli dopriať zaslúžený odpočinok. Ďalší deň sme začali taktiež svätou omšou, po ktorej nasledovali raňajky a dohrávka zápasov z minulého dňa. Ako náhle boli zápasy dohrané, nasledovalo prvé semifinále tohto turnaja, kde sme sa zase stretli s tímom z Námestova. Tento zápas bol veľmi napätý a plný emócií na obidvoch stranách. Do tohto zápasu sme vstúpili s maximálnou vôľou po víťazstve, čo sa odzrkadlilo v prvom polčase, po ktorom sme vyhrávali 2:0. Nanešťastie rýchly gól Námestova na začiatku druhého polčasu a smolný gól minútu pred koncom nás posunul do penaltovej lotérie. Traja strelci na obidvoch stranách rozhodovali o osude svojich tímov na tomto turnaji. Vďaka skvelému výkonu nášho brankára a 100% efektivite našich strelcov sme poslali Námestovo do boja o 3. miesto. Ďalšie semifinále, v ktorom sa stretli Trnava a Bratislava – Miletičová, rozhodovalo o našom súperovi vo finále. Po dominantnom výkone postúpilo mužstvo z Trnavy. V kategórii U15 boli semifinálové dvojice Banská Bystrica – Bardejov a Trnava – Bratislava-Mamateyova. Z týchto dvojíc boli šťastnejší Trnava a domáci tím z Banskej Bystrice. Boje o 3. miesto začali zápasom v kategórii U19, kde bol úspešnejší tím z Oravy. Bronzovú medailu v kategórii U15 vybojovali futbalisti z Mamateyky. Za enormného nadšenia domácich fanúšikov sa začalo finále v kategórii U15. Domáci vstúpili do tohto zápasu s najnižším množstvom inkasovaných gólov, zatiaľ čo mužstvo z Trnavy sa prezentovalo výbornými výkonmi a zábavným futbalom. V tomto zápase bola cítiť nervozita domácich hráčov, čo využili hráči z Trnavy na získanie titulu po výsledku 2:1. Nasledovala naša chvíľa. Finále kategórie U19, Michalovce – Trnava. Trnava mala podporu svojich mladších spoluhráčov, zatiaľ čo my sme si naklonili ostatné tímy na turnaji vďaka našej tímovej atmosfére a podpore iných tímov. V prvom polčase sme vďaka našej bojovnosti a dravosti hrali vyrovnanú partiu. Bohužiaľ v druhom polčase nám došli sily, čo viedlo k individuálnym chybám, ktoré náš súper potrestal a zaslúžene mohol oslavovať titul po výsledku 3:0. Napriek prehre vo finále sú naše spomienky na tento turnaj pozitívne. Spoznali sme nových ľudí a priniesli domov striebro, ktoré slúži ako vizitka tvrdej práce jak hráčov, tak trénerov, a celý tím dúfa, že poslúži ako motivácia pre generácie, ktoré prídu po nás. Taktiež by sme chceli týmto poďakovať ľudom, ktorí sa zúčastnili tohto turnaja – hráčom, trénerom, saleziánom a všetkým, ktorí sa starali o hladký priebeh turnaja – za ich snahu a ochotu usporiadať túto akciu. Špeciálna vďaka ide našim najväčším fanúšikom Mišovi Zajacovi a Nati Kislanovej, ktorí nás hnali dopredu v bojoch o umiestnenie.
Tréneri:
Mišo Koban – Hlavný tréner, ktorý má obrovskú zásluhu na tomto úspechu. Vďaka jeho taktickej príprave a rozhodnutiam v kľúčových okamihoch sme sa mohli dostať tak ďaleko.
Peter „Kandy“ Kanda – Náš mentálny tréner, vytváral skvelú atmosféru a podporoval nás správnymi komentármi a radami, ktoré nám pomohli dostať sa do finále.
Hráči:
Branislav Počatko – Kapitán nášho výberu. Šiel príkladom na ihrisku aj mimo neho a zapísal sa aj do listiny strelcov.
Samuel Kovaľ – Náš brankár. Na turnaji zastupoval nášho zraneného brankára, ale tejto úlohy za nezľakol a v mnohých prípadoch nás podržal.
Slavomír Hospodár – Srdce našej hry. V obrane získaval lopty tvrdými zákrokmi, v útoku všetkých bavil svojimi rýchlymi nohami a atraktívnym futbalom.
Sebastián Mácha – Najdravejší hráč. Vyhral veľké množstvo osobných súbojov a vybojoval veľa šancí pre spoluhráčov. Proti Námestovu sa počas penaltového rozstrelu postavil medzi tri tyče, čím nám pomohol dostať sa do finále.
Matúš Šimko – Michalovský Neymar. Najlepší michalovský strelec a s 5 gólmi zaostal len o 1 gól za najlepším strelcom celého turnaja, svojimi kľučkami privádzal súperov do zúfalstva.
Ondrej Koban – Budúcnosť nášho tímu. Aj keď patril medzi najmladších hráčov v kategórii U19, tak ukázal obrovský potenciál a fakt, že z neho rastie skvelý hráč.
Michal Jančík – Hráč, ktorý priniesol stabilitu do nášho tímu. Jeho príchod v nedeľu večer sa podpísal na našej hre tým, že rušil jeden útok za druhým stále, keď bol na ihrisku.
Martin Saloň – Zabijak s detskou tvárou. Jeho bojovný výkon a neústupný herný prejav vytvoril súperom veľa vrások, zatiaľ čo jeho veselá povaha pomohla celému tímu uvoľniť sa v najťažších chvíľach.
Sebo&Mišo
Víkendovka 2017
Skvelý nápad! Podobne ako každý, ktorý nakoniec vedie k tomu, že sa zorganizuje nejaký výlet. Tak aj tentokrát, keď prišiel od Pipca mail, v ktorom bolo pozvanie všetkých animátorov na spoločne strávený víkend v Lesnom!
No, ono to vlastne nebol len výlet. Bola to duchovná obnova spojená s výletom. Keďže to bolo 16.-18. júna, v škole už vládla ťažká pohoda (no, ako u koho ? ).
Večer po príchode sa mužská časť postarala o večeru prípravou rybacej nátierky, bola výborná! Neskôr sme si pozreli film Hra o život, o ktorom sme ešte v polospánku diskutovali (poniektorí aj v spacákoch).
V sobotu doobeda sme venovali svoj čas rozvíjaním toho najdôležitejšieho vzťahu. Mali sme prednášku a následne, každý ako chcel, prežíval svoj čas v ústraní. V lese, či pred Sviatosťou. Kto chcel, mohol sa vyspovedať a pred obedom sme to zavŕšili sv. omšou. Po sv. omši nasledoval výborný obed, o ktorý sa nám postarala naša pani kostolníčka. Potom prišla prínosná polhodinka oddychu 🙂
Poobede pokračovali ďalšie aktivity. Zažili sme veľa srandy; krátka súťaž o najvyššiu vežu zo špagiet bola až do poslednej stotiny sekundy plná napätia a aj občasných rozbrojov ?.
Sobotný večer patril misionárovi zo Zvolena, ktorý nám rozprával o jeho misijnej ceste do Angoly, do strediska Kala Kala. Toto stredisko je pre chlapcov (prevažne z ulice), ktorý chcú mať aspoň nejaké to základné vzdelanie a popritom sa vzdelávajú aj duchovne.
Nedeľa zbehla rýchlo. Po sv. omši sme si dali posledný spoločný obed, po ktorom nasledovalo tradičné upratovanie. Celkové hodnotenie? Veľmi prínosné. ?