„Mi-ha-ľov-ce do-te-ho, Mi-ha-ľov-ce do-te-ho,…“ – viete si predstaviť k tomu aj melódiu, že? Taký svojrázny povzbudzujúci prístup zvolil hlavný tréner našich hráčov na Veľkom hokejbalovom turnaji v Košiciach. Cez víkend 11. – 13 . novembra v stredisku na Troch hôrkach v Košiciach sa aj chlapci z Michaloviec zúčastnili na tomto skvelom turnaji, ktorý sa konal opäť po troch rokoch nielen s ideou ale aj v skutočnej atmosfére radosti.

Hneď od začiatku sme boli plne zapojení – na úvodnej svätej omši v piatok podvečer aj ako miništranti. Vo večernom losovaní vytiahli Michalovce ako piaty tím v skupine A, k súperom Bardejov, Nová Dubnica, Banská Bystrica a Terňa. Skupinu B tvorili tímy Košice, Poprad, Prešov, Humenné a Námestovo. Prehľad turnaja s výsledkami a štatistikami hráčov aj samostatne každého zápasu nájdete na webe vht.3horky.sk. ¦ NAŠA FOTOGALÉRIA

Zostava Michalovce: „C“ obranca Daniel Vasiľ, „A“ obranca Jakub Ivaňák, brankár Matej Ivaňák, útočníci Marek Saloň, Michal Mika, Ondrej Janoško, Richard Polák, obrancovia Jakub Janoško, Jakub Šimon a Bohuš Hajduk. Tréneri Peter Kanda, Gabriel Kislan a Dominik Murga.

 

Priebeh našich zápasov

Prvý hrací deň – sobotu – sme v našej skupine začínali hneď ako prví; zápasy v skupine sa hrali 2 x 8 minút. Zápas s tímom Bardejov bol vyrovnaný, prehrali sme tesne 1:2. Našim strelcom bol Rišo Polák.

Druhý zápas predpoludním s tímom Nová Dubnica sme remizovali 0:0, chlapci sa v hre postupne zlepšovali, brankár sa rozchytal – za 16 min mal 14 zákrokov, súper o dva menej.

Po obede nás čakal neznámy a podľa sledovania hry zjavne veľmi silný súper – Terňa. Chlapci obstáli, brankár mal 22 zákrokov, prehrali sme 1:3. Za nás skóroval v druhej polovici zápasu Marek Saloň.

Ako sme deň začínali prví, tak sme ho aj zakončili zo skupiny posledným zápasom, tentoraz s tímom Banská Bystrica. Zápas, už aj pod reflektormi, sme viedli od piatej minúty, no napokon nám chýbalo trochu šťastia, aby sme získali dva body a po remíze 2:2 sme zo skupiny postúpili zo štvrtého miesta vďaka lepšiemu skóre. Góly strelili Rišo Polák a Jakub Ivaňák.

Postup zo skupiny bol „vydretý“ a pre našich chlapcov bol veľkou radosťou. Možnosti boli otvorené, chlapci skutočne od zápasu k zápasu hrali lepšie.

Večerný program patril prechádzke mesto v sprievode známeho pána Kolcúna – okrem iného sa chlapci dozvedeli, ako a prečo si Košičania postavili dnešnú katedrálu. V hoteli Centrál napokon chlapcov čakala slávnostná večera.

Nedeľné štvrťfinále sme hrali proti prvému zo skupiny B, Humenné. Opäť ako prvý zápas, hneď po rannej svätej omši – bola o 6:30 h. V „zemplínskom derby“ sa už v polovici prvej minúty dostali do vedenia „severania“ z Humenného a druhý gól pridali o ďalšie dve minúty. Do konca zápasu (2×10 min) sme už gól nedostali, často sa hralo prevažne v našom obrannom pásme, náš brankár mal v zápase spolu 31 zákrokov. Humenné zvíťazilo 2:0.

Finále VHT 2022 si napokon zahrali Námestovo a Terňa (video stream), putovnú trofej hokejistu Pištu si odniesli po výhre 5:1 chlapci z hornej Oravy. Tretie skončilo Humenné, ktoré zvíťazilo nad Banskou Bystricou 3:2. Piate miesto obsadil Poprad, šieste domáce Košice, Siedmy bol Bardejov, Michalovce na ôsmej priečke a napokon Nová Dubnica a Prešov.

 

Povedali po turnaji

Na VHTečku sa mi najviac páčili ľudia, ktorí nerozlišovali, že napríklad ja som z Michaloviec, tak preto sa nebudem s tebou rozprávať; naozaj tam boli všetci milí. A na našom tíme sa mi najviac páčilo, že keď sa všetci radovali, tak som sa mohol radovať s nimi,“ opísal svoje zážitky Jakub Šimon, ktorý bol na súpiske ako druhý brankár, napokon celý turnaj odohral ako obranca.

Mne sa najviac páčilo, že všetky tímy vždy držali pokope a snažili sa vždy o čo najlepší výsledok. A konkrétne na našom tíme sa mi páčilo, že i keď nie vždy sa nám darilo, tak sme sa snažili v každom zápase dať čo najviac z nás, aby sme to nevzdali,“ vyjadril svoje dojmy veľmi húževnatý obranca Bohuš Hajduk.

Na VHT sa mi najviac páčilo, že sme dokázali s chlapcami vytvoriť spolu partiu a že sme aj držali krok s najlepšími tímami a zahrali sme dobrý hokejbal,“ zhodnotil turnaj kapitán tímu Daniel Vasiľ.

Ďakujeme našim chlapcom a trénerom za peknú reprezentáciu a tiež niekoľkým fanúšikom, ktorí v sobotu pricestovali povzbudzovať nás.

 

Na začiatku októbra sa podarila nezvyčajná akcia: vyše sto saleziánov spolupracovníkov z celého Slovenska na dvoch autobusoch sa vydalo na púť k sv. Františkovi Saleskému. Program sprevádzali saleziáni don Pavol Grach, don Janko Ihnát z Čiech a don Jozef Luscoň. Spoločne prežili „nádherné dni plné rodinnosti, intenzívnej modlitby a reflexie nad životom a posolstvom sv. Františka Saleského,“ uvádza jedna z účastníčok v článku na webstránke spolupracovníkov.

Z Michaloviec sa zúčastnili na púti saleziáni spolupracovníci Veronika Smereková (aj s deťmi) a Matúš Kurcik. Veronike sme položili tri otázky, aby sa s nami podelila o zážitky.

Veronika so synom a s d. Jánom Ihnátom

Veronika, prosím, predstav nám trochu túto púť.

Ako už vyplýva z názvu púte „Po stopách sv. Františka Saleského“, putovali sme za ním, na miesta, kde žil, pôsobil a vydával svedectvo o Kristovi. Púť trvala necelých 6 dní, keďže dôležitou súčasťou púte je aj cesta, ktorá bola trochu nepohodlná, keďže sme išli aj v noci, autobusom. Zaujímavé bolo aj to, že sa púť konala v roku, kedy slávime jubileum – 400 rokov od smrti Františka Saleského. Cieľom bolo hlbšie nahliadnuť do koreňov saleziánskej spirituality, keďže, ako dobre vieme, náš svätec, don Bosco, sa od Františka inšpiroval a podľa neho pomenoval aj svoju saleziánsku spoločnosť. A don Bosco, ktorý nám dal meno tohto svätca, chcel, aby sme ho poznali a nasledovali.

Hrad Allinges, na ktorom asi rok býval František, keď ako kňaz kázal v kraji Chablais kalvinom.

Čo si viac spoznala o Františkovi Saleskom?

Dozvedela som sa viac už z čítania jeho životopisu a z katechéz o ňom, ktoré pripravil pre nás don Paľo Grach (mimochodom ich vrelo odporúčam, dajú sa pozrieť na youtube). Obdobie, v ktorom žil, a kraj, boli charakteristické šírením protestantizmu, konkrétne kalvinizmu, a náboženskými vojnami. Mestu Ženeve sa hovorilo „mesto kalvínov“. A Boh zasadil tohto Františka práve na to miesto a do tej doby, aby svojou dobrotou, láskavosťou, miernosťou a nesmiernou trpezlivosťou privádzal ľudí späť ku Kristovi, do Katolíckej cirkvi, a robil to horlivo a neúnavne najprv ako kňaz, potom dvadsať rokov ako biskup.

Don Janko Ihnát, ktorý nás spolu s Paľkom Grachom a Jožkom Luscoňom sprevádzal, púť obohacoval rôznymi historickými i zaujímavými vsuvkami. Napr., že František nemal rád nevzdelanosť, vo všeobecnosti, ale najmä u budúcich kňazov, a ako biskup nechcel dať odporúčanie na kňazstvo u adepta, ktorý nebol dostatočne pripravený vedomostne ale aj po stránke duchovnej zrelosti. A keď to odporúčanie nechcel dať pre syna istého vysokopostaveného človeka v Annecy, tak dotyčný mu z hnevu strpčoval život tým, že nechal zúrivé psy, aby štekali pod Františkovými oknami.

Aj sa trochu športovalo.

Čím ťa táto púť obohatila do života?

Som veľmi vďačná za túto púť, že som sa jej ako člen veľkej saleziánskej rodiny mohla zúčastniť. Osobitne som vďačná za to, že na púti so mnou mohli byť aj moje deti, a našu vyše 110 člennú skupinu tak „omladili“. Púť ma posilnila vo viere a uvedomení si čností sv. Františka, ktoré by mali byť ozdobou každého saleziána. Aj ja po tejto púti túžim byť radostnejšia, trpezlivejšia a láskavejšia voči ľudom, ktorí žijú okolo mňa. Sú to veci, o ktoré sa chcem denne snažiť. V neposlednom rade ma púť obohatila spoznaním malebného savojského kraja pod Alpami, kde svoj život prežil sv. František.

Ukončím slovami dona Bosca, ktoré adresoval prvým saleziánom spolupracovníkom: „Spolupracovníci sú Zbožné združenie na spôsob tretieho rádu rehoľných rádov, v ktorom sa jeho členovia formujú k tomu, aby vo vysokom stupni uskutočňovali čnosti apoštola a biskupa Ženevy sv. Františka Saleského, usilujú sa posvätiť samých seba a pracujú na spáse druhých.“

Veronike ďakujeme za podelenie sa aj za fotografie.

Účastníci púte.

Hneď na začiatku leta chlapci „šuflikári“ a dievčatá, ktorí sa pripravovali počas roka na animátorstvo, zakončili svoju cestu prvými duchovnými cvičeniami – chlapci v Lesnom a dievčatá u sestier saleziánok. Čas necelých troch dní zakončili spoločne svätou omšou a obedom u sestier.

Tradičný prázdninový klub sa konal aj tento rok hneď prvý prázdninový týždeň v priestoroch strediska sestier saleziánok. Tento denný tábor mal tému „Všetko robme s láskou“, a nechýbali scénky, dielne, výlet, veľa pohybu a radosti.

Po dvoch rokoch sme sa pousilovali, hoci v menšom, opäť urobiť aj chatovačku pre chlapcov a dievčatá. V zariadení Zelený breh v rekreačnej oblasti Sigord sme prežili tri pekné dni s témou o stredovekých svätcoch. Náš program zahŕňal okrem iného aj nočné hry, táborák, a najmä radosť z toho, že sme spolu. FOTOGALÉRIA

Tradične sme mali aj „Prímesťák“, na ktorý sa v našom stredisku stretlo spolu takmer 100 detí, medzi nimi šesť ukrajinských. Spolu asi 30 animátorov pre nich pripravilo program v duchu rozprávky o Krúdovcoch. Hlavná myšlienka tábora pozývala všetkých: Vyjdite z tmy do svetla.  Veľmi kvalitne pripravené scénky, kulisy, pohodový výlet a napokon aj obľúbené vodné hry – to všetko s božím požehnaním bolo veľkým darom pre všetkých. Veľká vďaka Pánovi aj Panne Márii za ochranu, všetkým deťom, animátorom a dobrodincom. FOTOGALÉRIA ¦ HYMNA (text PDF)

Vypočujte si hymnu Prímestského tábora 2022

Realizáciu tábora podporili Mesto Michalovce a Ministerstvo školstva SR.

 

 

 

Po skončení Prímestského tábora sme v ďalšom týždni pokračovali s denným oratkom, vždy dopoludnia od 9 do 12 h. Každý deň sa zišla partia animátorov a detí, najobľúbenejšou hrou sa stal „piges“, ale aj pieskovisko dostalo zabrať a tiež pingpong.

Záver prázdnin patril chlapcom, ktorí sa zúčastnili na akcii Bodka v Levoči a predtým stihli aj výlet – turistiku na Slavkovský štít; a napokon prvé dni septembra niekoľko mladých ešte absolvovalo duchovné cvičenia v Pútnickom dome na Mariánskej hore v Levoči.

 

Rodiny s menšími deťmi z nášho strediska prežili v sobotu 6. augusta v Lesnom požehnaný deň. Program na obohatenie vzťahov aj duše, aj na zábavu pripravili spoločne sestry saleziánky sr. Beáta a sr. Edita a saleziáni Rasťo a Peťo a Marka Falisová, v spolupráci aj s niekoľkými animátormi. Témou sa usilovali nadviazať na tohtoročné svetové stretnutie rodín v Ríme.

FOTOGALÉRIA z akcie

Z postrehov rodín vyberáme tri:

„Mimoriadne nás dojali, že niekto urobil pre nás rodiny niečo. Páčila sa nám iniciatíva pripraviť niečo aj pre nás, rodiny, kde sme mohli načerpať. Žehnáme vám. Ďakujeme.“ Vagaskí

„Veľmi sa nám páčilo. Páčil sa nám priebeh stretka, zamyslenie sa nad slovami pápeža Františka o rodine, skvelá omša pod veľkým orechom, súťaže, najmä pranie prádla 🙂 a obliekanie nášho tatika, ktorý vyzeral ako stará cigánka 🙂 a všetci animátori boli skvelí, ako to vymysleli aj s tým odkazom a so „zahrabaním fľaštičky“ v lese. Spojilo nás to viac ako rodinu, ale aj ako spoločenstvo, tešíme sa, že k Vám patríme 🙂 . Spoznali sme skvelých ľudí, zlaté deti, Vladko sa skamarátil s malým Peťkom, Laurinka nakreslila krásny obrázok dona Bosca. Jedlo bolo super, skvelé sestry a obaja kňazi – otec Rasťo, ktorý všetko dokumentoval, aj otec Peter, ktorý sa sem tam snažil „gadžovať“ 🙂 .  Obaja kňazi sú veselí, podľa vzoru dona Bosca, ktorý rád hovoril, buďte veselí, lebo veselosť znamená svätosť :). Radi opäť prídeme 🙂 a odporúčame aj iným…Bol to krásny „požehnaný“ čas.“ Bučkovci

„Na stretnutí sa nám páčilo, cítili sme sa tam veľmi príjemne. Strávili sme sobotu spolu ako rodina a spoznali sme samých skvelých ľudí. Deti sa ani na chvíľu nenudili a my dospelí podobne. Uvítali by sme viac takých stretnutí. Vďaka Bohu za tento krásny deň.“ Zúberovci