Tom Uzhunnalil

Salezián Tom žije, odkázala indická ministerka

Indická ministerka zahraničia povedala miestnym biskupom, že kňaz Tom Uzhunnalil je v poriadku.

Saleziánsky kňaz Tom Uzhunnalil je nažive a možno bude čoskoro vyslobodený, vyhlásila indická ministerka zahraničia Sushma Swaraj. Píše o tom aj Christian Post.

Dona Toma uniesli presne pred mesiacom po útoku islamských radikálov v jemenskom meste Aden. Vo Veľkom týždni sa hovorilo o tom, že ISIS chce tohto indického kňaza na Veľký piatok popraviť.

Tom UzhunnalilMinisterka Swaraj sa podľa Reuters stretla s delegáciou Indickej biskupskej konferencie, aby oznámila, že správy o Tomovej poprave sú falošné.

„Otec Tom je v poriadku a už boli podniknuté kroky k jeho prepusteniu,“ reprodukoval ministerkine slová hovorca biskupov s tým, že prepustenie Toma by mohlo prísť už čoskoro. Ministerka nechcela k prípadu povedať viac detailov.

Presne pred mesiacom vtrhli islamskí radikáli do starobinca sestier Matky Terezy v Jemene. Džihádisti zavraždili 16 ľudí vrátane štyroch rehoľníčok.

Saleziánskeho kňaza Toma pri útoku uniesli a odvtedy sa o ňom neobjavili žiadne overené správy. Vo Veľkom týždni vyvolali napätie informácie, ktoré sa šírili v jeho rodnej Indii, a síce, že radikáli plánujú na Veľký piatok saleziána ukrižovať.

Saleziáni už vtedy pripomínali, že nemajú o svojom spolubratovi overené informácie. Hlavný predstavený saleziánov Ángel Fernández Artime vyzýval, aby sa celá saleziánska rodina na Zelený štvrtok modlila za záchranu Toma, ako aj ďalších prenasledovaných kresťanov.

Veľký rozruch neskôr vyvolali slová viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna. Ten hovoril počas veľkonočnej vigílie o tom, že Toma popravili. Neskôr však svoje vyjadrenia korigoval s tým, že vychádzal len z informácií od sestričiek v Jemene. Schönborn tiež upozornil, že nič nie je potvrdené a že biskupi z Blízkeho východu vidia situáciu nádejne.

Tom Uzhunnalil má 56 rokov, pochádza z Indie. Jeho strýko Matteo, ktorý vlani zomrel, bol tiež salezián a práve on založil katolícku misiu v Jemene. Tom pôsobil v Jemene štyri roky. Zaujímavosťou je, že saleziáni boli jediní kňazi v tejto arabskej krajine. Po vyhrážkach zo strany radikálov sa z päťčlennej komunity rozhodli zostať len dvaja, jeden z nich bol Tom.

Saleziáni sú v Jemene od roku 1987 a venujú sa malej kresťanskej komunite, ktorú tvoria najmä prisťahovalci z Indie, Filipín či Indonézie.

Zdroj: svetkrestanstva.postoj.sk

Rodiny spoločne dovolenkovali aj tento rok 🙂
Aj toto leto sa skupina mladých rodín na čele s duchovným pastierom o. Paľom Piatrovom vydala na cestu spoznávania krás nášho Slovenska. Tohto roku si za ich „dovolenkovú destináciu“ zvolili Krásnohorskú Dlhú Lúku, dedinku neďaleko juhoslovenského mesta Rožňava. Hneď v prvý deň si urobili prechádzku ku Krásnohorskej jaskyni, do ktorej sa však ešte neodvážili vstúpiť lebo sa stmievalo a bolo to životu nebezpečné kvôli medveďom a jaskynným ľuďom. Alebo jednoduchšie povedané, otváracie hodiny sa skončili. To ich samozrejme neodradilo a vo štvrtok sa tam aj tak vybrali, no len tí najodvážnejší jedinci, ktorí chceli okúsiť život jaskyniarov. V utorok boli rodiny pozrieť Silickú ľadnicu a potom putovali Silickou planinou naspäť k penziónu. Stredu si skrášlili návštevou Ochtinskej aragonitovej jaskyne a prechádzkou Slavošovským tunelom. Na tejto púti sa k nim už pridal aj otec Peter Hrabovecký, ktorého prítomnosť všetkých potešila. Stredu ukončili svätou omšou v kaplnke u rožňavských sestier FMA a obhliadkou ich krízového centra. Vo štvrtok sa po už spomínanej návšteve Krásnohorskej jaskyne vybrali na obed a zákusok do Rožňavy, a potom povoziť ratolesti na koňoch v Brzotíne. Deň zakončili prehliadkou nádherného kaštieľa Betliar, kde sa deťom najviac páčila andrássyovská zbierka vypchatých zvierat. Piatok sa niesol v znamení ďalšieho poznávania okolia Rožňavy a taktiež návštevou jaskyne Domica. No a v posledný deň sa rodiny zbalili a vrátili sa naspäť domov s hlavami plnými zážitkov a fotoaparátmi plnými obrázkami. Pán celý týždeň požehnal najmä dobrým počasím a ochranou, za čo mu veľmi ďakujeme.

Ako farské spoločenstvo oslavovalo Pannu Máriu Pomocnicu

Dva dni plné osláv 🙂
Ako je tunajším ľuďom známe, kostol Saleziánov je kostolom Panny Márie, Pomocnice kresťanov a každoročne sa na tento sviatok robí veľké, tzv. „oratko pre farníkov“. Tento rok to malo nádych grilovačky a pikniku. V nedeľu Zoslania Ducha Svätého sa poobede začali zbiehať ľudia. Pre deti mali animátori nachystaný program v podobe rôznych stanovíšť, za ktoré dostávali višne ( saleziánske platidlo ) a za tie si mohli v obchodíku kúpiť nejakú drobnosť alebo tombolový lístok, a tak sa mali možnosť zapojiť do tomboly, v ktorej mohli získať super ceny. Medzitým sa už nažhavená skupina chlapcov a skupina otcov nevedeli dočkať ich vzájomného hokejbalového zápasu. Zápas vyhrali otcovia, nájazdy synovia. Na programe bol prítomný aj šéfkuchár, ktorý medzitým všetkým pripravoval španielsku špecialitu Paellu. Na tú sa po jej dokončení zbehol dlhý rad. K sviatku Panny Márie Pomocnice neodmysliteľne patrí svätá omša. Tá bola mimoriadne v pondelok, kvôli spomínanému nedeľnému sviatku Zoslania Ducha Svätého. Teda, dá sa povedať, že to boli parádne dva dni plné osláv! Bratia Saleziáni ďakujú všetkým, ktorí prispeli na túto akciu, či už napečením koláčov, upratovaním alebo modlitbou! Vďaka patrí i oslávenkyni Panne Márii, že nám dopriala pekné počasie!

Sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov má v tradícii saleziánov silnú pozíciu.
Don Bosco si hlboko ctil Nepoškvrnenú Pannu a uctieval ju najmä pod titulom Pomocnica kresťanov. Tento titul dostal aj náš farský kostol. Každoročne teda slávime 24. máj ako Odpustovú slávnosť farnosti. Zvykneme na tento deň pozývať kňazov, ktorí v našom stredisku niekedy pôsobili, aby nás povzbudili svojim príhovorom. Tento raz pozvanie prijal don Ivo Štofej, ktorý v michalovskom saleziánskom strtedisku  prežil dva roky svojej študnetskej praxe, ako asistent v oratóriu. Dnes pôsobí v Banskej Bystrici, kde sa stará o ekonomickú stránku tamojšieho saleziánskeho domu. V príhovore nás vyzval k revízii nášho mariánskeho rozmeru, a povzbudil nás k budovaniu srdečného vzťahu s našou nebeskou matkou. Popoludní pokračovala slávnosť neformálnym stretnutím s členmi saleziánskej rodiny a s dobrodincami nášho diela. V príjemnom prostredí nášho oratória sme sa mohli srdečne pozhovárať o spoločných zážitkoch a povzbudiť sa v radostnom prežívaní viery. Domov sme sa rozchádzali neskoro večer, plní radosti a s pocitom blízkosti Božej matky, Márie Pomocnice kresťanov.