Ferdo Mravec

Jeho život za ten tvoj

Krásna myšlienka, ktorá sa niesla tohtoročným Prímestským táborom 🙂
Chaos ako na vlakovej stanici v 40. rokoch, prechod do iného sveta – sveta Narnie – cez skriňu, výcvik armády Narnie i samotný boj so zlou kráľovnou, ktorá nakoniec zomrela. A niektorí si mysleli, že naozaj aj na našom tábore…

Tieto, ale aj mnohé iné zážitky mohlo zažiť 100 detí na tohtoročnom prímestskom tábore s názvom Narnia u Saleziánov v Michalovciach. A veru, deti pohltilo bojovať za Aslana, ktorý dal život za nevinného…

V pondelok po doobednom chaose na vlakovej stanici manželia Bobri objasnili deťom situáciu v Narnii. Preto si skupinky museli vyrábať erby, aby zapadli aspoň trošku do tohto sveta.

Dielne na tábore sú zvykom v utorok a teda vyrábalo sa všetko v spojitosti s Narniou – zvieratká, Aslan, maľovala sa krajinka Narnie, vyrábali sa postavičky, ale i iné drobnôstky. Poobede boli rôzne stanovištia pod názvom ,,Útek pred vlkmi.“ Prekonávala ich celá skupinka spolu, alebo po dvojiciach.

Streda sa niesla v znamení putovania a hľadania strateného Edmunda, ktorý sa dal zlákať pomocou ľsti zlej kráľovnej. Teda bol to výlet na lúku pri krížovej ceste pri dedinke Malé Ozorovce. Cestou mali deti chytať aj griffinov a hľadať strateného Edmunda zo svojej skupinky. Keď sa našiel aj hlavný Edmund, bola na pláne svätá omša.

Štvrtok to v každom vrelo! Deti sa totiž pripravovali na veľký boj. Doobeda každý samostatne. Získavali to, čo každý správny bojovník má mať, a zároveň musí ovládať. A poobede to prišlo. Po skupinkových turnajoch prišiel na rad boj so zlou kráľovnou a jej armádou. Vodné balóny len tak lietali vo vzduchu. A čo je hlavné, Aslanova armáda nakoniec porazila Jadis! (Animátorka Lucka, ktorá hrala jej postavu ochorela a v piatok na tábor neprišla, preto si niektoré deti mysleli, že naozaj zomrela 🙂 )

Nakoniec si chcel ešte Aslan preveriť, či sú králi a kráľovné hodní svojho trónu a veci na korunováciu im skryl. Tak sa ich všetci vybrali hľadať. Keď všetko našli, nastala korunovácia skupiniek, ďakovalo sa všetkým, ktorým sa malo a na záver i Bohu na svätej omši.

Ferdo Mravec

Púť do Levoče

Aj tento rok sa nám prázdniny začali úplne super lebo hneď 1. júla sme sa vybrali na púť k našej Nebeskej mamke do Levoče. Pricestovali sme vlakom do Sabinova, kde sme sa ubytovali v saleziánskom stredisku. Tu sa k nám pridali aj kamaráti z Bardejova, ktorí už mali jeden deň putovania za sebou. Vo štvrtok ráno sme sa pustili na cestu. V slnečnom počasí, ktoré nám Pán požehnal bola cesta cez lúky, kopce a lesy naozaj pekná. Postupne sme si zvykli na život pútnikov- tešili sme sa na každý zdroj pitnej vody, stráne sme čistili od lesných jahôd (bufet zadarmo) a topánky sme si z bezpečnostných dôvodov nevyzúvali. Cestu nám spestrila aj skupina hudobníkov, ktorí nám zahrali do kroku, keď sme ich stretli len tak, v lese. V podvečer sme došli do dedinky Lipovce, kde nás s vľúdnym úsmevom privítali saleziánski spolupracovníci Kozákovci, u ktorých sme prespali. U nich nás okrem vareného guľáša a domácich koláčov čakali aj naozajstné postele a sprcha! Ráno sme sa pustili opäť na cestu, ktorá viedla cez lúky, ale aj cez rozpálenú asfaltku. Popoludní sme sa zastavili v Brutovciach na kofolu. Noc sme strávili vo Vyšných Repašoch v kultúrnom dome, kde nás prijala pani starostka. Mali tam studňu, v ktorej sa však málokto odvážil umyť. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali v tráve a okolo poludnia sme dorazili do cieľa našej cesty – na Mariánsku horu. Bola horúčava a všade sa tlačilo plno ľudí. Od popoludnia sa pri Bazilike Navštívenia Panny Márie slávili sväté omše, a veru bolo čo oslavovať – okrem sviatku Navštívenia Panny Márie aj sviatok svätých Cyrila a Metoda a 20.výročie svätej omše, ktorú v bazilike slúžil svätý Ján Pavol II. Mimoriadne krásna bola polnočná mládežka. Kto ju neprespal, mohol si okrem zaujímavej kázne, veselých piesní a veľkej tlačenice k Pánu Ježišovi užiť aj super výhľad na vysvietenú Levoču pod nami a hviezdnaté nebo nad nami. Spali sme v stanoch alebo len tak pod šírim nebom. Ráno nás čakala svätá omša s kardinálom a popoludní cesta domov, ktorú takmer každý prespal. Tak sa v nedeľu večer skončila naša púť za Pannou Máriou. A možno, že sa príchodom domov ešte len začala, keď sme mohli začať rozdávať ďalej to, čo sme sa na púti naučili, dostali, pochopili. Púť bola výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s Pánom a spoznať nových priateľov alebo aj oboje naraz, napríklad pri spoločnom ruženci. Bolo skvele aj vďaka Pipcovi, Palimu, Pa3kovi a Pančimu z BJ, ktorí sa s nami modlili a povzbudzovali nás. A samozrejme vďaka Pánovi, ktorý nám okrem slnečného počasia počas celej púte pripravil veľa krásnych chvíľ strávených v kruhu priateľov a s Ním. Ďakujeme 🙂

 

– Majka Žáková –

[tg_thumb_gallery gallery_id=“3266″]
Ferdo Mravec

KAMA mladší Humenné

Od celoslovenského kola KAMY v Banskej Bystrici sme sa pripravovali na letnú KAMU v Humennom, ktorá sa konala v dňoch 12. – 14. júna 2015. Konečne prišiel tento dátum a my s chlapcami sme sa stretli na železničnej stanici, odkiaľ nám išiel vlak do Humenného. Medzi chalanmi vládla skvelá nálada a každý jeden bol skvelo namotivovaný vyhrať. Všetko sa začalo svätou omšou v stredisku SDB Humenné, kde prišlo 5 tímov v kategórii mladší, vrátane Michaloviec a štyri tímy starších (mladší: BJ, MI, PP, PO, HE a starší KE, HE, BJ, PO) v obidvoch skupinách sa hralo systémom každý s každým, rozdiel bol v tom, že u mladších postupovali prvé 3 tímy priamo do semifinále a medzi štvrtým a piatym sa rozhodovalo v baráži. U starších sa hralo dvakrát každý s každým a podľa počtu bodov sa rozhodovalo o postupe do finále a boja o tretie miesto. Konečné poradie v kategórií starší: 1. PO, 2. HE, 3. BJ, 4. KE. Ale vráťme sa naspäť k malej Kame. V piatok po omši sme sa išli ubytovať do miestnej Cirkevnej spojenej školy na Duchnovičovej ulici. Potom, čo sme sa ubytovali a navečerali bolo voľno, a keď všetci hráči zaľahli do svojich spacákov (o 22.00), tak my tréneri sme sa odobrali do jednej z tried na krátku poradu ohľadom pravidiel. V sobotu ráno, sme tiež začali svätou omšou v školskej kaplnke, hneď po omši sme šli na raňajky a po raňajkách odchod na ihrisko do Brekova. Hra trvala 2×12 minút u mladších a u starších to bolo 2×15 minút. Počet hráčov bol 5+1 a hralo sa na šírku veľkého ihriska. Nastúpili sme hneď na prvý zápas proti Prešovu, kde po naozaj neuveriteľnom zápase sme to dotiahli do víťazného konca, a to 1:0 (PO v zápase nepremenil pokutový kop ). Po dvojzápasovej prestávke nás čakal súper z Popradu, kde sme už poučení z chýb prvého zápasu hladko zvíťazili 8:1. Skvelo zahriatí a rozbehnutí chlapci si podali Bardejov 5:0, ale v poslednom zápase, nás trochu zaskočil hustý dážď a domácemu tímu z Humenného sme podľahli 1:0 po vlastnom góle. Všetkých nás to veľmi mrzelo, ale aj tak sme boli veľmi spokojní lebo v skupine sme boli prvý, síce nie v počte bodov, ale rozdielom skóre, ktoré po 4 zápasoch bolo fantastické (14:2). Po týchto zápasoch sa všetky tímy vybrali na mestskú plaváreň v Humennom, kde sme si oddýchli. Po skvelej hodine v bazéne sme sa vybrali na večeru a zábavný program, ktorý pripravili organizátori. Po programe opäť chlapci zaľahli a tréneri sa opäť zišli na krátku poradu, po ktorej aj oni konečne zaľahli. Nasledujúce ráno (nedeľa) nás po omši a raňajkách čakal najdôležitejší zápas v histórii Kamy v Michalovciach, pretože sme hrali semifinále proti Popradu, ktoré zdolalo v baráži o postup Bardejov výsledkom 2:1 (po pokutových kopoch), ale pred našim zápasom sa ešte odohralo semifinále HE:PO, v ktorom zvíťazil tím z Prešova. Poprad po strhujúcom víťazstve čakal na zázrak proti nášmu tímu, ale nedali sme sa zastrašiť, a to sa ukázalo na výsledku 5:1, ktorý nás posunul do dlho očakávaného finále. Predtým však ešte bojoval domáci tím o medailu, ktorú nakoniec aj dosiahli a dostali sa do veľkej trojky. A je to tu, finále. Prvýkrát v histórii letnej Kamy sa nám podarilo dosiahnuť úspech. Bol to zápas, kde sme už mali medailu istú, ale všetci chceli tú najcennejšiu. Stretli sa dva tímy, ktoré si zaslúžene vybojovali úspech, ale vyhrať mohol len jeden. Hráči boli pripravení a hvizd rozhodcu začal snáď pre nás trénerov asi najhorších, a zároveň aj najkrajších 24 minút v našich životoch, a to dvojnásobne platilo pre hráčov Michaloviec. Celý prvý polčas sme mali loptu na kopačkách, hralo sa nám ľahšie ako súperovi, a to sa ukázalo krásnym gólom na 1:0. Bola to teda neskutočná radosť, ale aj premýšľanie čo ďalej. Vedeli sme, že súper bude ešte agresívnejší, ale my sme nemohli povoliť. Všetky protiútoky Prešova končili na našich hráčoch, ktorí nič súperovi nedarovali a na našom skvelom brankárovi. Ozval sa hvizd a za nami bol prvý polčas. Vymenili sme si strany, povedali stratégiu a vrhli sa na druhý polčas, kde už bol súper trochu aktívnejší a mal náznaky šancí, ale náš brankár nás v najhoršom podržal a udržal si čisté konto až do konca stretnutia. Na druhej strane naši hráči už tiež toho mali plné zuby a po neskutočnom druhom polčase, ktorý sa hral zo strany na stranu konečne rozhodca odpískal koniec a nás zasiahla najradostnejšia eufória. Všetci sme vybehli na ihrisko a tešili sa z historického úspechu, ktorému sa možno nechce ani veriť, ale je to naozaj pravda, Michalovce sú prvé, to navždy ostane v našich srdciach, mysliach a budeme na to spomínať stále. Vyhrali sme, síce najtesnejším rozdielom, ale myslíme si, že takýto zápas ani nemohol skončiť ináč, veď predsa hrali dva najlepšie tímy turnaja, ale len jeden mohlo vyhrať a sme veľmi radi, že sa nám to podarilo. Po prevzatí najcennejšej trofeje sme sa vybrali naspäť do Michaloviec oslavovať nielen úspech materiálny v podobe medailí a pohára, ale aj duchovný úspech, keďže máme začo ďakovať nášmu Bohu, ktorý to tak skvelo naplánoval. Všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEME.

Perličky

Na stanici v piatok odchádzalo len 9 hráčov z 12 napísaných na súpiske, jeden tréner z dvoch a jeden salezián. V sobotu nás opustil skvelý hráč, útočník, ale na oplátku prišli traja ďalší, dvaja síce obrancovia, ale to vôbec nevadilo lebo už pred turnajom sme boli pripravení a tretí z nich prišiel útočník.

Veľká vďaka fanúšikom, ktorí v ten víkend nepresedeli len tak doma (Mišo Čižmár s Marienkou, Naťa Kislanová, Mia Mojsejová, Nika Mesarošová, Peťo Soroka s Aťou a dcérou Rebekou) veľmi ste pomohli celému tímu, všetkých to potešilo a naozaj ĎAKUJEME.

A na záver súpiska všetkých, ktorí sa o tento úspech zaslúžili:

Martin Činčár (brankár – to on nás podržal a všetko hasil)

Sebastián Mácha (dal 2 góly, jeden krásnou strelou z polovice ihriska, najvyťaženejší obranca)

Martin Saloň (rýchlik v obrane, bol vždy  všade)

Mišo Jančík (nešťastný vlastný gól v daždi, ale napravil to výbornými obrannými zákrokmi)

Adrián Hurčík (pripojil sa v sobotu, aj s roztrhnutou kopačkou bojoval o každú loptu)

Samuel Mesaroš (víťazný gól vo finále, pripojil sa v sobotu)

Piliere našej obrany

Branislav Počátko (kapitán našej zostavy, potvrdil to 3 gólmi)

Slavomír Hospodár (tvorca našej hry s 2 gólmi)

Matúš Šimko (náš najlepší strelec so 7 gólmi, avšak nepodarilo sa mu vyhrať kráľa strelcov)

Ondrej Koban (jeden gól, prišiel v sobotu ráno, bojoval ako drak)

Šimon Soroka (jeden gól, presne vtedy, keď to jeho mamka nevidela)

Michal Zajac (hrotový útočník, opustil nás v sobotu, ale jeho 3 góly nás posunuli ďalej)

Útočníci (každý jeden z nich dal gól) celkové skóre po 6 zápasoch – 20:3

Matej Soroka Terry (hlavný tréner, jeho šachy v zostavách nám zaručili víťazstvo, prišiel v sobotu ráno)

Mišo Koban (skoro hlavný tréner, nespal celý víkend, takmer stratil hlas)

Pavol Pipka Pipec (salezián, sprostredkovateľ duchovnej sily)

-Miko&Terry-