V dňoch 30.4 – 1.5.2017 sa konalo celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici, kde nechýbalo aj naše družstvo starších. Naši chlapci skončili na peknom 2. mieste a ich zážitky si môžete prečítať v článku nižšie.

[FAG id=5802]

Vďaka výsledkom, ktoré sme dosiahli na turnaji v Dubnici nad Váhom, v jeseni minulého roku, sme sa kvalifikovali na celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici. Turnaj sa odohrával 30.4.-1.5.2017 a zúčastnilo sa 140 hráčov – 7 tímov Kamy U15 a 4 tímy U19. Z michalovského strediska sa zúčastnil tím len z kategórie U19. Na tento turnaj sme sa tešili a predchádzala mu dlhodobá príprava pod vedením našich trénerov a Saleziánov. Z Michaloviec malo pôvodne odísť 8 hráčov a 2 tréneri. Avšak najmladší člen nášho kádru vážne ochorel a preto sa nemohol zúčastniť. Naša púť začala na svätej omši v našom kostole, po ktorej sme sa presunuli dvoma autami do dejiska turnaja. Po príchode sme boli privítaní chutným obedom a zároveň oboznámení s organizačnými pokynmi. A turnaj mohol začať. V prvom zápase sme čelili mužstvu z Oravy – Námestova. Námestovčania dôkladne preverili naše sily, ale aj po vydarenom výkone v prvom polčase sa im podarilo nás poraziť 4:1. Nasledovala dlhá pauza počas ktorej sme sledovali výborné výkony ostatných tímov a prispievali k výbornej atmosfére na turnaji. V druhom zápase sa nám do cesty postavil tím z Trnavy, pre ktorý sme boli sme boli viac než vyrovnaný súper. Nakoniec sme im nešťastne podľahli 3:1. Po tomto zápase sa k nám pridala posila, ktorá nás prišla podporiť hneď po ukončení kurzu pre animátorov. Jeho príchod sa pozitívne odzrkadlil na našich výkonoch v nasledujúcich zápasoch. V poslednom nedeľnom zápase nám cestu skrížil tím z Bratislavy – Miletičová. Po koncentrovanom a zlepšenom výkone sme dokázali triumfovať 6:1. Nasledovalo večerné slovko, ktoré sa nieslo v duchu fair-play, po ktorom sme si mohli dopriať zaslúžený odpočinok. Ďalší deň sme začali taktiež svätou omšou, po ktorej nasledovali raňajky a dohrávka zápasov z minulého dňa. Ako náhle boli zápasy dohrané, nasledovalo prvé semifinále tohto turnaja, kde sme sa zase stretli s tímom z Námestova. Tento zápas bol veľmi napätý a plný emócií na obidvoch stranách. Do tohto zápasu sme vstúpili s maximálnou vôľou po víťazstve, čo sa odzrkadlilo v prvom polčase, po ktorom sme vyhrávali 2:0. Nanešťastie rýchly gól Námestova na začiatku druhého polčasu a smolný gól minútu pred koncom nás posunul do penaltovej lotérie. Traja strelci na obidvoch stranách rozhodovali o osude svojich tímov na tomto turnaji. Vďaka skvelému výkonu nášho brankára a 100% efektivite našich strelcov sme poslali Námestovo do boja o 3. miesto. Ďalšie semifinále, v ktorom sa stretli Trnava a Bratislava – Miletičová, rozhodovalo o našom súperovi vo finále. Po dominantnom výkone postúpilo mužstvo z Trnavy. V kategórii U15 boli semifinálové dvojice Banská Bystrica – Bardejov a Trnava – Bratislava-Mamateyova. Z týchto dvojíc boli šťastnejší Trnava a domáci tím z Banskej Bystrice. Boje o 3. miesto začali zápasom v kategórii U19, kde bol úspešnejší tím z Oravy. Bronzovú medailu v kategórii U15 vybojovali futbalisti z Mamateyky. Za enormného nadšenia domácich fanúšikov sa začalo finále v kategórii U15. Domáci vstúpili do tohto zápasu s najnižším množstvom inkasovaných gólov, zatiaľ čo mužstvo z Trnavy sa prezentovalo výbornými výkonmi a zábavným futbalom. V tomto zápase bola cítiť nervozita domácich hráčov, čo využili hráči z Trnavy na získanie titulu po výsledku 2:1. Nasledovala naša chvíľa. Finále kategórie U19, Michalovce – Trnava. Trnava mala podporu svojich mladších spoluhráčov, zatiaľ čo my sme si naklonili ostatné tímy na turnaji vďaka našej tímovej atmosfére a podpore iných tímov. V prvom polčase sme vďaka našej bojovnosti a dravosti hrali vyrovnanú partiu. Bohužiaľ v druhom polčase nám došli sily, čo viedlo k individuálnym chybám, ktoré náš súper potrestal a zaslúžene mohol oslavovať titul po výsledku 3:0. Napriek prehre vo finále sú naše spomienky na tento turnaj pozitívne. Spoznali sme nových ľudí a priniesli domov striebro, ktoré slúži ako vizitka tvrdej práce jak hráčov, tak trénerov, a celý tím dúfa, že poslúži ako motivácia pre generácie, ktoré prídu po nás. Taktiež by sme chceli týmto poďakovať ľudom, ktorí sa zúčastnili tohto turnaja – hráčom, trénerom, saleziánom a všetkým, ktorí sa starali o hladký priebeh turnaja – za ich snahu a ochotu usporiadať túto akciu. Špeciálna vďaka ide našim najväčším fanúšikom Mišovi Zajacovi a Nati Kislanovej, ktorí nás hnali dopredu v bojoch o umiestnenie.

Tréneri:

Mišo Koban – Hlavný tréner, ktorý má obrovskú zásluhu na tomto úspechu. Vďaka jeho taktickej príprave a rozhodnutiam v kľúčových okamihoch sme sa mohli dostať tak ďaleko.

Peter „Kandy“ Kanda – Náš mentálny tréner, vytváral skvelú atmosféru a podporoval nás správnymi komentármi a radami, ktoré nám pomohli dostať sa do finále.

Hráči:

Branislav Počatko – Kapitán nášho výberu. Šiel príkladom na ihrisku aj mimo neho a zapísal sa aj do listiny strelcov.

Samuel Kovaľ – Náš brankár. Na turnaji zastupoval nášho zraneného brankára, ale tejto úlohy za nezľakol a v mnohých prípadoch nás podržal.

Slavomír Hospodár – Srdce našej hry. V obrane získaval lopty tvrdými zákrokmi, v útoku všetkých bavil svojimi rýchlymi nohami a atraktívnym futbalom.

Sebastián Mácha – Najdravejší hráč. Vyhral veľké množstvo osobných súbojov a vybojoval veľa šancí pre spoluhráčov. Proti Námestovu sa počas penaltového rozstrelu postavil medzi tri tyče, čím nám pomohol dostať sa do finále.

Matúš Šimko – Michalovský Neymar. Najlepší michalovský strelec a s 5 gólmi zaostal len o 1 gól za najlepším strelcom celého turnaja, svojimi kľučkami privádzal súperov do zúfalstva.

Ondrej Koban – Budúcnosť nášho tímu. Aj keď patril medzi najmladších hráčov v kategórii U19, tak ukázal obrovský potenciál a fakt, že z neho rastie skvelý hráč.

Michal Jančík – Hráč, ktorý priniesol stabilitu do nášho tímu. Jeho príchod v nedeľu večer sa podpísal na našej hre tým, že rušil jeden útok za druhým stále, keď bol na ihrisku.

Martin Saloň – Zabijak s detskou tvárou. Jeho bojovný výkon a neústupný herný prejav vytvoril súperom veľa vrások, zatiaľ čo jeho veselá povaha pomohla celému tímu uvoľniť sa v najťažších chvíľach.

Sebo&Mišo

Lyžovačka 2017 – výlet plný zážitkov

02.-04.01.2017

Začiatkom nového roka sa mladí zo salezianského strediska v Michalovciach vybrali na takmer opačný koniec Slovenska – na Oravu, kde ich čakalo veľa nepredvídaných zážitkov.

Nie všetko šlo podľa plánov. Skupinke lyžiarov cestu skomplikovala doprava. Nakoniec sa museli vybrať vlakom. Cieľovou stanicou bol Dolný Kubín, kde ich po príchode, vo večerných hodinách, čakal odvoz k sestrám saleziánkam u ktorých bola Michalovská skupinka ubytovaná.

Útočiskom našich mladých boli svahy a zjazdovky Kubínskej Hoľe. Všetok čas mimo zjazdovky trávili v už spomínanom stredisku, kde mali zabezpečenú stravu, teplo, posteľ a všetko životu potrebné.

 

Výprava sa skladala z 11 tich lyžiarov, najmladších až po dospelých, samozrejme im nechýbal aj snowboardista. Dobré im padla aj s láskou pripravená teplá večera, keď sa vrátili zničený, unavený a mokrý.

„Počasie a podmienky na lyžovanie hodnotím nad očakávania, sneh bol super, pekne nám nasnežilo. Mrázik nám kvalitne opálil líčka, síce miestami to bolo už vážne nepríjemné keď na vás pôsobili všetky živli naraz, keď sa spojil mráz s ostrým vetrom a do toho ešte aj kryštáliky ľadu vám bili do tváre a pocitová teplota sa stále násobila…, “ takto zhodnotil situáciu počas uplynulých dní Ján Smetana.

P1: „Ja chcem ísť na lyžovačku, ale nechcem lyžovať, to môžem?“

P2: „Tá neviem asi ne bo veľa nás“

P1: „ale šak my budeme s vami normálne len nebudeme lyžovať“

P2: „tak choďte na výlet a aspoň aj vy niečo zažijete“

P1: „hej vidíš, dobre ta zrobme výlet do tatier“ – tatko to začalo…

V pondelok o druhej sme odišli z Michaloviec do Popradu. Vybrali sme sa na chatu pri zelenom plese. „To je taká prechádzka po rovine“ chlácholil nás vedúci. Samozrejme sme mu verili…(asi si viete predstaviť tú prechádzku v Tatrách). Prespali sme v popradskom saleziánskom stredisku, niektorí tam boli prvý krát, ale hodnotíme to veľmi pozitívne. (určite sa tam choďte pozrieť, keď budete môcť, je to tam pekné). Večer sme sa chvíľku zahrali, ale už o desiatej sme všetci zaľahli pretože, a teraz začína krutá realita, sme vstavali o piatej hodine ráno! Mali sme omšu ( skoro ako rorátnu ;)) a po nej sme sa vybrali na stanicu. Z oratka sme odchádzali po tme a pomaly sa začínalo brieždiť. Na oblohe nebolo ani mráčika. Po ceste do Tatranskej Lomnice sme z vláčika pozorovali východ slnka. Najprv sme ho nevidela ale zrazu sa pomaly začalo kĺzať po štítoch a čím ďalej tým ich rýchlejšie pohlcovalo svojimi lúčmi, ktoré napokon dopadli na zem. A vtedy sme videli v celej svojej kráse, slnkom zaliate, naše hrdé Tatry. Pyšne tam stali a vítali nás pokryte bielou perinou.

Už začiatok cesty bol veľmi dobrodružný. Po prvých šmyknutiach sa na ľade sme začali byť všetci opatrnejší. Išli sme po úzkom vyšliapanom chodníčku obklopenom ozrutnými ihličnanmi, ktorý sa pod ťarchou snehu skláňali k zemi. Boli sme v rozprávkovej krajine a bolo to nádherne. Po nekonečne dlhej „prechádzke po rovine“ sme konečne všetci dobití došli na vytúženú chatu. Po teplej polievke sme sa polorozmrazení vybrali naspäť domov. Cesta dole bola samozrejme oveľa lepšia, ale hlavne rýchlejšia. Zažili sme veľa nečakaného, ale to si už necháme pre seba 😉

[FAG id=5339]