Tento rok som mal opäť tú česť zúčastniť sa Halovej KAMY, ktorá sa konala posledný októbrový víkend v Bardejove. Šiel som tam s pocitom, že tento turnaj patrí medzi moje posledné, a tak si ho musím užiť naplno. V tomto turnaji sa mi dostalo veľkej pocty. Mohol som nosiť kapitánsku pásku, a tak som sa snažil reprezentovať náš tím čo najlepšie. Cesta do Bardejova bola veselá ako na každý turnaj, na ktorý sme kedy išli. Počas cesty sme sa zabávali a spievali. Po ubytovaní sme šli na svätú omšu, po ktorej nás čakal večerný program a losovanie skupín. Do skupiny sme dostali
Košice a Žilinu, ktorá nás minulý rok porazila na trávnatej Kame po penaltovom rozstrele. Po programe sme šli načerpať sily do nového dňa a odpočinúť si. Ráno bola svätá omša a po skvelých raňajkách nás čakal prvý zápas s Košičanmi. Na tento zápas som nastúpil pod miernym stresom, aby som nič nepokazil, a aby som čo najviac pomohol tímu. Zápas sme zvládli tesne 3:2, a to najmä vďaka Matúšovi Šimkovi, ktorý strelil 3 góly. Atmosféra v hale bola skôr napätá, tak sme sa pokúsili o zmenu. Začali sme fandiť napríklad chlapcom z Poštárky. Samozrejme nám to chlapci opätovali počas našich zápasov a vznikla z toho krásna atmosféra.

Po dlhšej pauze nás čakal zápas proti Žiline. Všetci sme nastúpili s pocitom, že chceme vyhrať, a tak sa aj stalo. Zápas sme zvládli s prehľadom 5:0, za čo patrí vďaka celému tímu. Po skupinových zápasoch nás čakal zápas o postup s tímom Poštárky z Bardejova. V prvých sekundách stretnutia sa radoval súper, keďže sme inkasovali gól, no po pár minútach sme boli vo vedení my a tešili sme sa z výsledku 7:2. Ďalej nasledoval semifinálový zápas proti Žiline, v ktorom sme precenili svoje sily. Hneď v úvode sme dostali dva góly a nakoniec sme súperovi podľahli 4:3. Sklamanie, že sa nám nepodarilo dostať do finále bolo priam hmatateľné. Každý z nás sa však zamyslel, kde spravil
chybu a zložil sľub sám sebe, že do boja o 3. miesto dáme naozaj všetko. V nedeľu prišli na rad zápasy o jednotlivé umiestnenia. Zahrali sme si zápas s Bardejovom, ktorý bol nabitý emóciami. Vďaka každému jednému hráčovi, ktorý vložil nielen do tohto zápasu, ale do celého turnaja svoju dušu sme vyhrali 3:1, a tak sa oficiálne umiestnili na 3. mieste. Najväčšia vďaka však patrí Bohu a našim trénerom za to, že nás vedú k tomu, aby sme boli jeden tím, a aby sme ťahali za jedno lano v dobrom aj v zlom.