S pojmom „Šuflikári“ ste sa u saleziánov v Michalovciach už mohli stretnúť. Čo však toto slovo opisuje?

Chlapcov, ktorí nastúpili na prvý stupeň animátorskej formácie označujeme ako Šuflikári. Máme ich odložených „v šuflíku“ ako zálohu, ktorú v pravý čas vytiahneme ako tromf. Táto tradícia sa začala pred 20 rokmi a za tento čas prešlo touto formáciou vyše 130 chlapcov. Počas jedného roka sa títo chalani pripravujú na službu animátora a okrem praktických skúseností pri práci s mládežou sa učia rásť duchovne, osobnostne, kultúrne i spoločensky. Takmer 20 ročníkov šuflikárov sa stretlo cez víkend 10.-12. septembra na chate Borda, aby si pripomenuli a oslávili toto okrúhle výročie.

Celovíkendovú akciu otvorila svätá omša, ktorú celebroval don Martin Bonkalo, salezián a misionár v Azerbajdžane. Najdôležitejšou časťou piatkového večera bola „Ponorka“, rituál prijatia nových šuflikárov do animátorskej partie, ktorý je vyjadrený biblickým heslom „Duc in altum“, teda „zatiahni na hlbinu“. Heslo opisuje snahu šuflikárov neostať povrchný, ale objavovať hĺbku života a viery. Duchovným naplnením bola sobotňajšia duchovná obnova, ktorú viedol don Ján Čverčko. Sobotňajšie poobedie patrilo najmä hrám. Vo voľnom čase sa vytvoril priestor na prelámanie vekových rozdielov zúčastnených a bližšie spoznanie sa. Prítomných potešili návštevy šuflikárov, ktorí sa nemohli zúčastniť celého víkendu a deň bol zavŕšený grilovačkou a priestorom pre stretnutia kamarátov po rokoch. Akcia vyvrcholila v nedeľu ráno svätou omšou a raňajkami.

„Ďakujem, že ste ma pozvali, cítim sa tu s vami veľmi dobre“, povedal Ján Čverčko, čím dokonale opísal atmosféru stretnutia. Povzbudivé slová starších, pomoc organizátorom v priebehu akcie, nekonečné množstvo spomienok a zábavy či úprimné rozhovory a zdieľania sa, naplnili podstatu animátorského povolania a vytvorili veľmi príjemnú a nezabudnuteľnú atmosféru. Myšlienku tohto stretnutia najlepšie vyjadril jeden z účastníkov Lukáš, keď povedal: „Je super, že ste to zorganizovali. Niektorých som nevidel veľmi dlho a bolo fajn ich znovu stretnúť.“ Tieto pochvalné slová adresované organizátorom ich upevnili v predsavzatí zorganizovať toto stretnutie aj o päť rokov.

Tomáš

Celoročné čakanie detí, animátorov, saleziánov a rodičov na najväčšiu akciu nášho strediska vyvrcholilo 16. augusta. Celý týždeň prímestského tábora sme kráčali po stopách dona Bosca a objavovali viaceré zákutia jeho života. Sprevádzala nás jeho myšlienka: „Nohami kráčajte po zemi a srdcom buďte v nebi.“

Pondelkové ráno nás niektorých zaskočilo, pretože sme sa ocitli v Taliansku. Našou prvou úlohou bolo zistiť, do ktorého z ôsmich talianskych regiónov patríme. Postupne sme objavovali a na vlastnej koži skúšali činnosti, ktorým sa venoval mladý Janko. Počas rannej modlitby, ale aj vďaka celotáborovej hre, sme sa dozvedeli o sne z deviatich rokov, a tak sme Jankovi mohli pomôcť premieňať zúrivé vlky na mierumilovné ovečky.

Prešlo niekoľko rokov a Janko túžil ísť študovať za kňaza – nemal však žiadne veci na cestu ani peniaze. My sme mu však s radosťou ponúkli svoju pomoc a počas utorkových dielní sme vyrobili a zarobili všetko potrebné. Poobede nás Janko vítal už ako turínsky kňaz. Rozhodol sa založiť fond solidarity na pomoc svojim chlapcom, a preto sme sa aj napriek miernemu dažďu nenechali odradiť a snažili sme sa behať, chytať, získavať papieriky a informácie o donovi Boscovi najlepšie, ako sme vedeli, aby sme zohnali čo najviac lír. 

Keď sme sa v stredu ráno stretli, oratko dona Bosca znovu o pár rokov vyrástlo a bolo v ňom omnoho viac chlapcov, no zistili sme, že nám chýbajú niektoré veci. Vykradli nás! Zlodeji však zanechali stopy, tak sme neváhali a vybrali sme sa za nimi. Výstup na Jasenovský hrad musel počkať, najskôr sme sa počas hry snažili získať všetky stratené lopty, epedá a kolky späť. Don Bosco nám ukázal, že aj zlodeji majú šancu stať sa dobrými. Po obede sme sa všetci spoločne vybrali na hrad.

Vo štvrtok nás don Bosco učil dôverovať Panne Márii. V Turíne vypukla cholera a nakazili sa aj niektorí z nás, no vďaka tomu, že sme jeden druhému pomáhali, a vďaka Máriinej ochrane, sa nám napokon podarilo epidémiu poraziť. Počas oddychu v kúpeľoch sme sa mohli poriadne zabaviť a zasúťažiť si, no mali sme aj dôležitú úlohu – vymodliť zdravie bohatému grófovi. To sa nám, našťastie, podarilo a z peňazí, ktoré nám daroval, mohol don Bosco postaviť Panne Márii krásny kostol.

V piatok nás zastihla smutná správa – don Bosco zomrel. Jeho nástupca, don Rua, nás však povzbudil, že don Bosco nám tu zanechal celú saleziánsku rodinu, ktorá sa o nás postará aj po jeho smrti. Vďaka stopovačke po meste sa nám podarilo nájsť viacero zložiek saleziánskej rodiny, o ktorých sme sa dozvedeli informácie, ktoré sme využili v záverečnom kvíze. Po dramatickom vyhodnotení sme sa tešili zo všetkých zážitkov uplynulého týždňa a to všetko sme odovzdali Pánu Bohu na spoločnej záverečnej svätej omši. 

Ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k hladkému priebehu prímestského tábora! Tábor sa mohol uskutočniť aj vďaka finančnej podpore mesta Michalovce a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Viera Vasiľová