Počas prvej novembrovej soboty sa celá slovenská saleziánska rodina opäť zišla. Stretli sa s desiatym nástupcom dona Bosca.
Otec navštívil svoje deti. Don Ángel Fernández Artime prišiel navštíviť slovenskú provinciu. Žilinskú tenisovú halu zaplnili mladí zo všetkých kútov Slovenska. Netrpezlivo čakali na príchod dona Artimeho.
„Atmosféra bola geniálna, nakoľko hlavný predstavený má charizmu a šmrnc. Očakávam super zážitky, ktoré si zapamätám do konca života,“ povedal Dominik Murga z Michaloviec. A naozaj to bolo tak. Program nesklamal, smiech mohli počuť aj okoloidúci. Predstavili sa viaceré zložky saleziánskej rodiny – od dobrovoľníkov až po zasvätené osoby.
O hudobný sprievod podujatia sa postaral salezián Juraj Kovaľ, spevák bývalej kapely Saleziáni. Z členov kapely a zboru z Banskej Bystrice vytvoril pekný zlepenec, ako to sám pomenoval. „Som vďačný za túto príležitosť, nakoľko s chalanmi z kapely už dlho nehrávame. Veľmi sa tešíme, že môžeme túto energiu dať znovu na pódium,“ dodal don Juraj.
Publikum najviac pobavil medzinárodný súboj v športe typickom pre saleziánske prostredie – kalčete. Za Slovákov bojoval provinciál don Jozef Ižold spolu s provinciálkou sestier saleziánok Janou Kurkinovou. Na opačnú stranu sa postavil sám don Artime a sestra Maria Assunta Sumiko Inoue z Japonska. Jedinečný zápas sa skončil víťazstvom slovenskej dvojice 8:3. ,,Zápal, ktorý vychádzal z hlavného predstaveného, je len ďalším z dôkazov, že má mladého ducha,“ opísal Martin Paur.
„Chcel by som, aby saleziánska rodina bola viac otvorená. Aby sa tí, ktorí k nám prichádzajú, cítili prijatí,“ odkázal Slovákom don Artime.
Po zábave nechýbal ani duchovný program – stretnutie so živým Ježišom pri adorácii. Predtým hlučná hala sa razom zmenila na miesto pokoja a modlitby.
„Chcem vám zdôrazniť, že nie sme mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje sociálne služby. Predovšetkým sme veriacou rodinou, ktorú spájajú veľké ideály. A je tu niečo, čoho sa nemôžeme zriecť – poslanie približovať všetkých okolo seba k Ježišovi. Dopriať im slobodu, ale zároveň im ponúknuť možnosť spoznať Ježiša,“ prihovoril sa vo večernom slovku viac ako tisícke účastníkov v hale don Ángel.
Zdroj: saleziani.sk
Spoznaj svoje korene!
Možno trochu v netypickom čase sa aj tento rok konala tanečná súťaž TeenDance. Bol to v poradí už 7. ročník a konala konal sa tak ako aj minulý rok na východe Slovenská- v Košiciach. Celý tanečný víkend prebiehal v priestoroch gymnázia Košických mučeníkov na sídlisko KVP. Ale poďme pekne zaradom!
Po ceste, ktorá bola pre niektorých kratšia pre iných zase dlhšia, sa jednotlivé strediská zaregistrovali na GKM a odtiaľ sme v menších skupinách vyrazili k saleziánom na 3 hôrky na piatkovú mládežnícku svätú omšu. Po svätej omši sme sa vrátili späť do školy, kde nasledovala večera a po nej program. Piatkový večer sa niesol v duchu spoznávania sa. Michalovce nám pripravili zoznamovačku v podobe tanca a po nej už nás svojou návštevou poctila teta Kizka (Gizka), ktorá k nám prišla až z ďalekej televízie v podobe vstupných videní, v ktorých účastníci riešili rôzne úlohy. Po programe nasledovala večerná modlitba a pobrali sme sa spať.
Témou 7.ročníka súťaže bolo: „Spoznajú svoje korene!“ a v tomto duchu sme začali aj sobotný deň. Hneď ráno sme mali svätú omšu, ktorú nám odslúžil dominikán otec Rafael. Prihovoril sa nám,aby sme hľadali korene nás samých a našej viery. Aby sme nezabúdali odkiaľ sme vyrástli a že naši rodičia sú pre nás našimi koreňmi a preto si ich vážime a nezabúdajme im ďakovať za to,kto sme. Po svätej omši nasledovali raňajky a po nich nás čakal workshop s Katkou a Simonkou. Dievčatá nám predviedli niečo z ľudového tanca. Po obede mali účastníci voľný program, ktorý niektorí využili na nakupovanie, oddych alebo posledné docvičovanie svojich tancov. O 16:00 hod. Začali generálku a po večeri o 20:00 hod sme odštartovali slávnostný galavečer. So svojim tancom vystúpilo spolu 5 tímov a všetci vedeli, že vyhrať môže iba jeden. Všetky tance boli skvelé, originálne a každý tím splnil tému. Porota, ktorá mala 4 členov, sa dlho riadila až napokon rozhodla: 1.miesto Michalovce, 2.miesto: Košice- Kalvária a 3.miesto: Humenné. Po vyhlásení výsledkov bola diskotéka a po nej sme si popriali dobrú noc a s radosťou si ľahli spať.
Nedeľné ráno už klasicky všetkých čakali raňajky a pripravená desiata na cestu. Každé stredisko si mohlo vybrať na akú svätú omšu pôjde po nej sa už vybrali na cestu domov. Dokopy sa TeenDance zúčastnilo 8 tímov: Michalovce, Košice Kalvária, Humenné, Košice 3 hôrky, Námestovo, Dolný Kubín, Banská Bystrica a Šamorín. Niektoré z nich na TeenDance nesúťažili ale spolu vytvorili skvelú atmosféru. Ďakujeme všetkých organizátorom, dobrovoľníkom a dobrodincom za všetku pomoc a dúfame, že všetci zúčastnení boli spokojný. Tešíme sa na stretnutie o rok. Kde sa uvidíme na 8. ročníku? Nechajme sa prekvapiť 😉
Viac fotiek nájdeš TU
Don Ángel hral v Žiline kalčeto. Slovenský tím bol lepší
Počas prvej novembrovej soboty sa celá slovenská saleziánska rodina opäť zišla. Stretli sa s desiatym nástupcom dona Bosca.
Otec navštívil svoje deti. Don Ángel Fernández Artime prišiel navštíviť slovenskú provinciu. Žilinskú tenisovú halu zaplnili mladí zo všetkých kútov Slovenska. Netrpezlivo čakali na príchod dona Artimeho.
„Atmosféra bola geniálna, nakoľko hlavný predstavený má charizmu a šmrnc. Očakávam super zážitky, ktoré si zapamätám do konca života,“ povedal Dominik Murga z Michaloviec. A naozaj to bolo tak. Program nesklamal, smiech mohli počuť aj okoloidúci. Predstavili sa viaceré zložky saleziánskej rodiny – od dobrovoľníkov až po zasvätené osoby.
O hudobný sprievod podujatia sa postaral salezián Juraj Kovaľ, spevák bývalej kapely Saleziáni. Z členov kapely a zboru z Banskej Bystrice vytvoril pekný zlepenec, ako to sám pomenoval. „Som vďačný za túto príležitosť, nakoľko s chalanmi z kapely už dlho nehrávame. Veľmi sa tešíme, že môžeme túto energiu dať znovu na pódium,“ dodal don Juraj.
Publikum najviac pobavil medzinárodný súboj v športe typickom pre saleziánske prostredie – kalčete. Za Slovákov bojoval provinciál don Jozef Ižold spolu s provinciálkou sestier saleziánok Janou Kurkinovou. Na opačnú stranu sa postavil sám don Artime a sestra Maria Assunta Sumiko Inoue z Japonska. Jedinečný zápas sa skončil víťazstvom slovenskej dvojice 8:3. ,,Zápal, ktorý vychádzal z hlavného predstaveného, je len ďalším z dôkazov, že má mladého ducha,“ opísal Martin Paur.
„Chcel by som, aby saleziánska rodina bola viac otvorená. Aby sa tí, ktorí k nám prichádzajú, cítili prijatí,“ odkázal Slovákom don Artime.
Po zábave nechýbal ani duchovný program – stretnutie so živým Ježišom pri adorácii. Predtým hlučná hala sa razom zmenila na miesto pokoja a modlitby.
„Chcem vám zdôrazniť, že nie sme mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje sociálne služby. Predovšetkým sme veriacou rodinou, ktorú spájajú veľké ideály. A je tu niečo, čoho sa nemôžeme zriecť – poslanie približovať všetkých okolo seba k Ježišovi. Dopriať im slobodu, ale zároveň im ponúknuť možnosť spoznať Ježiša,“ prihovoril sa vo večernom slovku viac ako tisícke účastníkov v hale don Ángel.
Zdroj: saleziani.sk
Misijná nedeľa – Všetci sme rodina
Všetci sme rodina!
Tak znelo heslo Misijnej nedele 2016 v saleziánskom oratku v Michalovciach. 23.11. už ako každoročne nadišiel čas spomenúť si na ľudí, ktorí sa rozhodli zanechať pohodlie a išli pomáhať tým menej šťastným ľuďom, ktorí žijú v strašných podmienkach – v chudobe na tele aj na duchu. Sú to misionári, ktorí sa rozhodli cestovať či už na koniec sveta, alebo len tu, na Luník IX či do Bardejova na Poštárku, aby šírili Božie svetlo a rozdávali Jeho lásku. Po každej z doobedňajších sv. omší mali všetci veriaci v našej farnosti možnosť zakúpiť si niečo na misijnom jarmoku, z ktorého všetok zárobok putoval priamo do rúk otcovi Petrovi Vargovi, SDB, ktorý momentálne pôsobí v stredisku v Bardejovskej osade Poštárka, aby pomocou týchto financií zveľaďoval efektívnosť tejto ich misie.
Po obede ako tradične nasledovalo špeciálne oratko s misijnou tematikou. Deti mohli vďaka stanovištiam navštíviť misijné oblasti ako je Ukrajina, Angola, Južný Sudán, Keňa, Peru, Azerbajdžan, Jakutsko, Kazachstan, ale aj naše slovenské osady Luník IX a Poštárka, dozvedieť sa niečo o ich fungovaní a kultúre a plniť exotické úlohy.
Pred vyhodnotením nás ešte navštívila sestra Mária Assunty, FMA z Japonska, ktorá sa deťom prihovorila a povzbudila nie len ich, ale aj mladých animátorov a rodičov, aby sa nebáli ísť na misie, či už doma, alebo v zahraničí. Aby sa odvážili šíriť Božiu lásku a byť citlivý na potreby iných. Po nej mal slovo Peťo Varga, SDB, ktorý nám opísal jeho fungovanie na Poštárke so všetkými jeho slasťami aj strasťami. Spoločne sme do mapy sveta dolepili chýbajúce svetadiely a opäť si zopakovali hlavnú myšlienku: či sme chudobní alebo bohatí, máme vzdelanie alebo nie, máme jedlo a čistú vodu alebo máme kartónový dom a ledva peniaze na ryžu, VŠETCI SME RODINA a máme si vzájomne pomáhať a modliť sa za seba. Neskôr od nich každý malý misionár získal medailu v podobe lízanky, džús a iné drobnosti, za ich šikovnosť na stanovištiach.
[FAG id=5188]
Výstup na Téryho chatu
V zamračené piatkové popoludnie 7.10. sme sa ôsmi stretli na železničnej stanici v Michalovciach s cieľom zdolať Vysoké Tatry. Po príjemnej ceste vlakom sme zakotvili v popradskom saleziánskom stredisku na sídlisku Juh. Po večeri sme sa ešte desiatkom ruženca prihovorili k Panne Márii a odobrali sa nabrať sily na zajtrajší výstup.
Nový deň sme o šiestej ráno naštartovali svätou omšou. Pri raňajkách sme podľa aktuálneho počasia „apgrejdovali“ cieľ. Pôvodným plánom bolo zdolať Kôprovský štít. Ale keďže v Tatrách celý týždeň výdatne snežilo, zhodli sme sa na tom, že nám bude stačiť aj „Térinka“.
Tatranskou železnicou sme sa doviezli do Starého Smokovca, odkiaľ začala naša cesta na Hrebienok. V Smokovci sa ku nám pridali ešte 3 členovia výpravy, ktorí došli ráno autom priamo z Michaloviec a mohlo začať to pravé dobrodružstvo. Po približne 45 minútovom stúpaní sme sa už všetci kochali výhľadom z výšky 1285 metrov nad morom. To ale nebol koniec našej cesty. Ďalším míľnikom sa pre nás stala Zamkovského chata.
Po menšej občerstvovacej prestávke (trebišovská Deva je v horách vynikajúca…) sme sa vydali po zelenej značke priamo na Téryho chatu. Počas cesty sme sa stali svedkami vysokohorskej záchrannej akcie, pri ktorej „asistoval“ záchranný vrtuľník. Tiež sme spozorovali štvornohých tatranských domácich – kamzíky. Po dvoch hodinách a zopár namáhavých kilometroch sa v našej bezprostrednej blízkosti zjavila očakávaná Téryho chata. Tam nás čakal vietor, belasá obloha, teplý čaj, polievka, suché oblečenie, zaslúžený oddych atď… 🙂
Cestou nadol nám spoločnosť robili padajúce snehové vločky, sem tam slniečko a sem tam rozprestierajúca sa hmla. Náročný terén s pol metrom snehu sa postaral o množstvo pádov a mnohokrát nám vyčaril úsmev na tvári. Pochopiteľne, niektoré najstrmšie úseky spiatočnej cesty sme „prešli“ posediačky… 😉
Náš výlet sa pomaly blížil ku koncu a s nástupom na vlak smerujúci domov sme sa mohli s Tarami rozlúčiť. Odniesli sme si mnoho zážitkov, modrín, fotiek, ale najmä spomienok na zasnežené Tatry.
[FAG id=5156]