Veľká Kama zakončila január sústredením, ktorého súčasťou bol aj výstup na najvyšší vrch Slánskych vrchov – Šimonka. Stretli sme sa v piatok 26. na mládežke a na tréningu malej Kamy, kde naše sústredenie začalo. Zložili sme si veci v herni a pripomenuli si mladosť pozorovaním menších kamistov. Po tréningu sme si zahrali futbal a mohli sme sa presunúť na chatu do Lesného. Všetci sme priložili ruku k dielu a tak sme za pár chvíľ mohli večerať a piť čaj vo vyhriatej chate. Večer sme úspešne zakončili sledovaním filmu dlho do noci. V sobotu ráno sme sa zobudili do pokojného a slnečného januárového dňa. Náš deň začal modlitbou, raňajkami a varením zázvorového čaju, ktorý bol pre nás na túre tekuté zlato. Zbalili sme sa, urobili za sebou poriadok a autami sa vydali do obce Hermanovce nad Topľou, kde sme mohli začať náš výstup na Šimonku. Hneď zo začiatku sme šli do kopca, čo dalo zabrať našim nerozcvičeným a nevyspatým lýtkam. Už po pár stovkách metrov sme mohli vidieť dediny a polia naokolo a každým krokom vyššie sa nám ukazoval krajší a krajší výhľad. Pokračovali sme ďalej kde sa nám Slánske vrchy ukazovali vo svojej plnej kráse. Niektorí z nás sa po ceste skoro stratili ale nakoniec sme sa všetci stretli pod Praporcom. Doplnili sme energiu, zahriali sa a šli ďalej cez stále hustejší les, až sme vyšli na okraji Slánskych vrchov, kde sme mali výhľad na lesy, cez ktoré sme hodinu dozadu stúpali hore. Po ceste sme stretli pár ďalších turistov a bežkárov, ktorí určite nečakali že stretnú takú úžasnú partiu ako sme my. Postupne sme sa dostali na lesnú cestu, po ktorej sa chodilo oveľa lepšie, to už sme boli takmer pred Šimonkou. Po dlhých a vyčerpávajúcich 4 hodinách sme sa konečne dostali na miesto, ktoré sa nazýva Pod Šimonkou. Niektorí z nás sa zdržali dole a stavali snehuliaka a my, ten zvyšok, sme sa odhodlane pustili hore kopcom. Po polhodinovom trápení, počas ktorého sa vystriedali mnohé pozitívne aj negatívne emócie, sme uvideli kríž. A vedľa toho kríža bolo značenie, že sme konečne došli do cieľa. Šimonka bola všetko čo sme očakávali a oveľa viac. Určite sme si z nej odniesli veľa fotiek a ešte viac zážitkov, hlavne niektorí odvážlivci, ktorí sa zo Šimonky kĺzali pár metrov dole do lesa. Po dlhšej prestávke na jedlo a fotenie sa sa začala tá ľahšia časť našej túry – zostup. Cestou zo Šimonky určite prevládali pozitívne emócie, keďže sme sa naháňali po lesoch dole kopcom prakticky celú cestu. Cestu späť sme si skrátili aj neznačenou skratkou, ktorá nás zaviedla na ozaj zaujímavé miesta. Netrvalo dlho a boli sme späť pri autách, pripravení ísť domov.