Tento rok som mal opäť tú česť zúčastniť sa Halovej KAMY, ktorá sa konala posledný októbrový víkend v Bardejove. Šiel som tam s pocitom, že tento turnaj patrí medzi moje posledné, a tak si ho musím užiť naplno. V tomto turnaji sa mi dostalo veľkej pocty. Mohol som nosiť kapitánsku pásku, a tak som sa snažil reprezentovať náš tím čo najlepšie. Cesta do Bardejova bola veselá ako na každý turnaj, na ktorý sme kedy išli. Počas cesty sme sa zabávali a spievali. Po ubytovaní sme šli na svätú omšu, po ktorej nás čakal večerný program a losovanie skupín. Do skupiny sme dostali
Košice a Žilinu, ktorá nás minulý rok porazila na trávnatej Kame po penaltovom rozstrele. Po programe sme šli načerpať sily do nového dňa a odpočinúť si. Ráno bola svätá omša a po skvelých raňajkách nás čakal prvý zápas s Košičanmi. Na tento zápas som nastúpil pod miernym stresom, aby som nič nepokazil, a aby som čo najviac pomohol tímu. Zápas sme zvládli tesne 3:2, a to najmä vďaka Matúšovi Šimkovi, ktorý strelil 3 góly. Atmosféra v hale bola skôr napätá, tak sme sa pokúsili o zmenu. Začali sme fandiť napríklad chlapcom z Poštárky. Samozrejme nám to chlapci opätovali počas našich zápasov a vznikla z toho krásna atmosféra.

Po dlhšej pauze nás čakal zápas proti Žiline. Všetci sme nastúpili s pocitom, že chceme vyhrať, a tak sa aj stalo. Zápas sme zvládli s prehľadom 5:0, za čo patrí vďaka celému tímu. Po skupinových zápasoch nás čakal zápas o postup s tímom Poštárky z Bardejova. V prvých sekundách stretnutia sa radoval súper, keďže sme inkasovali gól, no po pár minútach sme boli vo vedení my a tešili sme sa z výsledku 7:2. Ďalej nasledoval semifinálový zápas proti Žiline, v ktorom sme precenili svoje sily. Hneď v úvode sme dostali dva góly a nakoniec sme súperovi podľahli 4:3. Sklamanie, že sa nám nepodarilo dostať do finále bolo priam hmatateľné. Každý z nás sa však zamyslel, kde spravil
chybu a zložil sľub sám sebe, že do boja o 3. miesto dáme naozaj všetko. V nedeľu prišli na rad zápasy o jednotlivé umiestnenia. Zahrali sme si zápas s Bardejovom, ktorý bol nabitý emóciami. Vďaka každému jednému hráčovi, ktorý vložil nielen do tohto zápasu, ale do celého turnaja svoju dušu sme vyhrali 3:1, a tak sa oficiálne umiestnili na 3. mieste. Najväčšia vďaka však patrí Bohu a našim trénerom za to, že nás vedú k tomu, aby sme boli jeden tím, a aby sme ťahali za jedno lano v dobrom aj v zlom.

V dňoch 21. až 25. augusta sa v Michalovciach uskutočnili Olympijské hry 2017.

Deti, účastníci hier a neskôr aj ich organizátori zavítali hneď  v pondelkové ráno do Olympijskej uličky, kde na ne čakali animátori reprezentujúci krajiny: Austrália, Čína, Keňa, Jamajka, Grécko, Francúzsko, Mexiko, Taliansko, USA a Rusko. Na meetingu sa po spoločnej modlitbe učili spievať a tancovať hymnu. Veľkým prekvapením pre deti bola účasť Maťka a Kubka na olympiáde, od ktorých sa deti dozvedeli, že sa stanú organizátormi hier. Rozdelili sa do skupín, avšak netušili, že trvalé skupinky vzniknú neskôr. V prvotných skupinkách spĺňali úlohy a potom prichádzali k manažérovi OH so žiadosťou o podporu. Zaujímavým stanovišťom bola Olympijská dedina, ktorej sa deti veľmi tešili. Skladala sa zo stanov a tie smeli deti využívať počas celého týždňa. Po oficiálnom rozdelení do skupiniek a odovzdaní ID pasov sa šlo na svätú omšu a obed. Po sieste sa začal otvárací ceremoniál, na ktorom sa pochodovalo s olympijským ohňom a vlajkami, Thomas Bach slávnostne prestrihol stuhu a všetci vyslovili olympijský sľub. OH 2017 boli zahájené.

V utorok doobeda deti vyrábali medaily zo schnúcej hmoty a papiera, plastové poháre, ktoré sa prestriekali zlatou farbou, náramky, vence víťazstva a papierové ruky. Poobede sa kvalifikovali v streľbe, curlingu, vodnom slalome, minigolfe, jachtingu, balónovom volejbale a šerme.

Streda bola dňom, kedy si naši olympionici spravili výlet do prírody. Odštartoval sa svätou omšou v obci Pavlovce a ďalej pokračoval po náučnom chodníku Tajch. Posilnení croissantami sa dostali k smrekovému háju, kde získavali indíciu, aby zistili, kde sa nachádza stratený olympijský oheň. Stopy viedli naspäť domov, do Michaloviec.

Štvrtok sa niesol v duchu dobroprajnosti. Doobeda sa hrali mestské hry, kde každá skupinka s animátormi dostala mapu a podľa nej postupne spĺňala stanovištia. Na nich sa dozvedeli rôzne zaujímavosti o Slovensku. Poobede sa konali olympijské disciplíny a bonusové úlohy. Za ne dostali deti diplomy a vyvesovali sa aj vlajky ich krajín spolu s hymnou.

V piatok si štáty zahrali medzi sebou futbal, synchronizované plávanie, volejbal, frisbee a piškvorky. Body šikovne zapisoval do tabuľky Piere de Cubertein. Počas obeda sa ďakovalo pani kuchárkam za výborné obedy medailami a táborovou hymnou. Pri odchode zo školy si každé dieťa vytiahlo lístok s menom dieťaťa, ktorému malo podarovať pri záverečnom ceremoniáli darček vyrobený v utorok. Cez poobedňajšiu siestu chodili skupinky s animátormi písať slová vďačnosti na Olympijskú stenu vďaky. Potom sa odohrali boje o prvé a tretie miesta, po nich sa začal záverečný ceremoniál pochodom okolo ihriska. Nasledovali výsledky kolektívnych športov, ľudový tanec a odovzdanie vlajky a pochodne Turecku, krajine ďalších OH. Deti si už mohli podarovať darčeky a vyhlásili sa celkové výsledky tábora, odovzdávali sa diplomy a ocenenia. Prvé miesto získalo Mexiko. Thomas Bach, predseda MOV, predniesol príhovor a po zahasení ohňa všetci sledovali ohňostroj.

Po modlitbe sa po poslednýkrát zaspievala a odtancovala hymna. Skupinkám zostal ešte čas na rozlúčku s animátormi a ostatnými deťmi.

Naša celo-táborová myšlienka znela: ,,Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.“ A samozrejme, že sme mu to nedovolili. Učili sme sa prijať odlišnosti, spolupracovať, byť odhodlaní, dobroprajní a vďační. Síce prvé miesto nemohol získať každý, ale každý z nás získal nezabudnuteľné zážitky s novými priateľmi, so starými priateľmi a s jedným veľmi výnimočným priateľom.

S Bohom, ktorý nám umožnil prežiť všetky tieto radosti a plniť túžby vložené do našich sŕdc.

Fotky si môžete pozrieť TU

Skvelý nápad! Podobne ako každý, ktorý nakoniec vedie k tomu, že sa zorganizuje nejaký výlet. Tak aj tentokrát, keď prišiel od Pipca mail, v ktorom bolo pozvanie všetkých animátorov na spoločne strávený víkend v Lesnom!

No, ono to vlastne nebol len výlet. Bola to duchovná obnova spojená s výletom. Keďže to bolo 16.-18. júna, v škole už vládla ťažká pohoda (no, ako u koho ? ).

Večer po príchode sa mužská časť postarala o večeru prípravou rybacej nátierky, bola výborná! Neskôr sme si pozreli film Hra o život, o ktorom sme ešte v polospánku diskutovali (poniektorí aj v spacákoch).

V sobotu doobeda sme venovali svoj čas rozvíjaním toho najdôležitejšieho vzťahu. Mali sme prednášku a následne, každý ako chcel, prežíval svoj čas v ústraní. V lese, či pred Sviatosťou. Kto chcel, mohol sa vyspovedať a pred obedom sme to zavŕšili sv. omšou. Po sv. omši nasledoval výborný obed, o ktorý sa nám postarala naša pani kostolníčka. Potom prišla prínosná polhodinka oddychu 🙂

Poobede pokračovali ďalšie aktivity. Zažili sme veľa srandy; krátka súťaž o najvyššiu vežu zo špagiet bola až do poslednej stotiny sekundy plná napätia a aj občasných rozbrojov ?.

Sobotný večer patril misionárovi zo Zvolena, ktorý nám rozprával o jeho misijnej ceste do Angoly, do strediska Kala Kala. Toto stredisko je pre chlapcov (prevažne z ulice), ktorý chcú mať aspoň nejaké to základné vzdelanie a popritom sa vzdelávajú aj duchovne.

Nedeľa zbehla rýchlo. Po sv. omši sme si dali posledný spoločný obed, po ktorom nasledovalo tradičné upratovanie. Celkové hodnotenie? Veľmi prínosné. ?