Stroskotali sme!
Loď. Prístav. Obchod. Dážď. Kapitán. Pustý ostrov. Piráti. Dážď. Výmena surovín. Stavba tábora. Dážď. Prehliadka ostrova. Mapy. Starý šaman. Dážď. Skúška odvahy. Mokré topánky. Blato. Nebezpečná choroba. Morseovka. Dážď. Generátor stimulátoru virtuálnej reality. Tajná súčiastka. Slnko.
Týmito slovami by sme mohli charakterizovať minulý týždeň. Strávili sme ho v krásnom prostredí Danovej, neďaleko Medzilaboriec.
V pondelok doobedu sme zisťovali akému obchodu sa naša skupinka venuje. Na výber sme mali nerastné suroviny ako ropa, zemný plyn, zlato, perly, diamanty a platina. Poobede nás sám kapitán prišiel pozvať na večerný zábavný program. Kedže sme nemali penize, za ktoré by sme si kúpili lístok na loď, museli sme vymeniť naše suroviny za peniaze. Hľadali sme banku s čo najlepším kurzom. Po večernom programe plného súťaží a tipovačiek sme sa mohli pokojne uložiť. No prišlo niečo nečakané, a to, prepad pirátmi.
V utorok ráno sme sa dozvedeli, že aj keď sa nám síce pirátom podarilo utiecť, more bolo rozbúrené a stroskotali sme. Najprv sme pozbierali všetko, čo zostalo z lode a potom sme si z dreva, lana, látky a kameňov postavili vlastný zmenšený tábor. Neskôr sme sa dozvedeli, že sa na ostrove našla pretrhnutá sieť s rybami. Odhodlali sme sa ich všetky pochytať.
Na tretí deň sme chceli preskúmať ostrov, no ešte predtým sme získali mapu od starého a múdreho šamana. Ten nám povedal, že ak chceme jesť, musíme splniť niekoľko úloh. Napokon nás čakala skúška odvahy plná blata a vody.
Vo štvrtok nás napadla nebezpečná infekčná choroba – pandémia. Museli sme vyrobiť liek vo výskumnej stanici, ktorú sme si postavili. Potom sme si mohli postaviť našu vlastnú loď tým, že sme si vymieňali dôležité suroviny. Večer sme zachytili tajnú správu pomocou morseovky. Mali sme sa potichu dostať do bezpečia našej chaty.
Posledný deň pomocník kapitána našiel čosi čudné. Napokon nám kapitán prezradil, že je to súčiastka z generátora stimulátoru virtuálnej reality, ktorý sa pokazil a ak sa chceme vrátiť domov, musíme ho spoločne opraviť. Každá skupinka mala za úlohu vyrobiť jednu súčiastku. Keď sme opravili generátor, vyšlo nám slniečko a mohli sme sa pobrať domov.
Jana Tutková
Chatovačka 2018
Stroskotali sme!
Loď. Prístav. Obchod. Dážď. Kapitán. Pustý ostrov. Piráti. Dážď. Výmena surovín. Stavba tábora. Dážď. Prehliadka ostrova. Mapy. Starý šaman. Dážď. Skúška odvahy. Mokré topánky. Blato. Nebezpečná choroba. Morseovka. Dážď. Generátor stimulátoru virtuálnej reality. Tajná súčiastka. Slnko.
Týmito slovami by sme mohli charakterizovať minulý týždeň. Strávili sme ho v krásnom prostredí Danovej, neďaleko Medzilaboriec.
V pondelok doobedu sme zisťovali akému obchodu sa naša skupinka venuje. Na výber sme mali nerastné suroviny ako ropa, zemný plyn, zlato, perly, diamanty a platina. Poobede nás sám kapitán prišiel pozvať na večerný zábavný program. Kedže sme nemali penize, za ktoré by sme si kúpili lístok na loď, museli sme vymeniť naše suroviny za peniaze. Hľadali sme banku s čo najlepším kurzom. Po večernom programe plného súťaží a tipovačiek sme sa mohli pokojne uložiť. No prišlo niečo nečakané, a to, prepad pirátmi.
V utorok ráno sme sa dozvedeli, že aj keď sa nám síce pirátom podarilo utiecť, more bolo rozbúrené a stroskotali sme. Najprv sme pozbierali všetko, čo zostalo z lode a potom sme si z dreva, lana, látky a kameňov postavili vlastný zmenšený tábor. Neskôr sme sa dozvedeli, že sa na ostrove našla pretrhnutá sieť s rybami. Odhodlali sme sa ich všetky pochytať.
Na tretí deň sme chceli preskúmať ostrov, no ešte predtým sme získali mapu od starého a múdreho šamana. Ten nám povedal, že ak chceme jesť, musíme splniť niekoľko úloh. Napokon nás čakala skúška odvahy plná blata a vody.
Vo štvrtok nás napadla nebezpečná infekčná choroba – pandémia. Museli sme vyrobiť liek vo výskumnej stanici, ktorú sme si postavili. Potom sme si mohli postaviť našu vlastnú loď tým, že sme si vymieňali dôležité suroviny. Večer sme zachytili tajnú správu pomocou morseovky. Mali sme sa potichu dostať do bezpečia našej chaty.
Posledný deň pomocník kapitána našiel čosi čudné. Napokon nám kapitán prezradil, že je to súčiastka z generátora stimulátoru virtuálnej reality, ktorý sa pokazil a ak sa chceme vrátiť domov, musíme ho spoločne opraviť. Každá skupinka mala za úlohu vyrobiť jednu súčiastku. Keď sme opravili generátor, vyšlo nám slniečko a mohli sme sa pobrať domov.
Jana Tutková
Víkendovka 2018
Ako už býva zvykom, začiatkom júna sa naši animátori vybrali na spoločnú víkendovku v neďalekom Lesnom.
Začali sme mládežkou u salikov a niektorí sme ešte pokračovali nočnou hrou pre stretko Stellinky na Hrádku. Zvyšok, alebo teda väčšinu, čakal večer plný hier a spoločná modlitba ruženca v lese. Keď sme sa konečne aj my dostali do Lesného, čas bol už pokročilý a doľahla na nás únava po ťažkom školskom týždni.
Do krásneho sobotňajšieho rána nás zobudila vôňa párok. Ešte predtým sme však navštívili kaplnku a začali deň s Pánom. Po výdatných raňajkách nasledovala duchovná obnova. Náš hosť, starý dobrý známy, Paťo Mižák si pre nás pripravil prednášku začínajúcu slovami: „V tichosti a dôvere je vaša sila.“ Potom sme sa rozliezli kade-tade po okolí v krásnom počasí a ešte krajšej prírode. Tradične sme duchovnú obnovu zakončili spoločnou sv. omšou a chutným obedom. Poobede sa našlo aj niečo slané a sladké a to aj vďaka sr. Janule, ktorá myslela na naše maškrtné brušká.
Po doplnení energie a cukru sme v sebe objavili deti a zahrali sme si čínsky futbal, volejbal, zvieratká, zvieratká č. 2, papuču a dino. Keď sme sa dostatočne vybláznili, čakali nás prednášky na tému tohtoročnej strenny hlavného predstaveného saleziánov: „Pestujme umenie počúvať a sprevádzať.“ Marek Penťa nám priblížil slovo počúvanie a Pipec zas sprevádzanie. Večer sme sa opäť pomodlili ruženec a po zotmení si pre nás chalani pripravili nočnú hru. Museli sme použiť buzoly a dostať sa tak na správne miesto, kde sme jednotlivo zložili sľub animátora. Potom sme sedeli v rodinnom kruhu pri ohni, opekali slaninku a pokračovali spoločenským hrami Bang a Citadela.
V nedeľu sme mali pre zmenu sladké raňajky. Neskôr sme si čítali jeden zo snov dona Bosca a rozprávali sa o našom oratku. Všetko to sme zakončili sv. omšou, dobrým obedom a obľúbeným upratovaním celej chaty.
Celý víkend panovala skvelá atmosféra, hravosť a veselosť, aj vďaka ktorým sme sa veľa nasmiali.
Ďakujeme všetkým
PS: aj za to, že na stole nikdy nič nechýbalo
Jana Tutková
Karneval
V nedeľu 11. februára 2018 sa v telocvični u saleziánov uskutočnila akcia zvaná Karneval – Cesta tajomným lesom. O tajomnosti lesa nebolo pochýb. Kráľovná lesa spolu so svojimi vílami, ktoré reprezentovali 4 ročné obdobia a taktiež spolu s deťmi hľadali porotcov, ktorých zakliala zlá čarodejnica. Tá by rada získala lesný trón a nastolila v lese smútok a sychravosť. Deti museli spoločne splniť štyri úlohy, aby tak postupne oslobodili porotcov, ktorí z vďačnosti losovali skvelú tombolu a vyhodnotili masky v piatich kategóriách. Nechýbalo ani skvelé občerstvenie, ktoré pripravili dobrodinci pod taktovkou pani kostolníčky, za čo im patrí obrovská vďaka. Zábava gradovala až do samotného konca, keď všetky deti dostali diplomy a malé pozornosti. Záverečným požehnaním sa každý s úsmevom na perách a radosťou v srdci vydal do svojich domovov.
Výstup na Šimonku
Veľká Kama zakončila január sústredením, ktorého súčasťou bol aj výstup na najvyšší vrch Slánskych vrchov – Šimonka. Stretli sme sa v piatok 26. na mládežke a na tréningu malej Kamy, kde naše sústredenie začalo. Zložili sme si veci v herni a pripomenuli si mladosť pozorovaním menších kamistov. Po tréningu sme si zahrali futbal a mohli sme sa presunúť na chatu do Lesného. Všetci sme priložili ruku k dielu a tak sme za pár chvíľ mohli večerať a piť čaj vo vyhriatej chate. Večer sme úspešne zakončili sledovaním filmu dlho do noci. V sobotu ráno sme sa zobudili do pokojného a slnečného januárového dňa. Náš deň začal modlitbou, raňajkami a varením zázvorového čaju, ktorý bol pre nás na túre tekuté zlato. Zbalili sme sa, urobili za sebou poriadok a autami sa vydali do obce Hermanovce nad Topľou, kde sme mohli začať náš výstup na Šimonku. Hneď zo začiatku sme šli do kopca, čo dalo zabrať našim nerozcvičeným a nevyspatým lýtkam. Už po pár stovkách metrov sme mohli vidieť dediny a polia naokolo a každým krokom vyššie sa nám ukazoval krajší a krajší výhľad. Pokračovali sme ďalej kde sa nám Slánske vrchy ukazovali vo svojej plnej kráse. Niektorí z nás sa po ceste skoro stratili ale nakoniec sme sa všetci stretli pod Praporcom. Doplnili sme energiu, zahriali sa a šli ďalej cez stále hustejší les, až sme vyšli na okraji Slánskych vrchov, kde sme mali výhľad na lesy, cez ktoré sme hodinu dozadu stúpali hore. Po ceste sme stretli pár ďalších turistov a bežkárov, ktorí určite nečakali že stretnú takú úžasnú partiu ako sme my. Postupne sme sa dostali na lesnú cestu, po ktorej sa chodilo oveľa lepšie, to už sme boli takmer pred Šimonkou. Po dlhých a vyčerpávajúcich 4 hodinách sme sa konečne dostali na miesto, ktoré sa nazýva Pod Šimonkou. Niektorí z nás sa zdržali dole a stavali snehuliaka a my, ten zvyšok, sme sa odhodlane pustili hore kopcom. Po polhodinovom trápení, počas ktorého sa vystriedali mnohé pozitívne aj negatívne emócie, sme uvideli kríž. A vedľa toho kríža bolo značenie, že sme konečne došli do cieľa. Šimonka bola všetko čo sme očakávali a oveľa viac. Určite sme si z nej odniesli veľa fotiek a ešte viac zážitkov, hlavne niektorí odvážlivci, ktorí sa zo Šimonky kĺzali pár metrov dole do lesa. Po dlhšej prestávke na jedlo a fotenie sa sa začala tá ľahšia časť našej túry – zostup. Cestou zo Šimonky určite prevládali pozitívne emócie, keďže sme sa naháňali po lesoch dole kopcom prakticky celú cestu. Cestu späť sme si skrátili aj neznačenou skratkou, ktorá nás zaviedla na ozaj zaujímavé miesta. Netrvalo dlho a boli sme späť pri autách, pripravení ísť domov.