V dňoch 21. až 25. augusta sa v Michalovciach uskutočnili Olympijské hry 2017.
Deti, účastníci hier a neskôr aj ich organizátori zavítali hneď v pondelkové ráno do Olympijskej uličky, kde na ne čakali animátori reprezentujúci krajiny: Austrália, Čína, Keňa, Jamajka, Grécko, Francúzsko, Mexiko, Taliansko, USA a Rusko. Na meetingu sa po spoločnej modlitbe učili spievať a tancovať hymnu. Veľkým prekvapením pre deti bola účasť Maťka a Kubka na olympiáde, od ktorých sa deti dozvedeli, že sa stanú organizátormi hier. Rozdelili sa do skupín, avšak netušili, že trvalé skupinky vzniknú neskôr. V prvotných skupinkách spĺňali úlohy a potom prichádzali k manažérovi OH so žiadosťou o podporu. Zaujímavým stanovišťom bola Olympijská dedina, ktorej sa deti veľmi tešili. Skladala sa zo stanov a tie smeli deti využívať počas celého týždňa. Po oficiálnom rozdelení do skupiniek a odovzdaní ID pasov sa šlo na svätú omšu a obed. Po sieste sa začal otvárací ceremoniál, na ktorom sa pochodovalo s olympijským ohňom a vlajkami, Thomas Bach slávnostne prestrihol stuhu a všetci vyslovili olympijský sľub. OH 2017 boli zahájené.
V utorok doobeda deti vyrábali medaily zo schnúcej hmoty a papiera, plastové poháre, ktoré sa prestriekali zlatou farbou, náramky, vence víťazstva a papierové ruky. Poobede sa kvalifikovali v streľbe, curlingu, vodnom slalome, minigolfe, jachtingu, balónovom volejbale a šerme.
Streda bola dňom, kedy si naši olympionici spravili výlet do prírody. Odštartoval sa svätou omšou v obci Pavlovce a ďalej pokračoval po náučnom chodníku Tajch. Posilnení croissantami sa dostali k smrekovému háju, kde získavali indíciu, aby zistili, kde sa nachádza stratený olympijský oheň. Stopy viedli naspäť domov, do Michaloviec.
Štvrtok sa niesol v duchu dobroprajnosti. Doobeda sa hrali mestské hry, kde každá skupinka s animátormi dostala mapu a podľa nej postupne spĺňala stanovištia. Na nich sa dozvedeli rôzne zaujímavosti o Slovensku. Poobede sa konali olympijské disciplíny a bonusové úlohy. Za ne dostali deti diplomy a vyvesovali sa aj vlajky ich krajín spolu s hymnou.
V piatok si štáty zahrali medzi sebou futbal, synchronizované plávanie, volejbal, frisbee a piškvorky. Body šikovne zapisoval do tabuľky Piere de Cubertein. Počas obeda sa ďakovalo pani kuchárkam za výborné obedy medailami a táborovou hymnou. Pri odchode zo školy si každé dieťa vytiahlo lístok s menom dieťaťa, ktorému malo podarovať pri záverečnom ceremoniáli darček vyrobený v utorok. Cez poobedňajšiu siestu chodili skupinky s animátormi písať slová vďačnosti na Olympijskú stenu vďaky. Potom sa odohrali boje o prvé a tretie miesta, po nich sa začal záverečný ceremoniál pochodom okolo ihriska. Nasledovali výsledky kolektívnych športov, ľudový tanec a odovzdanie vlajky a pochodne Turecku, krajine ďalších OH. Deti si už mohli podarovať darčeky a vyhlásili sa celkové výsledky tábora, odovzdávali sa diplomy a ocenenia. Prvé miesto získalo Mexiko. Thomas Bach, predseda MOV, predniesol príhovor a po zahasení ohňa všetci sledovali ohňostroj.
Po modlitbe sa po poslednýkrát zaspievala a odtancovala hymna. Skupinkám zostal ešte čas na rozlúčku s animátormi a ostatnými deťmi.
Naša celo-táborová myšlienka znela: ,,Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.“ A samozrejme, že sme mu to nedovolili. Učili sme sa prijať odlišnosti, spolupracovať, byť odhodlaní, dobroprajní a vďační. Síce prvé miesto nemohol získať každý, ale každý z nás získal nezabudnuteľné zážitky s novými priateľmi, so starými priateľmi a s jedným veľmi výnimočným priateľom.
S Bohom, ktorý nám umožnil prežiť všetky tieto radosti a plniť túžby vložené do našich sŕdc.
Fotky si môžete pozrieť TU
HALOVÁ KAMA BARDEJOV 2017
Tento rok som mal opäť tú česť zúčastniť sa Halovej KAMY, ktorá sa konala posledný októbrový víkend v Bardejove. Šiel som tam s pocitom, že tento turnaj patrí medzi moje posledné, a tak si ho musím užiť naplno. V tomto turnaji sa mi dostalo veľkej pocty. Mohol som nosiť kapitánsku pásku, a tak som sa snažil reprezentovať náš tím čo najlepšie. Cesta do Bardejova bola veselá ako na každý turnaj, na ktorý sme kedy išli. Počas cesty sme sa zabávali a spievali. Po ubytovaní sme šli na svätú omšu, po ktorej nás čakal večerný program a losovanie skupín. Do skupiny sme dostali
Košice a Žilinu, ktorá nás minulý rok porazila na trávnatej Kame po penaltovom rozstrele. Po programe sme šli načerpať sily do nového dňa a odpočinúť si. Ráno bola svätá omša a po skvelých raňajkách nás čakal prvý zápas s Košičanmi. Na tento zápas som nastúpil pod miernym stresom, aby som nič nepokazil, a aby som čo najviac pomohol tímu. Zápas sme zvládli tesne 3:2, a to najmä vďaka Matúšovi Šimkovi, ktorý strelil 3 góly. Atmosféra v hale bola skôr napätá, tak sme sa pokúsili o zmenu. Začali sme fandiť napríklad chlapcom z Poštárky. Samozrejme nám to chlapci opätovali počas našich zápasov a vznikla z toho krásna atmosféra.
Po dlhšej pauze nás čakal zápas proti Žiline. Všetci sme nastúpili s pocitom, že chceme vyhrať, a tak sa aj stalo. Zápas sme zvládli s prehľadom 5:0, za čo patrí vďaka celému tímu. Po skupinových zápasoch nás čakal zápas o postup s tímom Poštárky z Bardejova. V prvých sekundách stretnutia sa radoval súper, keďže sme inkasovali gól, no po pár minútach sme boli vo vedení my a tešili sme sa z výsledku 7:2. Ďalej nasledoval semifinálový zápas proti Žiline, v ktorom sme precenili svoje sily. Hneď v úvode sme dostali dva góly a nakoniec sme súperovi podľahli 4:3. Sklamanie, že sa nám nepodarilo dostať do finále bolo priam hmatateľné. Každý z nás sa však zamyslel, kde spravil
chybu a zložil sľub sám sebe, že do boja o 3. miesto dáme naozaj všetko. V nedeľu prišli na rad zápasy o jednotlivé umiestnenia. Zahrali sme si zápas s Bardejovom, ktorý bol nabitý emóciami. Vďaka každému jednému hráčovi, ktorý vložil nielen do tohto zápasu, ale do celého turnaja svoju dušu sme vyhrali 3:1, a tak sa oficiálne umiestnili na 3. mieste. Najväčšia vďaka však patrí Bohu a našim trénerom za to, že nás vedú k tomu, aby sme boli jeden tím, a aby sme ťahali za jedno lano v dobrom aj v zlom.
Naše mesto organizovalo olympijské hry
V dňoch 21. až 25. augusta sa v Michalovciach uskutočnili Olympijské hry 2017.
Deti, účastníci hier a neskôr aj ich organizátori zavítali hneď v pondelkové ráno do Olympijskej uličky, kde na ne čakali animátori reprezentujúci krajiny: Austrália, Čína, Keňa, Jamajka, Grécko, Francúzsko, Mexiko, Taliansko, USA a Rusko. Na meetingu sa po spoločnej modlitbe učili spievať a tancovať hymnu. Veľkým prekvapením pre deti bola účasť Maťka a Kubka na olympiáde, od ktorých sa deti dozvedeli, že sa stanú organizátormi hier. Rozdelili sa do skupín, avšak netušili, že trvalé skupinky vzniknú neskôr. V prvotných skupinkách spĺňali úlohy a potom prichádzali k manažérovi OH so žiadosťou o podporu. Zaujímavým stanovišťom bola Olympijská dedina, ktorej sa deti veľmi tešili. Skladala sa zo stanov a tie smeli deti využívať počas celého týždňa. Po oficiálnom rozdelení do skupiniek a odovzdaní ID pasov sa šlo na svätú omšu a obed. Po sieste sa začal otvárací ceremoniál, na ktorom sa pochodovalo s olympijským ohňom a vlajkami, Thomas Bach slávnostne prestrihol stuhu a všetci vyslovili olympijský sľub. OH 2017 boli zahájené.
V utorok doobeda deti vyrábali medaily zo schnúcej hmoty a papiera, plastové poháre, ktoré sa prestriekali zlatou farbou, náramky, vence víťazstva a papierové ruky. Poobede sa kvalifikovali v streľbe, curlingu, vodnom slalome, minigolfe, jachtingu, balónovom volejbale a šerme.
Streda bola dňom, kedy si naši olympionici spravili výlet do prírody. Odštartoval sa svätou omšou v obci Pavlovce a ďalej pokračoval po náučnom chodníku Tajch. Posilnení croissantami sa dostali k smrekovému háju, kde získavali indíciu, aby zistili, kde sa nachádza stratený olympijský oheň. Stopy viedli naspäť domov, do Michaloviec.
Štvrtok sa niesol v duchu dobroprajnosti. Doobeda sa hrali mestské hry, kde každá skupinka s animátormi dostala mapu a podľa nej postupne spĺňala stanovištia. Na nich sa dozvedeli rôzne zaujímavosti o Slovensku. Poobede sa konali olympijské disciplíny a bonusové úlohy. Za ne dostali deti diplomy a vyvesovali sa aj vlajky ich krajín spolu s hymnou.
V piatok si štáty zahrali medzi sebou futbal, synchronizované plávanie, volejbal, frisbee a piškvorky. Body šikovne zapisoval do tabuľky Piere de Cubertein. Počas obeda sa ďakovalo pani kuchárkam za výborné obedy medailami a táborovou hymnou. Pri odchode zo školy si každé dieťa vytiahlo lístok s menom dieťaťa, ktorému malo podarovať pri záverečnom ceremoniáli darček vyrobený v utorok. Cez poobedňajšiu siestu chodili skupinky s animátormi písať slová vďačnosti na Olympijskú stenu vďaky. Potom sa odohrali boje o prvé a tretie miesta, po nich sa začal záverečný ceremoniál pochodom okolo ihriska. Nasledovali výsledky kolektívnych športov, ľudový tanec a odovzdanie vlajky a pochodne Turecku, krajine ďalších OH. Deti si už mohli podarovať darčeky a vyhlásili sa celkové výsledky tábora, odovzdávali sa diplomy a ocenenia. Prvé miesto získalo Mexiko. Thomas Bach, predseda MOV, predniesol príhovor a po zahasení ohňa všetci sledovali ohňostroj.
Po modlitbe sa po poslednýkrát zaspievala a odtancovala hymna. Skupinkám zostal ešte čas na rozlúčku s animátormi a ostatnými deťmi.
Naša celo-táborová myšlienka znela: ,,Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.“ A samozrejme, že sme mu to nedovolili. Učili sme sa prijať odlišnosti, spolupracovať, byť odhodlaní, dobroprajní a vďační. Síce prvé miesto nemohol získať každý, ale každý z nás získal nezabudnuteľné zážitky s novými priateľmi, so starými priateľmi a s jedným veľmi výnimočným priateľom.
S Bohom, ktorý nám umožnil prežiť všetky tieto radosti a plniť túžby vložené do našich sŕdc.
Fotky si môžete pozrieť TU
Tour de Kama, naši futbalisti na bicykloch
Celoslovenský futbalový turnaj v Banskej Bystrici – copy
V dňoch 30.4 – 1.5.2017 sa konalo celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici, kde nechýbalo aj naše družstvo starších. Naši chlapci skončili na peknom 2. mieste a ich zážitky si môžete prečítať v článku nižšie.
[FAG id=5802]
Vďaka výsledkom, ktoré sme dosiahli na turnaji v Dubnici nad Váhom, v jeseni minulého roku, sme sa kvalifikovali na celoslovenské finále Kamy v Banskej Bystrici. Turnaj sa odohrával 30.4.-1.5.2017 a zúčastnilo sa 140 hráčov – 7 tímov Kamy U15 a 4 tímy U19. Z michalovského strediska sa zúčastnil tím len z kategórie U19. Na tento turnaj sme sa tešili a predchádzala mu dlhodobá príprava pod vedením našich trénerov a Saleziánov. Z Michaloviec malo pôvodne odísť 8 hráčov a 2 tréneri. Avšak najmladší člen nášho kádru vážne ochorel a preto sa nemohol zúčastniť. Naša púť začala na svätej omši v našom kostole, po ktorej sme sa presunuli dvoma autami do dejiska turnaja. Po príchode sme boli privítaní chutným obedom a zároveň oboznámení s organizačnými pokynmi. A turnaj mohol začať. V prvom zápase sme čelili mužstvu z Oravy – Námestova. Námestovčania dôkladne preverili naše sily, ale aj po vydarenom výkone v prvom polčase sa im podarilo nás poraziť 4:1. Nasledovala dlhá pauza počas ktorej sme sledovali výborné výkony ostatných tímov a prispievali k výbornej atmosfére na turnaji. V druhom zápase sa nám do cesty postavil tím z Trnavy, pre ktorý sme boli sme boli viac než vyrovnaný súper. Nakoniec sme im nešťastne podľahli 3:1. Po tomto zápase sa k nám pridala posila, ktorá nás prišla podporiť hneď po ukončení kurzu pre animátorov. Jeho príchod sa pozitívne odzrkadlil na našich výkonoch v nasledujúcich zápasoch. V poslednom nedeľnom zápase nám cestu skrížil tím z Bratislavy – Miletičová. Po koncentrovanom a zlepšenom výkone sme dokázali triumfovať 6:1. Nasledovalo večerné slovko, ktoré sa nieslo v duchu fair-play, po ktorom sme si mohli dopriať zaslúžený odpočinok. Ďalší deň sme začali taktiež svätou omšou, po ktorej nasledovali raňajky a dohrávka zápasov z minulého dňa. Ako náhle boli zápasy dohrané, nasledovalo prvé semifinále tohto turnaja, kde sme sa zase stretli s tímom z Námestova. Tento zápas bol veľmi napätý a plný emócií na obidvoch stranách. Do tohto zápasu sme vstúpili s maximálnou vôľou po víťazstve, čo sa odzrkadlilo v prvom polčase, po ktorom sme vyhrávali 2:0. Nanešťastie rýchly gól Námestova na začiatku druhého polčasu a smolný gól minútu pred koncom nás posunul do penaltovej lotérie. Traja strelci na obidvoch stranách rozhodovali o osude svojich tímov na tomto turnaji. Vďaka skvelému výkonu nášho brankára a 100% efektivite našich strelcov sme poslali Námestovo do boja o 3. miesto. Ďalšie semifinále, v ktorom sa stretli Trnava a Bratislava – Miletičová, rozhodovalo o našom súperovi vo finále. Po dominantnom výkone postúpilo mužstvo z Trnavy. V kategórii U15 boli semifinálové dvojice Banská Bystrica – Bardejov a Trnava – Bratislava-Mamateyova. Z týchto dvojíc boli šťastnejší Trnava a domáci tím z Banskej Bystrice. Boje o 3. miesto začali zápasom v kategórii U19, kde bol úspešnejší tím z Oravy. Bronzovú medailu v kategórii U15 vybojovali futbalisti z Mamateyky. Za enormného nadšenia domácich fanúšikov sa začalo finále v kategórii U15. Domáci vstúpili do tohto zápasu s najnižším množstvom inkasovaných gólov, zatiaľ čo mužstvo z Trnavy sa prezentovalo výbornými výkonmi a zábavným futbalom. V tomto zápase bola cítiť nervozita domácich hráčov, čo využili hráči z Trnavy na získanie titulu po výsledku 2:1. Nasledovala naša chvíľa. Finále kategórie U19, Michalovce – Trnava. Trnava mala podporu svojich mladších spoluhráčov, zatiaľ čo my sme si naklonili ostatné tímy na turnaji vďaka našej tímovej atmosfére a podpore iných tímov. V prvom polčase sme vďaka našej bojovnosti a dravosti hrali vyrovnanú partiu. Bohužiaľ v druhom polčase nám došli sily, čo viedlo k individuálnym chybám, ktoré náš súper potrestal a zaslúžene mohol oslavovať titul po výsledku 3:0. Napriek prehre vo finále sú naše spomienky na tento turnaj pozitívne. Spoznali sme nových ľudí a priniesli domov striebro, ktoré slúži ako vizitka tvrdej práce jak hráčov, tak trénerov, a celý tím dúfa, že poslúži ako motivácia pre generácie, ktoré prídu po nás. Taktiež by sme chceli týmto poďakovať ľudom, ktorí sa zúčastnili tohto turnaja – hráčom, trénerom, saleziánom a všetkým, ktorí sa starali o hladký priebeh turnaja – za ich snahu a ochotu usporiadať túto akciu. Špeciálna vďaka ide našim najväčším fanúšikom Mišovi Zajacovi a Nati Kislanovej, ktorí nás hnali dopredu v bojoch o umiestnenie.
Tréneri:
Mišo Koban – Hlavný tréner, ktorý má obrovskú zásluhu na tomto úspechu. Vďaka jeho taktickej príprave a rozhodnutiam v kľúčových okamihoch sme sa mohli dostať tak ďaleko.
Peter „Kandy“ Kanda – Náš mentálny tréner, vytváral skvelú atmosféru a podporoval nás správnymi komentármi a radami, ktoré nám pomohli dostať sa do finále.
Hráči:
Branislav Počatko – Kapitán nášho výberu. Šiel príkladom na ihrisku aj mimo neho a zapísal sa aj do listiny strelcov.
Samuel Kovaľ – Náš brankár. Na turnaji zastupoval nášho zraneného brankára, ale tejto úlohy za nezľakol a v mnohých prípadoch nás podržal.
Slavomír Hospodár – Srdce našej hry. V obrane získaval lopty tvrdými zákrokmi, v útoku všetkých bavil svojimi rýchlymi nohami a atraktívnym futbalom.
Sebastián Mácha – Najdravejší hráč. Vyhral veľké množstvo osobných súbojov a vybojoval veľa šancí pre spoluhráčov. Proti Námestovu sa počas penaltového rozstrelu postavil medzi tri tyče, čím nám pomohol dostať sa do finále.
Matúš Šimko – Michalovský Neymar. Najlepší michalovský strelec a s 5 gólmi zaostal len o 1 gól za najlepším strelcom celého turnaja, svojimi kľučkami privádzal súperov do zúfalstva.
Ondrej Koban – Budúcnosť nášho tímu. Aj keď patril medzi najmladších hráčov v kategórii U19, tak ukázal obrovský potenciál a fakt, že z neho rastie skvelý hráč.
Michal Jančík – Hráč, ktorý priniesol stabilitu do nášho tímu. Jeho príchod v nedeľu večer sa podpísal na našej hre tým, že rušil jeden útok za druhým stále, keď bol na ihrisku.
Martin Saloň – Zabijak s detskou tvárou. Jeho bojovný výkon a neústupný herný prejav vytvoril súperom veľa vrások, zatiaľ čo jeho veselá povaha pomohla celému tímu uvoľniť sa v najťažších chvíľach.
Sebo&Mišo