Na začiatku októbra sa podarila nezvyčajná akcia: vyše sto saleziánov spolupracovníkov z celého Slovenska na dvoch autobusoch sa vydalo na púť k sv. Františkovi Saleskému. Program sprevádzali saleziáni don Pavol Grach, don Janko Ihnát z Čiech a don Jozef Luscoň. Spoločne prežili „nádherné dni plné rodinnosti, intenzívnej modlitby a reflexie nad životom a posolstvom sv. Františka Saleského,“ uvádza jedna z účastníčok v článku na webstránke spolupracovníkov.
Z Michaloviec sa zúčastnili na púti saleziáni spolupracovníci Veronika Smereková (aj s deťmi) a Matúš Kurcik. Veronike sme položili tri otázky, aby sa s nami podelila o zážitky.
Veronika so synom a s d. Jánom Ihnátom
Veronika, prosím, predstav nám trochu túto púť.
Ako už vyplýva z názvu púte „Po stopách sv. Františka Saleského“, putovali sme za ním, na miesta, kde žil, pôsobil a vydával svedectvo o Kristovi. Púť trvala necelých 6 dní, keďže dôležitou súčasťou púte je aj cesta, ktorá bola trochu nepohodlná, keďže sme išli aj v noci, autobusom. Zaujímavé bolo aj to, že sa púť konala v roku, kedy slávime jubileum – 400 rokov od smrti Františka Saleského. Cieľom bolo hlbšie nahliadnuť do koreňov saleziánskej spirituality, keďže, ako dobre vieme, náš svätec, don Bosco, sa od Františka inšpiroval a podľa neho pomenoval aj svoju saleziánsku spoločnosť. A don Bosco, ktorý nám dal meno tohto svätca, chcel, aby sme ho poznali a nasledovali.
Hrad Allinges, na ktorom asi rok býval František, keď ako kňaz kázal v kraji Chablais kalvinom.
Čo si viac spoznala o Františkovi Saleskom?
Dozvedela som sa viac už z čítania jeho životopisu a z katechéz o ňom, ktoré pripravil pre nás don Paľo Grach (mimochodom ich vrelo odporúčam, dajú sa pozrieť na youtube). Obdobie, v ktorom žil, a kraj, boli charakteristické šírením protestantizmu, konkrétne kalvinizmu, a náboženskými vojnami. Mestu Ženeve sa hovorilo „mesto kalvínov“. A Boh zasadil tohto Františka práve na to miesto a do tej doby, aby svojou dobrotou, láskavosťou, miernosťou a nesmiernou trpezlivosťou privádzal ľudí späť ku Kristovi, do Katolíckej cirkvi, a robil to horlivo a neúnavne najprv ako kňaz, potom dvadsať rokov ako biskup.
Don Janko Ihnát, ktorý nás spolu s Paľkom Grachom a Jožkom Luscoňom sprevádzal, púť obohacoval rôznymi historickými i zaujímavými vsuvkami. Napr., že František nemal rád nevzdelanosť, vo všeobecnosti, ale najmä u budúcich kňazov, a ako biskup nechcel dať odporúčanie na kňazstvo u adepta, ktorý nebol dostatočne pripravený vedomostne ale aj po stránke duchovnej zrelosti. A keď to odporúčanie nechcel dať pre syna istého vysokopostaveného človeka v Annecy, tak dotyčný mu z hnevu strpčoval život tým, že nechal zúrivé psy, aby štekali pod Františkovými oknami.
Aj sa trochu športovalo.
Čím ťa táto púť obohatila do života?
Som veľmi vďačná za túto púť, že som sa jej ako člen veľkej saleziánskej rodiny mohla zúčastniť. Osobitne som vďačná za to, že na púti so mnou mohli byť aj moje deti, a našu vyše 110 člennú skupinu tak „omladili“. Púť ma posilnila vo viere a uvedomení si čností sv. Františka, ktoré by mali byť ozdobou každého saleziána. Aj ja po tejto púti túžim byť radostnejšia, trpezlivejšia a láskavejšia voči ľudom, ktorí žijú okolo mňa. Sú to veci, o ktoré sa chcem denne snažiť. V neposlednom rade ma púť obohatila spoznaním malebného savojského kraja pod Alpami, kde svoj život prežil sv. František.
Ukončím slovami dona Bosca, ktoré adresoval prvým saleziánom spolupracovníkom: „Spolupracovníci sú Zbožné združenie na spôsob tretieho rádu rehoľných rádov, v ktorom sa jeho členovia formujú k tomu, aby vo vysokom stupni uskutočňovali čnosti apoštola a biskupa Ženevy sv. Františka Saleského, usilujú sa posvätiť samých seba a pracujú na spáse druhých.“
Veronike ďakujeme za podelenie sa aj za fotografie.
Účastníci púte.
Na púti za sv. Františkom Saleským aj z Michaloviec
Na začiatku októbra sa podarila nezvyčajná akcia: vyše sto saleziánov spolupracovníkov z celého Slovenska na dvoch autobusoch sa vydalo na púť k sv. Františkovi Saleskému. Program sprevádzali saleziáni don Pavol Grach, don Janko Ihnát z Čiech a don Jozef Luscoň. Spoločne prežili „nádherné dni plné rodinnosti, intenzívnej modlitby a reflexie nad životom a posolstvom sv. Františka Saleského,“ uvádza jedna z účastníčok v článku na webstránke spolupracovníkov.
Z Michaloviec sa zúčastnili na púti saleziáni spolupracovníci Veronika Smereková (aj s deťmi) a Matúš Kurcik. Veronike sme položili tri otázky, aby sa s nami podelila o zážitky.
Veronika, prosím, predstav nám trochu túto púť.
Ako už vyplýva z názvu púte „Po stopách sv. Františka Saleského“, putovali sme za ním, na miesta, kde žil, pôsobil a vydával svedectvo o Kristovi. Púť trvala necelých 6 dní, keďže dôležitou súčasťou púte je aj cesta, ktorá bola trochu nepohodlná, keďže sme išli aj v noci, autobusom. Zaujímavé bolo aj to, že sa púť konala v roku, kedy slávime jubileum – 400 rokov od smrti Františka Saleského. Cieľom bolo hlbšie nahliadnuť do koreňov saleziánskej spirituality, keďže, ako dobre vieme, náš svätec, don Bosco, sa od Františka inšpiroval a podľa neho pomenoval aj svoju saleziánsku spoločnosť. A don Bosco, ktorý nám dal meno tohto svätca, chcel, aby sme ho poznali a nasledovali.
Čo si viac spoznala o Františkovi Saleskom?
Dozvedela som sa viac už z čítania jeho životopisu a z katechéz o ňom, ktoré pripravil pre nás don Paľo Grach (mimochodom ich vrelo odporúčam, dajú sa pozrieť na youtube). Obdobie, v ktorom žil, a kraj, boli charakteristické šírením protestantizmu, konkrétne kalvinizmu, a náboženskými vojnami. Mestu Ženeve sa hovorilo „mesto kalvínov“. A Boh zasadil tohto Františka práve na to miesto a do tej doby, aby svojou dobrotou, láskavosťou, miernosťou a nesmiernou trpezlivosťou privádzal ľudí späť ku Kristovi, do Katolíckej cirkvi, a robil to horlivo a neúnavne najprv ako kňaz, potom dvadsať rokov ako biskup.
Don Janko Ihnát, ktorý nás spolu s Paľkom Grachom a Jožkom Luscoňom sprevádzal, púť obohacoval rôznymi historickými i zaujímavými vsuvkami. Napr., že František nemal rád nevzdelanosť, vo všeobecnosti, ale najmä u budúcich kňazov, a ako biskup nechcel dať odporúčanie na kňazstvo u adepta, ktorý nebol dostatočne pripravený vedomostne ale aj po stránke duchovnej zrelosti. A keď to odporúčanie nechcel dať pre syna istého vysokopostaveného človeka v Annecy, tak dotyčný mu z hnevu strpčoval život tým, že nechal zúrivé psy, aby štekali pod Františkovými oknami.
Čím ťa táto púť obohatila do života?
Som veľmi vďačná za túto púť, že som sa jej ako člen veľkej saleziánskej rodiny mohla zúčastniť. Osobitne som vďačná za to, že na púti so mnou mohli byť aj moje deti, a našu vyše 110 člennú skupinu tak „omladili“. Púť ma posilnila vo viere a uvedomení si čností sv. Františka, ktoré by mali byť ozdobou každého saleziána. Aj ja po tejto púti túžim byť radostnejšia, trpezlivejšia a láskavejšia voči ľudom, ktorí žijú okolo mňa. Sú to veci, o ktoré sa chcem denne snažiť. V neposlednom rade ma púť obohatila spoznaním malebného savojského kraja pod Alpami, kde svoj život prežil sv. František.
Ukončím slovami dona Bosca, ktoré adresoval prvým saleziánom spolupracovníkom: „Spolupracovníci sú Zbožné združenie na spôsob tretieho rádu rehoľných rádov, v ktorom sa jeho členovia formujú k tomu, aby vo vysokom stupni uskutočňovali čnosti apoštola a biskupa Ženevy sv. Františka Saleského, usilujú sa posvätiť samých seba a pracujú na spáse druhých.“
Veronike ďakujeme za podelenie sa aj za fotografie.
Mali sme pestré leto s deťmi a mladými (+foto +mp3)
Hneď na začiatku leta chlapci „šuflikári“ a dievčatá, ktorí sa pripravovali počas roka na animátorstvo, zakončili svoju cestu prvými duchovnými cvičeniami – chlapci v Lesnom a dievčatá u sestier saleziánok. Čas necelých troch dní zakončili spoločne svätou omšou a obedom u sestier.
Tradičný prázdninový klub sa konal aj tento rok hneď prvý prázdninový týždeň v priestoroch strediska sestier saleziánok. Tento denný tábor mal tému „Všetko robme s láskou“, a nechýbali scénky, dielne, výlet, veľa pohybu a radosti.
Po dvoch rokoch sme sa pousilovali, hoci v menšom, opäť urobiť aj chatovačku pre chlapcov a dievčatá. V zariadení Zelený breh v rekreačnej oblasti Sigord sme prežili tri pekné dni s témou o stredovekých svätcoch. Náš program zahŕňal okrem iného aj nočné hry, táborák, a najmä radosť z toho, že sme spolu. FOTOGALÉRIA
Tradične sme mali aj „Prímesťák“, na ktorý sa v našom stredisku stretlo spolu takmer 100 detí, medzi nimi šesť ukrajinských. Spolu asi 30 animátorov pre nich pripravilo program v duchu rozprávky o Krúdovcoch. Hlavná myšlienka tábora pozývala všetkých: Vyjdite z tmy do svetla. Veľmi kvalitne pripravené scénky, kulisy, pohodový výlet a napokon aj obľúbené vodné hry – to všetko s božím požehnaním bolo veľkým darom pre všetkých. Veľká vďaka Pánovi aj Panne Márii za ochranu, všetkým deťom, animátorom a dobrodincom. FOTOGALÉRIA ¦ HYMNA (text PDF)
Vypočujte si hymnu Prímestského tábora 2022
Realizáciu tábora podporili Mesto Michalovce a Ministerstvo školstva SR.
Po skončení Prímestského tábora sme v ďalšom týždni pokračovali s denným oratkom, vždy dopoludnia od 9 do 12 h. Každý deň sa zišla partia animátorov a detí, najobľúbenejšou hrou sa stal „piges“, ale aj pieskovisko dostalo zabrať a tiež pingpong.
Záver prázdnin patril chlapcom, ktorí sa zúčastnili na akcii Bodka v Levoči a predtým stihli aj výlet – turistiku na Slavkovský štít; a napokon prvé dni septembra niekoľko mladých ešte absolvovalo duchovné cvičenia v Pútnickom dome na Mariánskej hore v Levoči.
V Lesnom mohli mladé rodinky načerpať aj sa zabaviť
Rodiny s menšími deťmi z nášho strediska prežili v sobotu 6. augusta v Lesnom požehnaný deň. Program na obohatenie vzťahov aj duše, aj na zábavu pripravili spoločne sestry saleziánky sr. Beáta a sr. Edita a saleziáni Rasťo a Peťo a Marka Falisová, v spolupráci aj s niekoľkými animátormi. Témou sa usilovali nadviazať na tohtoročné svetové stretnutie rodín v Ríme.
FOTOGALÉRIA z akcie
Z postrehov rodín vyberáme tri:
„Mimoriadne nás dojali, že niekto urobil pre nás rodiny niečo. Páčila sa nám iniciatíva pripraviť niečo aj pre nás, rodiny, kde sme mohli načerpať. Žehnáme vám. Ďakujeme.“ Vagaskí
„Veľmi sa nám páčilo. Páčil sa nám priebeh stretka, zamyslenie sa nad slovami pápeža Františka o rodine, skvelá omša pod veľkým orechom, súťaže, najmä pranie prádla 🙂 a obliekanie nášho tatika, ktorý vyzeral ako stará cigánka 🙂 a všetci animátori boli skvelí, ako to vymysleli aj s tým odkazom a so „zahrabaním fľaštičky“ v lese. Spojilo nás to viac ako rodinu, ale aj ako spoločenstvo, tešíme sa, že k Vám patríme 🙂 . Spoznali sme skvelých ľudí, zlaté deti, Vladko sa skamarátil s malým Peťkom, Laurinka nakreslila krásny obrázok dona Bosca. Jedlo bolo super, skvelé sestry a obaja kňazi – otec Rasťo, ktorý všetko dokumentoval, aj otec Peter, ktorý sa sem tam snažil „gadžovať“ 🙂 . Obaja kňazi sú veselí, podľa vzoru dona Bosca, ktorý rád hovoril, buďte veselí, lebo veselosť znamená svätosť :). Radi opäť prídeme 🙂 a odporúčame aj iným…Bol to krásny „požehnaný“ čas.“ Bučkovci
„Na stretnutí sa nám páčilo, cítili sme sa tam veľmi príjemne. Strávili sme sobotu spolu ako rodina a spoznali sme samých skvelých ľudí. Deti sa ani na chvíľu nenudili a my dospelí podobne. Uvítali by sme viac takých stretnutí. Vďaka Bohu za tento krásny deň.“ Zúberovci
KAMA VETERÁNKA V MICHALOVCIACH
V sobotu 18. júna sa v našom meste konal futbalový turnaj KAMA Veteránka 2022 (nad 19 rokov). Na ihriskách pri IV. ZŠ si spolu s domácim tímom zahrali tímy z Popradu, Bardejova a Košíc. Napokon po zápasoch každý s každým a po dvoch semifinále sa vo finále stretli Michalovce a Košice. Z víťazstva sa tešili naši chalani. Na záver turnaja sa všetci hráči stretli v našom kostole na svätej omši.
Fotografie z Veteránky 2022 nájdete v tomto fotoalbume.