Čo má spoločné duchovná obnova a ponorka? Duchovná obnova má v živote animátora vysokú prioritu, pretože je to dôležitý prvok v jeho duchovnom raste. Mnohí svätci hovorili o potrebe dobrej svätej spovede a častého prijímania. S pridanou hodnotou zaujímavej duchovnej témy vo forme prednášky získavajú duchovné obnovy v michalovskom stredisku postavenie  dôležitej duchovnej akcie.

Novembrovej duchovnej obnovy sa zúčastnili dve zložky animátorskej rodiny a to animátori a šuflikári. Animátori, ktorým kázal don Pipka, sa zamýšľali nad úryvkom z Lukášovho evanjelia, konkrétne o podobenstve o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 9-14) . Šuflikárom (animátorská prípravka pozn. autora), bola Tomášom Rovňakom odprednášaná téma modlitby, čo je to modlitba, ako sa modliť a ako sa nemodliť a aké dôležité je nájsť  si v živote čas a ticho na modlitbu. Čas po prednáškach bol vyhradený pre osobné ticho, meditáciu a modlitbu a celý tento požehnaný čas bol zavŕšený svätou omšou.

Sobotňajšej duchovnej obnove predchádzal piatkový program pre Šuflikárov, ktorý mnohí poznajú ako Ponorka. A tu sa dostávame k tomu, čo má spoločné duchovná obnova a ponorka. Celým rokom prípravy týchto mládencov na animátorov sa nesie myšlienka, ktorá vyjadruje potrebu ísť do hĺbky vecí a života a to najmä toho duchovného. Heslo „Duc in altum“ je latinským prekladom vety, ktorú povedal Ježiš Petrovi, keď po celonočnom rybolove je Peter sklamaný a Ježiš mu ponúka riešenie a hovorí mu, aby „Zatiahol na hlbinu a spustil siete.“ Tak aj práca Šuflikárov na stretkách sa bude niesť v ponáraní sa do hĺbky, aby neostávali na povrchu detskej viery, ale aby sa z nich stali čo najlepší „rybári ľudí.“ Úvod do duchovných obnov a privítanie Šuflikárov do strediskovej rodiny prebehlo prostredníctvom rituálu, počas ktorého ašpiranti na animátorov boli zapísaní do listiny Šuflikárov, ktorých história sa začala písať v roku 2001 a veríme, že táto tradícia bude pokračovať po mnohé roky, aby nám nikdy nechýbali animátori zapálení pre dobro.

 

S odvahou v srdci len dobro konali.

Predposledný augustový týždeň bol tohto roku extrémne horúci. Svedčia o tom vyschnuté trávniky, kríky či kvetinové záhony.  Aj napriek týmto skoro tropickým podmienkam sa deti počas prímestského tábora u Saleziánov snažili žiť refrén tohtoročnej hymny.
V pondelok 20. augusta sa za bránou Michalovského oratka zakrivil časopriestor a deti sa ocitli v strede galskej dediny v období Rímskej ríše.  Prechod bol síce fascinujúci, ale prebudenie sa do reality bolo ako ľadová sprcha. Celých 5 dní deti posúvali svoje hranice síl a odvahy. Pomoc Asterixovi a Obelixovi bola často zábavným no o nič menej náročným dobrodružstvom. Od záchrany galskej dediny, cez odhalenie vzbury v radoch cisárovho vojska až po výstavbu a obranu paláca.
A keď do kotla druida Matuzalixa padla posledná kvapka mlieka dvojhlavého jednorožca a čarovný lektvar zavoňal príjemnou sladkastou vôňou, ozvali sa radostné pokriky detí a ich animátorov. Galovia si mohli znova slobodne žiť a deti sa vrátili naspäť do 21. storočia.

Tábor sa vydaril aj vďaka Vašim modlitbám. Za zdarný priebeh ďakujeme bratom saleziánom, animátorom a tiež všetkým dobrodincom. Medzi nimi aj mestu Michalovce za poskytnutú dotáciu, ktorá prispela k úspešnej realizácii tábora.

Foto z tábora nájdete TU

Sára Dudášová

Stroskotali sme!

Loď. Prístav. Obchod. Dážď. Kapitán. Pustý ostrov. Piráti. Dážď. Výmena surovín. Stavba tábora. Dážď. Prehliadka ostrova. Mapy. Starý šaman. Dážď. Skúška odvahy. Mokré topánky. Blato. Nebezpečná choroba. Morseovka. Dážď. Generátor stimulátoru virtuálnej reality. Tajná súčiastka. Slnko.

Týmito slovami by sme mohli charakterizovať minulý týždeň. Strávili sme ho v krásnom prostredí Danovej, neďaleko Medzilaboriec.

V pondelok doobedu sme zisťovali akému obchodu sa naša skupinka venuje. Na výber sme mali nerastné suroviny ako  ropa, zemný plyn, zlato, perly, diamanty a platina. Poobede nás sám kapitán prišiel pozvať na večerný zábavný program. Kedže sme nemali penize, za ktoré by sme si kúpili lístok na loď, museli sme vymeniť naše suroviny za peniaze. Hľadali sme banku s čo najlepším kurzom. Po večernom programe plného súťaží a tipovačiek sme sa mohli pokojne uložiť. No prišlo niečo nečakané, a to, prepad pirátmi.

V utorok ráno sme sa dozvedeli, že aj keď sa nám síce pirátom podarilo utiecť, more bolo rozbúrené a stroskotali sme. Najprv sme pozbierali všetko, čo zostalo z lode a potom sme si z dreva, lana, látky a kameňov postavili vlastný zmenšený tábor. Neskôr sme sa dozvedeli, že sa na ostrove našla pretrhnutá sieť s rybami. Odhodlali sme sa ich všetky pochytať.

Na tretí deň sme chceli preskúmať ostrov, no ešte predtým sme získali mapu od starého a múdreho šamana. Ten nám povedal, že ak chceme jesť, musíme splniť niekoľko úloh. Napokon nás čakala skúška odvahy plná blata a vody.

Vo štvrtok nás napadla nebezpečná infekčná choroba – pandémia. Museli sme vyrobiť liek vo výskumnej stanici, ktorú sme si postavili. Potom sme si mohli postaviť našu vlastnú loď tým, že sme si vymieňali dôležité suroviny. Večer sme zachytili tajnú správu pomocou morseovky. Mali sme sa potichu dostať do bezpečia našej chaty.

Posledný deň pomocník kapitána našiel čosi čudné. Napokon nám kapitán prezradil, že je to súčiastka z generátora stimulátoru virtuálnej reality, ktorý sa pokazil a ak sa chceme vrátiť domov, musíme ho spoločne opraviť. Každá skupinka mala za úlohu vyrobiť jednu súčiastku. Keď sme opravili generátor, vyšlo nám slniečko a mohli sme sa pobrať domov.

Jana Tutková

 

Ako už býva zvykom, začiatkom júna sa naši animátori vybrali na spoločnú víkendovku v neďalekom Lesnom.

Začali sme mládežkou u salikov a niektorí sme ešte pokračovali nočnou hrou pre stretko Stellinky na Hrádku. Zvyšok, alebo teda väčšinu, čakal večer plný hier a spoločná modlitba ruženca v lese. Keď sme sa konečne aj my dostali do Lesného, čas bol už pokročilý a doľahla na nás únava po ťažkom školskom týždni.

Do krásneho sobotňajšieho rána nás zobudila vôňa párok. Ešte predtým sme však navštívili kaplnku a začali deň s Pánom. Po výdatných raňajkách nasledovala duchovná obnova. Náš hosť, starý dobrý známy, Paťo Mižák si pre nás pripravil prednášku začínajúcu slovami: „V tichosti a dôvere je vaša sila.“ Potom sme sa rozliezli kade-tade po okolí v krásnom počasí a ešte krajšej prírode. Tradične sme duchovnú obnovu zakončili spoločnou sv. omšou a chutným obedom. Poobede sa našlo aj niečo slané a sladké a to aj vďaka sr. Janule, ktorá myslela na naše maškrtné brušká.

Po doplnení energie a cukru sme v sebe objavili deti a zahrali sme si čínsky futbal, volejbal, zvieratká, zvieratká č. 2, papuču a dino. Keď sme sa dostatočne vybláznili, čakali nás prednášky na tému tohtoročnej strenny hlavného predstaveného saleziánov: „Pestujme umenie počúvať a sprevádzať.“ Marek Penťa nám priblížil slovo počúvanie a Pipec zas sprevádzanie. Večer sme sa opäť pomodlili ruženec a po zotmení si pre nás chalani pripravili nočnú hru. Museli sme použiť buzoly a dostať sa tak na správne miesto, kde sme jednotlivo zložili sľub animátora. Potom sme sedeli v rodinnom kruhu pri ohni, opekali slaninku a pokračovali spoločenským hrami Bang a Citadela.

V nedeľu sme mali pre zmenu sladké raňajky. Neskôr sme si čítali jeden zo snov dona Bosca a rozprávali sa o našom oratku. Všetko to sme zakončili sv. omšou, dobrým obedom a obľúbeným upratovaním celej chaty.

Celý víkend panovala skvelá atmosféra, hravosť a veselosť, aj vďaka ktorým sme sa veľa nasmiali.

Ďakujeme všetkým

PS: aj za to, že na stole nikdy nič nechýbalo

Jana Tutková