Dodržujúc pandemické opatreniam, ktoré mnohým z nás bránia naplno robiť rôzne aktivity, členky Ružencového bratstva hľadali spôsob, ako prežívať covidový advent v službe druhým.

Niektoré členky piekli už tretí rok vianočné oplátky. Výťažok z predaja bol venovaný na opravu nášho kostola. A viete koľko ich napiekli? Ak v roku 2020 ich napiekli 9760 kusov, v roku 2021 to bolo 3500 kusov, pod čo sa podpísala pandémia.

Pandemické opatrenia nie každému umožnili dostať do kostola. Členky Ružencového bratstva z nazbieraných vetvičiek vytvorili adventný veniec s priemerom 2,6 metra. Umiestnený bol v záhrade saleziánov tak, aby ho ľudia prechádzajúci okolo mohli vidieť. Pohľad cez veniec privádzal k betlehemu, umiestnenému za ním. Týmto spôsobom bolo ponúknuté prežívať slávenie Adventu a Vianoc mimo kostola. A mnohí to využívali.

Naša hlavná horliteľka, tak ako každý rok aj tento advent, vytvorila nádherný adventný veniec aj v interiéri kostola.

Pre nemocné a staršie členky bratstva horliteľky pred Vianocami sprostredkovali sviatosť pomazania nemocných a Eucharistie a požehnanie domov a bytov.

Niektoré členky sa venovali príprave zástavy ružencového bratstva. Počas Mariánskej soboty 22. januára 2022 ju kňaz požehnal. V krátkom príhovore vysvetlil symboliku obrazu Panny Márie Pomocnice kresťanov na zástave, čo bolo pre nás obohacujúce a zároveň je pre nás veľkým povzbudením.

Januárovú mariánsku sobotu svojou aktívnou účasťou podporili a obohatili aj členky ružencového bratstva z Močarian. Stretnutie sa nieslo v duchu príprav na slávenie sviatku dona Bosca. Myšlienky boli zamerané na úlohu Panny Márie v živote a diele dona Bosca. Modlitby a naše prosby boli venované aj za mier na Ukrajine.

Prežívame veľkú vďačnosť a radosť z práce žien a mužov, ktorí svoje dary ochotne dávajú do služieb bratov a sestier. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a tvorbe adventného venca, zástavy i na programe Mariánskej soboty (či sú to obety, modlitba, nákup materiálu, paličkovanie, šitie, zhotovenie stojana a pod.).

Spolu 51 odvážnych turistov, malých i veľkých, odpovedalo na ponuku sestier saleziánok a vydali sa do neľútostného mrazu, príznačného pre naše Tatry. V ten 22. deň prvého mesiaca roku 2022 sa rozhodli osláviť sviatok blahoslavenej Laury výletom na Hrebienok.

Našu cestu sme začali modlitbou a po zastávke na rannú kávu pri Levoči sme úspešne dorazili do cieľa. Počas putovania chodníkom na Hrebienok, do Ľadového dómu sme si cestu spríjemnili guľovaním a užívaním si snehobielej tatranskej pokrývky.

Trpezlivo sme si vystáli rad, no oplatilo sa. Ľadový dóm má tento rok podobu katedrály sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela. Mohli sme sa tak na chvíľu preniesť do hrejivého Španielska aj keď sme boli stále v mínusových teplotách. Vďaka šikovným rukám umelcov z Česka, Slovenska a USA sme žasli nad 1880 blokmi ľadu, ktoré dokopy vážili 225 ton. Po takomto dychberúcom zážitku sme sa vydali hľadať snežný Betlehem pri Rainerovej chate.

Spiatočnú cestu z Hrebienka dole sme si urýchlili spúšťaním sa na klzákoch a sánkach. Tento pekný deň sme zavŕšili návštevou saleziánskej komunity v Poprade Veľkej. Ďakujeme im za možnosť zúčastniť sa tam na svätej omši a v neposlednom rade tiež za vytúženú teplú polievku, ktorá každému z nás padla veľmi vhod.

Celý ten čas sme vnímali Božiu milosť skrze pekné počasie, príjemné rozhovory a priateľstvá. Ďakujeme Laure aj sestrám saleziánkam za príjemne strávený deň a zážitok.

EV

 

[sgdg path=“2022/2022-01-22 Výlet na Hrebienok“]

Pre rodiny s deťmi, aj pre tie čo sa pripravujú na prvé sväté prijímanie – aby sme advent prežili pekne a spoločne – máme pre vás takúto ponuku: stromček na výkrese A3, ktorý si pripravíme do Vianoc. Stromček nám bude postupne – každý týždeň – pribúdať = rásť, keď si ho budete vymaľovávať: každý týždeň jednu časť. A takto má rásť aj naša duša. Postupne prídeme až k Ježiškovi. On je svetlom, bez ktorého nič nenarastie.

Výkres si môžete vyzdvihnúť v stredisku u dona Rasťa. PDF výkresu (A3) na stiahnutie

Vysvetlenie na 4. adventnú nedeľu

Dostali sme sa takmer na vrchol. Nadpis pre tento štvrtý adventný týždeň nám hovorí: „Choď k Márii“.

A ako to spravíme – „Choď k Márii“? Urobme to spoločne! Aj vy, ako rodina, doma, si spolu znova prečítajte evanjelium z tejto nedele. Je veľmi pekné. Nájdete ho tu: Lk 1, 39-45
Keď si ho čítame – vlastne ideme k Márii – lebo o nej čítame: robíme krôčik k nej, aby sme ju lepšie videli a spoznali. Je krásna, že?
Je plná radosti – vidno jej to aj na tvári, – lebo je aj milostiplná – to je to slovko, ako ju pozdravil anjel, a ako ju aj my oslovujeme, keď sa modlíme modlitbu Zdravas (modlíte sa ju každý deň?);
Má roztvorené ruky akoby chcela objať celý svet – alebo… alebo akoby chcela hneď poslúžiť – je veľmi obetavá.
A do tretice, na výkrese ju vidíme v strede medzi ďalšími dvoma postavami: na jednej strane je anjel, a na druhej strane je pani, ktorá vyzerá trochu staršie ako Mária. Je to jej príbuzná, teta Alžbeta. Prečo je teda Mária v strede? … Lebo, keď sa dozvedela od anjela, že aj Alžbeta čaká dieťatko, rozhodla sa hneď ísť jej pomáhať. Mária je akčná ?, ide hneď, neotáľa.
Vidíte teda, aká je Mária?

Prežime aj tento záver adventu dobre:
– každý deň, keď sa spolu stretnime pri adventnom venci,
– buďme najprv jednu minútu ticho,
– potom si prečítajme Božie slovo z toho dňa
– a pozrime sa na Máriu (na výkrese) – ona nás povzbudí, aby sme boli radostní, obetaví a akční.

Tak na záver spolu povedzme: Panna Mária Pomocnica, oroduj za nás, aby sme aj my boli plní radosti, ochotní poslúžiť a aby sme boli akční, že sa hneď dáme do toho.
Prajem, vám krásny štvrtý adventný týždeň – lebo… Ježiško je blízko.

Vysvetlenie na 3. adventnú nedeľu

Ku Jánovi Krstiteľovi prichádza veľa ľudí, celé zástupy… takí všelijakí ľudia… všelijakí ako sme aj my. Na našom výkrese máme pre tretí adventný týždeň nápis „Konaj dobro“.

Všetci tí ľudia dávali Jánovi takú jednu dobrú otázku… a vy sa ju môžete pýtať vždy, keď sa zídete pri adventnom venci. Aká to je otázka? Evanjelium nám hovorí takto:
„Čo teda máme robiť?“ „Učiteľ, čo máme robiť?“ „A čo máme robiť my?“
A tu je prvá úloha – prečítajte si doma toto nedeľné evanjelium aby ste dobre počuli, čo Ján Krstiteľ odpovedal. Dočítate sa to v evanjeliu podľa Lukáša v 3. kapitole verše 10-18.

A veru, zase sme pri tom ? Keď sa zídeme pri adventnom venci, máme byť jednu minútu ticho, aby sme lepšie počuli Božie Slovo.

Tá otázka – „Čo teda máme robiť?“ – je veľmi dobrá otázka. Dokonca si myslím, že to je veľmi dobrá otázka na každý deň. Čo, keby sme si ju tento týždeň vždy pri adventnom venci každý deň pripomenuli, opýtali sa – „Čo mám robiť ja?“

Ján Krstiteľ dal 3 odpovede:
– že treba byť štedrý, nie skúpy, a vedieť sa podeliť s druhými;
– že treba byť spravodlivý – robiť dobro a odmietať zlo;
– a že je dobré nesťažovať sa furt ale naopak byť spokojní a veselí.
Štedrosť k druhým, dobré srdce, spravodlivosť a aj nesťažovať sa a veselosť.
Myslíte, že to môžeme zvládnuť? Lebo veru takto rastie naša duša.

A keď budeme takíto, to bude parádne polievanie nášho sveta…
Buďme teda tento týždeň štedrí, spravodliví, nesťažujme sa príliš a buďme veselí.
Majte veselý a požehnaný tretí adventný týždeň! ?

Vysvetlenie na 2. adventnú nedeľu

V evanjeliu pri svätej omši v nedeľu nám Ján Krstiteľ hovorí, že treba pripraviť cestu Pánovi. Na našom výkrese vidíme postavu Jána Krstiteľa, ktorý akoby polieva, vidíme tam tiež bager a lopatu a značku „Pozor, práca na ceste“.
Všimnite si, že pre tento týždeň máme na výkrese nadpis „daj sa na cestu“. 🙂
Čiže neseď na zadku, nebuď lenivé decko; poď pripravovať cestu, zapoj sa – je tu práca aj pre teba!

Niekedy máme vo svojej izbe aj v programe nášho dňa taký neporiadok, spúšť. Povieme – mám toho stráášne veľa. Jedno cez druhé. A nemám dnes ani čas na modlitbu ☹ a ani času upratať izbu. No, kam vlastne môže Ježiš položiť nohu, aby prišiel k tebe?

Preto treba pripraviť cestu! Tak, ako sa upratuje izba, tak potrebujeme trochu upratať aj naše správanie sa, a aj program nášho dňa:
– Treba znížiť ten kopec času hrania sa na mobile a pozerania telky či videí; a treba vyplniť dieru povinností a úloh, ktoré sme ešte nenaplnili.
– Treba každý deň použiť pekné slová prosím, ďakujem, prepáč; a treba odpratať z jazyka odvrávanie a hádky, a z tváre blbú náladu a grimasy – lebo toto bráni Ježišovi prísť k nám a bráni to našej duši rásť.

A preto: Dajme sa spolu do toho, aby sme pripravili cestu pre Ježiša = dajme sa do upratovania vecí v izbe ale upracme si aj počas dňa svoj program: žeby tam bolo jasné miesto pre stretnutie s Ježišom v modlitbe a pri počúvaní Božieho slova.
A keď stretneme Ježiša… vtedy naplníme seba, ako keď konvu najprv naplníme vodou, aby sme potom mohli polievať. To polievanie – to bude dobré a milé správanie sa ku druhým, najmä k takým, ktorým sa deň alebo aj život zmenil púšť a sú smutní. A my im môžeme poslúžiť.
Dajme sa teda na cestu – do práce ? .

Vysvetlenie na 1. adventnú nedeľu

Aj strom aj naša duša, aby rástli, potrebujú vodu! ?
Preto buďme odvážni a poďme cez tento advent dobre polievať našu dušu i svet okolo. Ako?
Vždy, možno aj každý deň, keď počúvame Božie Slovo, tak do vnútra, do našej duše – ako do konvy – naberáme živú vodu. A z tej vody žije naša duša ale aj svet okolo nás. Lebo keď robíme dobro, to akoby sme vodou z konvy polievali svet okolo nás.

Poďme teda polievať. Najprv byť 1 minútu ticho, potom si nabrať do duše živú vodu Božieho slova a podľa neho robiť dobro – čiže polievať živou vodou aj svet okolo seba. 

Video k prvej adventnej nedeli nájdete na našom YouTube alebo facebooku. 

V sobotu 23. októbra skoro ráno o 6:30 sme sa všetci, oba naše tímy – mladší aj starší, stretli v našom stredisku u saleziánov, aby nás otestovali. Našťastie sme mali všetci negatívny výsledok testu a tak sme mohli ísť do Prešova na jesennú KAMU. Všetko sa odohralo v jeden deň.

 

Program sa začal o 9:00 slávnostnou omšou. Potom nasledovalo otvorenie turnaja a rozlosovanie tímov.

 

Prvý zápas turnaja veľkej KAMY otvoril náš tím proti Prešovu. Napriek vysokej dominancii v zápase sa našim nepodarilo vyhrať a zápas sa skončil 1:1. Hneď po ňom sa stretli naši mladší chlapci s tímom z Košíc, zápas naši malí zverenci prehrali tesne 1:2. No ihneď po tomto zápase ich čakalo Humenné, nad ktorým vyhrali 6:1.

 

Starší tím veľkej KAMY pokračoval zápasom s Humenným, ktoré chalani zdolali vysoko 4:0. Na malej KAME našich čakal už len posledný súper a ním bol Prešov. V tomto zápase naši chlapci podľahli súperovi 1:3, no za svoj výkon sa nemusia hanbiť.

 

„KAMA sa mi páčila. Máme veľa spoločných zážitkov a skúsenosti. Na to, že trvala jeden deň, bolo to super, opísal svoje dojmy Filip Smetana, ktorý hral za tím mladších chlapcov.

 

Vo veľkej KAME naši pokračovali zápasom s Košicami, ktoré zdolali 2:0. Zápas bol veľmi dobrý a dynamický, oba tímy predviedli výbornú hru. No vyhral lepší ?.

 

Mladší chlapci – malá KAMA – skončili v skupine tretí a to znamenalo, že sa stretli v semifinále opäť s Prešovom (ten skončil druhý). Zápas Prešova a Michalovských chlapcov skončil 8:3 pre Prešov. Ak by však naši chlapci využili začiatočný tlak v zápase, všetko mohlo vyzerať úplne inak. Keďže chlapci prehrali, šli do bojov o tretie miesto, kde napokon opäť vyhrali nad Humenným, vysoko  8:1.

 

Veľká KAMA mala pred sebou posledný zápas proti Bardejovu a naši museli vyhrať, ak chceli získať prvé miesto v turnaji. V zápase Michalovce ovládli celú hru, no nepodarilo sa im streliť gól. A po konečnom stave 0:0 sa lúčili s turnajom s krásnym druhým miestom.

 

„Na KAME sa mi hlavne páčilo to, že po dlhej dobe bola a že sme sa tam mohli stretnúť chlapci z východného Slovenska. Veľmi oceňujem to, že sa to v tejto dobe podarilo zorganizovať,“ napísal svoj postreh Ľudo Veľas, hráč tímu Veľká KAMA.

 

Do Michaloviec teda z jesennej KAMY prišli diplomy, lopty a poháre za druhé a tretie miesto. Oba naše tímy postúpili do celoslovenského finálového turnaja, ktorý sa zvykne konať v jarných mesiacoch v Banskej Bystrici.

 

Tomáš Duranka a Rasťo Hamráček