Posledný júlový týždeň strávili rodinky z nášho strediska na spoločnej dovolenke v nádhernom prostredí Strážovských vrchov, v jednej z najznámejších slovenských obcí – v Čičmanoch. 

Počas ôsmich dní si na svoje prišli cyklisti, turisti, ale aj milovníci pamiatok, histórie a kultúry. Spoločne sme v prvý deň zdolali vrch Kľak, niektorí počas týždňa vyšli aj na Strážov a iné kopce v okolí. Aj cyklisti využili okolité trasy a počas svojich výletov natrafili na jaskyňu aj na ideálne miesto na opekačku, ktoré nemohli nevyužiť. Raz sme sa vybrali aj do Rajeckej Lesnej, kde sa nachádza Slovenský Betlehem, Bazilika Narodenia Panny Márie, Kalvária či Prameň sv. Františka. Jeden deň sme si vyčlenili na výlet do Bojníc, kde sme sa nevedeli odtrhnúť od krásneho zámku a ZOO. Valaská Belá je známa svojím sklárskym skanzenom, ktorý uchvátil malých i veľkých. Po jeho návšteve sme sa niektorí vydali do Trenčína – na kávičku, zmrzlinu, ale aj na hrad. Nevynechali sme ani historický nápis na trenčianskej skale. V priebehu týždňa sme stihli prelúskať aj krásne Čičmany – maľované domčeky, kaštieľ a múzeá. Večery sme začínali omšou a po nej rodičia i deti využili možnosť hier a spoločných rozhovorov.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na hladkom priebehu dovolenky, a taktiež našim saleziánom – Jankovi a Peťovi – za ich spoločnosť!

 

28. júna sa mladí z nášho strediska spolu s donom Petrom Hraboveckým vydali na púť do Levoče. 

Skorý vlak bol v to pondelkové ráno našou prvou skúškou, ktorú, našťastie, väčšina z nás zvládla. Cestou do Sabinova, odkiaľ sme mali začať putovať, sme sa ešte niektorí delili o nadšenie, odhodlanie a silu, no tie však opadli, len čo sme zazreli prvý kopec. Po roku strávenom doma sa nám kráčalo akosi ťažšie, no vďaka hroznovému cukru a povzbudeniam od statočnejších jedincov sme večer zakotvili vo vytúženom Lačňove. 

Po daždivej noci strávenej pod hviezdami sme sa vybrali na krásnu cestu cez lesy a lúky do Vyšného Slavkova. Tam sme sa posilnili omšou a obedom a vydali sa hore brutálnym brutovským kopcom. Z Brutoviec sme, mierne odľahčení, pokračovali do cieľa druhého dňa – Nižných Repašov. Táto osemkilometrová cesta po rovnej asfaltke bez ťažkých batohov sa po celom dni zdala nekonečnou, no na jej konci nás čakala škola, sprcha, dobré jedlo, partička kariet a mäkké postele, za ktoré sme boli nesmierne vďační.

Stredu sme odštartovali omšou a ďalším z don Boscových snov, ktoré nám každé ráno počas modlitby Peťo čítal, a my sme mohli uvažovať nad víziami tohto svätca. Cieľ stredy bol jasný – dostať sa na Mariánsku horu. Odhodlaní a šťastní, že sme sa dostali tak ďaleko, sme vyrazili na cestu ďalšími asfaltkami, lesmi a lúkami. Tak ako predchádzajúce dni, aj teraz sme si užívali príjemné slnečné počasie, ktoré nás sprevádzalo až za Uložu, poslednú zastávku pred Mariánskou horou. No čím sme boli bližšie, tým nižšie zostupovali tmavé mraky, až sme posledný úsek od parkoviska k altánkom museli prebehnúť, aby sme celkom nezmokli. Keď sa vyčasilo, viacerí sa ešte prešli do Levoče a potom sme sa spoločným ružencom v Bazilike Navštívenia Panny Márie poďakovali za celú púť. Keďže v noci malo znova pršať, prichýlili nás sestričky. 

Na rannej štvrtkovej omši sme si pripomenuli úmysly, za ktoré každý z nás obetoval púť. Po nej sme sa vyzbrojili pršiplášťami, urobili sme si fotku a utekali sme do Levoče na autobus. Domov sme sa vrátili vyšťavení, no vďační za všetko pekné aj náročné, čo sme počas cesty zažili. 

Srdečná vďaka všetkým, ktorí na nás mysleli v modlitbe! ☺

 

 

4. Adventná nedeľa – Tajomstvo sa stalo známym

 

Pred prvým čítaním (Iz  2 Sam 7,1-5,8-11,16):

„Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ Dávid to, samozrejme myslel dobre. Nemyslel si, že by požíval väčšiu úctu a viac prestíže, ako Božia svätá archa. A prorok Nátan bol spočiatku zajedno s kráľom Dávidom. No potom prišlo proroctvo.
Boh sa nerozhodol bývať v dome. Boh je spokojný, keď je pútnikom potulujúcim sa v stane, slobodným ísť vpredu, pred ľudom. Neskôr budeme v Jánovom evanjeliu počuť slová o Bohu, ako si „postavil svoj stan a prebýval medzi nami!“ Ten, kto vybuduje Dávidov dom je Boh. A tento dom bude ustanovený naveky.
Chcieť bezpečné miesto, kde by sme umiestnili Boha je súčasťou našej časnej, ľudskej potreby vlastniť a kontrolovať to, čo je bez hraníc. No nech sa akokoľvek snažíme vymedziť pre Boha miesto v našom živote, Boh z neho ujde a bude hľadať ďalej.

 

Pred druhým čítaním (Rim 16,25-27):

„Evanjelium zjavuje tajomstvo, od večnosti skryté.“ Dnešný úryvok z listu Rimanom je chválospevom na Boha, ktorý sa rozhodol ohlasovať evanjelium pohanom. Hovorí o tajomstve a zjavení, o terajšku i o večnosti. Iba Boh, ktorý je múdrosť je schopný všetky tieto veci držať pokope.
Stojíme na prahu oslavy veľkého tajomstva. Panenské narodenie, večnosť ktorá vstúpila do časnosti, Boh ktorý na seba vzal telo, toto všetko sa nachádza v udalosti tohto nenápadného dieťaťa. Tajomstvo skryté počas vekov, poznané iba z hlasu proroctiev, stáva sa hmatateľným a jasným. Alebo ešte lepšie: Tajomstvo k nám stáva sa totálne zraniteľným. Láska vstupuje nežnými krokmi medzi nás. Jedinou správnou odpoveďou na tento úžas je chvála a sláva.

 

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 1,26-38):

„Bohu nič nie je nemožné!“ Mária ešte nevie, že ju ľudia počas nasledujúcich storočí budú nazývať Požehnaná Matka, Svätá Panna. V tejto chvíli je to však obyčajné bohabojné židovské dievča, v zapadlom meste, ďaleko od dôležitých ľudí, od miest, ktoré niečo znamenajú. Anjel ju zdraví, blahoslaví ju a zveruje jej veľké proroctvo. Pre každú ženu by na jej mieste bolo prirodzené prísť k záveru: bude mať dieťa.
Bude, no nie hocaké. Toto dieťa splní prísľub daný Dávidovmu domu a bude vládcom. Bude sa volať Ježiš, čo znamená „Boh spasí“, a bude synom Najvyššieho, čo znamená… Mária nemá potuchy, čo to znamená. Pýta sa, ako? Je to prirodzená otázka, no anjel jej dá nadprirodzenú odpoveď: o svätosti, ktorá zostúpi, o moci ktorá zatieni a o neplodnej starej žene, ktorá sa nakoniec stala matkou.
Mária sa už viac nepýta. Je Božou služobnicou, a  svoju účasť na jeho pláne prijíma. V tomto našom období, keď láska už prináša ovocie, ako dlho sa ešte budeme pýtať a obracať sa na Boha otázkami, kým sa konečne poddáme jeho plánu?

 

Otázky na uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Kde je miesto Boha v tvojom živote práve teraz? Kde všade by Boh mohol ísť, ak by si mu nekládol prekážky?
  • Zapadá modlitba vďaky do tvojho modlitebného života? Zlož si krátku modlitbu chvály, ktorú sa rozhodneš často používať?
  • Boh pre život každého človeka má svoje proroctvo. Čo myslíš, aké je to tvoje, ako by si to mohol zistiť? Ako ho zosobňuješ vo svojom živote?

 

Činná odozva

Poznáš nejaké miesto alebo človeka miesto, z ktorého už nečakáš, že by z neho mohol prísť nejaký život. Obetuj za to miesto (alebo osobu) nejaký skutok lásky alebo modlitbu.