Stáva sa už tradíciou, že sa na konci kalendárneho roka stretnú u saleziánov nadšenci volejbalu s chuťou zahrať si a zabaviť sa. A preto sa 29. decembra uskutočnil Vianočný volejbalový turnaj.

Ráno sme sa všetci zišli v kostole na svätej omši, po ktorej sme sa presunuli do telocvične, kde prebehlo delenie do skupín, keďže tento rok sa turnaja zúčastnilo až 8 tímov. Potom si tímy vytiahli čísla, určilo sa poradie zápasov a mohlo sa začať hrať.

Celý deň sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére, všetci súťažiaci sa navzájom podporovali a úsmev ich neopúšťal ani počas tých najnapínavejších momentov.

Počas obedu bol pre nás pripravený výborný guľáš a pohostiť sme sa mohli aj chutnými koláčikmi. Po doplnení energie nasledovali posledné zápasy.

Mali sme možnosť vidieť staré známe družstvá, ktoré ani tento rok svojou hrou nesklamali, ale objavili sa tu aj nové tváre, ktoré nám tiež predviedli skvelé volejbalové výkony. Všetkým sa počas celého dňa veľmi darilo a nakoniec, po napínavom finále, skončil na prvom mieste tím Kačice. Všetci dostali sladko-slané odmeny a po úspešnom dni sme sa mohli pobrať domov.

Viera Vasiľová

03.12.2017 Michalovce

Poobedie prvej adventnej nedele už tradične patrí ozdobovaniu perníkov v našom oratku. Tento rok zdobilo perníčky veľa rúk. Deti, menšie aj väčšie, mamky a dokonca aj ockovia si prišli na svoje. Vďaka všetkým panovala skvelá atmosféra.

Ochotné a šikovné mamky nachystali veľmi chutnú pol evu, vďaka ktorej sme mohli zdobiť. A ako vieme, že bola chutná? Nuž, častou a pravdepodobne najobľúbenejšou vetou bolo: „To sa mi nepodarilo, asi to musím zjesť!“

Animátori zas prežívali dobrodružstvo zasneženou krajinou, keď vynášali ozdobené perníky v nepriaznivom vetri a snehu spod kostola do herne. Tam, mali perníky pekne uložiť na pingpongový stôl, kde ich čaká prvá fáza – sušenie. Čoskoro príde aj na druhú, a to, zbieranie, no a napokon na tretiu – rozdanie deťom „na Mikuláša.“

Dňa 25.11.2017 sa u saleziánov v kobercovke konal Cecilfest.

Ako každý rok, tak aj tento raz si pre nás animátori a mladí pripravili program na sviatok sv. Cecílie. Večer sa niesol v znamení filmovej hudby a účinkujúci mali možnosť predviesť nám známe soundtracky a filmové piesne v ich podaní.

Organizátori si dali záležať aj na vyzdobení kobercovky a priestorov pod kostolom. Pred vstupom sme sa mohli všetci prejsť po červenom koberci a taktiež po chodníku slávy, na ktorom, samozrejme, nechýbal ani náš zakladateľ sv. Don Bosco spolu s Laurou Vicunou. Tým sme sa dostali do útulne vyzdobenej kobercovky, kde sme sa pohodlne usadili a trpezlivo (s pukancami v ruke) čakali na začiatok.

Celým večerom nás sprevádzali moderátori Ema s Dávidom, ktorí publikum zabávali aj počas prestávok medzi jednotlivými vystúpeniami rôznymi súťažami.

Hneď v úvode večera sme mali možnosť počuť piesne ako Skyfall z filmu James Bond alebo soundtrack k filmu Piráti z Karibiku, ktoré nám zahrali naši chlapci. Zazneli aj rôzne iné piesne, napríklad k filmom Ľadové kráľovstvo, Titanic, Hry o život, či La La Land.

Súčasťou programu bolo aj číslo, ktoré si s našimi mladými pripravil náš hosť, Ondrej Lazúr, počas doobedňajšieho workshopu. Mohli si tak vyskúšať hru na rôzne nástroje, na ktoré nikdy predtým nehrali a ich originálna skladba, ktorú nám večer predviedli, zožala veľký úspech.

Okrem hudobných a speváckych vystúpení nám taktiež prišli zatancovať Kika s Matúšom. Čerešničkou na torte bolo tanečné vystúpenie legendárnej chlapčenskej skupiny KDcrew, ktorým sa podarilo roztancovať celú kobercovku, a potom sa už mohla začať diskotéka, ktorá vo veselej atmosfére pokračovala až do polnoci. 

(viac fotiek nájdete na Flickr;))

 

Tento rok som mal opäť tú česť zúčastniť sa Halovej KAMY, ktorá sa konala posledný októbrový víkend v Bardejove. Šiel som tam s pocitom, že tento turnaj patrí medzi moje posledné, a tak si ho musím užiť naplno. V tomto turnaji sa mi dostalo veľkej pocty. Mohol som nosiť kapitánsku pásku, a tak som sa snažil reprezentovať náš tím čo najlepšie. Cesta do Bardejova bola veselá ako na každý turnaj, na ktorý sme kedy išli. Počas cesty sme sa zabávali a spievali. Po ubytovaní sme šli na svätú omšu, po ktorej nás čakal večerný program a losovanie skupín. Do skupiny sme dostali
Košice a Žilinu, ktorá nás minulý rok porazila na trávnatej Kame po penaltovom rozstrele. Po programe sme šli načerpať sily do nového dňa a odpočinúť si. Ráno bola svätá omša a po skvelých raňajkách nás čakal prvý zápas s Košičanmi. Na tento zápas som nastúpil pod miernym stresom, aby som nič nepokazil, a aby som čo najviac pomohol tímu. Zápas sme zvládli tesne 3:2, a to najmä vďaka Matúšovi Šimkovi, ktorý strelil 3 góly. Atmosféra v hale bola skôr napätá, tak sme sa pokúsili o zmenu. Začali sme fandiť napríklad chlapcom z Poštárky. Samozrejme nám to chlapci opätovali počas našich zápasov a vznikla z toho krásna atmosféra.

Po dlhšej pauze nás čakal zápas proti Žiline. Všetci sme nastúpili s pocitom, že chceme vyhrať, a tak sa aj stalo. Zápas sme zvládli s prehľadom 5:0, za čo patrí vďaka celému tímu. Po skupinových zápasoch nás čakal zápas o postup s tímom Poštárky z Bardejova. V prvých sekundách stretnutia sa radoval súper, keďže sme inkasovali gól, no po pár minútach sme boli vo vedení my a tešili sme sa z výsledku 7:2. Ďalej nasledoval semifinálový zápas proti Žiline, v ktorom sme precenili svoje sily. Hneď v úvode sme dostali dva góly a nakoniec sme súperovi podľahli 4:3. Sklamanie, že sa nám nepodarilo dostať do finále bolo priam hmatateľné. Každý z nás sa však zamyslel, kde spravil
chybu a zložil sľub sám sebe, že do boja o 3. miesto dáme naozaj všetko. V nedeľu prišli na rad zápasy o jednotlivé umiestnenia. Zahrali sme si zápas s Bardejovom, ktorý bol nabitý emóciami. Vďaka každému jednému hráčovi, ktorý vložil nielen do tohto zápasu, ale do celého turnaja svoju dušu sme vyhrali 3:1, a tak sa oficiálne umiestnili na 3. mieste. Najväčšia vďaka však patrí Bohu a našim trénerom za to, že nás vedú k tomu, aby sme boli jeden tím, a aby sme ťahali za jedno lano v dobrom aj v zlom.