Písane v stredu 9. marca 2022 večer

Pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle

Zámerne začínam tento text týmto pozdravom, lebo toľko skutočne dobrej vôle, ochoty a dobra, koľko zažívam v našom saleziánskom spoločenstve za ostatné dni, ma presahuje na celej čiare. V priebehu týchto dní sme svedkami nezmyselného utrpenia, ktorému sú, tak ako to už býva, vystavení  nevinní ľudia. Tentokrát na Ukrajine.

Ženy, deti, starí, chorí, tí majetnejší, ale najmä tí menej majetní. Všetci prichádzajú z Ukrajiny k nám s úmyslom zachrániť si holý život. Ako už viete, aj u nás sme sa rozhodli spoločne čeliť tomuto zlu, ktoré berie ľuďom domovy, príbuzných, majetok. Ich životy.

Vo štvrtok 3. marca 2022 sa stretlo niekoľko rodín z našej miestnej cirkvi so spolubratmi saleziánmi s úmyslom zorganizovať pomoc utečencom. Nikto z nás nemal dovtedy žiadnu skúsenosť s humanitárnou pomocou alebo s prácou s utečencami. Padlo rozhodnutie, že v priestoroch pod kostolom budeme prechodne ubytovávať a poskytovať zázemie – primárne ženám s deťmi. Kapacitne sme to ohraničili na počet 20 osôb. Každý bude môcť zostať 2-3 noci aby si odpočinul, vyspal sa, najedol a osprchoval. Dohodli sme sa, že v utorok 8. marca by sme mohli prijať prvých ľudí. Keďže nikto z nás nemal skúsenosti, a trochu sme sa aj báli, dohodli sme sa, že na prvýkrát ubytujeme maximálne 10 ľudí, aby sme zistili, ako sa to vlastne robí, a čo všetko musíme pritom zabezpečiť.

V sobotu 5. marca skoro ráno stálo na dvore nákladné auto s dvadsiatimi úplne novými posteľami v demonte, ktoré nakúpil nám neznámy dobrodinec. V dopoludňajších hodinách niekoľko otcov aj so synmi postele zložili a naše úžasné manželky, sestry, tety premenili dve miestnosti na útulné nocľahárne.

Gorazdovka pripravená pre prvé prijatie

Kobercovka pripravená pre prvé prijatie

Kobercovka pripravená pre ďalšiu skupinu (štvrtok 10.3. večer)

V pondelok 7. marca niečo pred polnocou sme na viacerých autách priviezli z hraníc vo Vyšnom Nemeckom prvé vyčerpané a uzimené matky s deťmi. Väčšina z nich bola na ceste 4 dni, takmer nespali a plné strachu smerovali do neznáma. Svojich manželov všetky nechali doma, keďže muži vo veku 18-60 r nesmú opustiť krajinu.

Bolo ich spolu 23.

Medzi nimi aj autistické dievčatko Juľa, ktorá utekala spolu s maminkou a starším bratom. Vo chvíli keď toto píšem, táto rodinka bude u nás tretiu noc dospávať zameškané a spolu s ostatnými majú u nás zabezpečenú stravu, možnosť sa osprchovať, ale aj neustálu prítomnosť niekoho z nás, ktorí sme pripravení byť im nápomocní alebo len sa s nimi porozprávať.

Keď toto píšem, už vieme, že Juľa s rodinou majú už zabezpečené bývanie a prácu pre mamku v Liberci. Práve riešime spôsob ako sa tam bezpečne dopravia.

Ďalšie dve mamky s troma deťmi, ktoré spoločne utekajú z bombardovaného Charkova, zajtra (štvrtok) odchádzajú do Bratislavy, kde majú vďaka saleziánskym dobrodincom pripravený byt a pomoc.

My všetci sme nič podobné predtým nerobili. No dnes, 5 dní po tom ako padlo rozhodnutie,  je tu celý tým  ľudí, od mladých až po dôchodkyne, ktorí denne pomáhajú, aby sa toto všetko mohlo diať. A nedialo by sa nič z toho, keby to „nezobral do rúk“ Pán. Zázraky sa nám dejú pred očami a my sa len ponúkame: „Pane, použi ma na čo chceš.“

Buďme mu v tom nápomocní a „premorme“ tento  náš svet, v tieto dni a týždne, láskou. Láskou bezpodmienečnou, takou, ktorá aj premýšľa ale nešpekuluje, a jednoducho sa dáva.

Som veľmi  dojatý a vďačný zároveň, že v týchto ponurých časoch môžem byť svedkom toho, čo sa deje v našej farnosti, a verím, že aj v našich srdciach. Nech všetko čo tu robíme slúži na slávu nášho Nebeského Otca a ľuďom, ktorí to tak veľmi potrebujú, na osoh.

 

Za rodiny sdbmi Marián Dudáš

Dodržujúc pandemické opatreniam, ktoré mnohým z nás bránia naplno robiť rôzne aktivity, členky Ružencového bratstva hľadali spôsob, ako prežívať covidový advent v službe druhým.

Niektoré členky piekli už tretí rok vianočné oplátky. Výťažok z predaja bol venovaný na opravu nášho kostola. A viete koľko ich napiekli? Ak v roku 2020 ich napiekli 9760 kusov, v roku 2021 to bolo 3500 kusov, pod čo sa podpísala pandémia.

Pandemické opatrenia nie každému umožnili dostať do kostola. Členky Ružencového bratstva z nazbieraných vetvičiek vytvorili adventný veniec s priemerom 2,6 metra. Umiestnený bol v záhrade saleziánov tak, aby ho ľudia prechádzajúci okolo mohli vidieť. Pohľad cez veniec privádzal k betlehemu, umiestnenému za ním. Týmto spôsobom bolo ponúknuté prežívať slávenie Adventu a Vianoc mimo kostola. A mnohí to využívali.

Naša hlavná horliteľka, tak ako každý rok aj tento advent, vytvorila nádherný adventný veniec aj v interiéri kostola.

Pre nemocné a staršie členky bratstva horliteľky pred Vianocami sprostredkovali sviatosť pomazania nemocných a Eucharistie a požehnanie domov a bytov.

Niektoré členky sa venovali príprave zástavy ružencového bratstva. Počas Mariánskej soboty 22. januára 2022 ju kňaz požehnal. V krátkom príhovore vysvetlil symboliku obrazu Panny Márie Pomocnice kresťanov na zástave, čo bolo pre nás obohacujúce a zároveň je pre nás veľkým povzbudením.

Januárovú mariánsku sobotu svojou aktívnou účasťou podporili a obohatili aj členky ružencového bratstva z Močarian. Stretnutie sa nieslo v duchu príprav na slávenie sviatku dona Bosca. Myšlienky boli zamerané na úlohu Panny Márie v živote a diele dona Bosca. Modlitby a naše prosby boli venované aj za mier na Ukrajine.

Prežívame veľkú vďačnosť a radosť z práce žien a mužov, ktorí svoje dary ochotne dávajú do služieb bratov a sestier. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a tvorbe adventného venca, zástavy i na programe Mariánskej soboty (či sú to obety, modlitba, nákup materiálu, paličkovanie, šitie, zhotovenie stojana a pod.).

Spolu 51 odvážnych turistov, malých i veľkých, odpovedalo na ponuku sestier saleziánok a vydali sa do neľútostného mrazu, príznačného pre naše Tatry. V ten 22. deň prvého mesiaca roku 2022 sa rozhodli osláviť sviatok blahoslavenej Laury výletom na Hrebienok.

Našu cestu sme začali modlitbou a po zastávke na rannú kávu pri Levoči sme úspešne dorazili do cieľa. Počas putovania chodníkom na Hrebienok, do Ľadového dómu sme si cestu spríjemnili guľovaním a užívaním si snehobielej tatranskej pokrývky.

Trpezlivo sme si vystáli rad, no oplatilo sa. Ľadový dóm má tento rok podobu katedrály sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela. Mohli sme sa tak na chvíľu preniesť do hrejivého Španielska aj keď sme boli stále v mínusových teplotách. Vďaka šikovným rukám umelcov z Česka, Slovenska a USA sme žasli nad 1880 blokmi ľadu, ktoré dokopy vážili 225 ton. Po takomto dychberúcom zážitku sme sa vydali hľadať snežný Betlehem pri Rainerovej chate.

Spiatočnú cestu z Hrebienka dole sme si urýchlili spúšťaním sa na klzákoch a sánkach. Tento pekný deň sme zavŕšili návštevou saleziánskej komunity v Poprade Veľkej. Ďakujeme im za možnosť zúčastniť sa tam na svätej omši a v neposlednom rade tiež za vytúženú teplú polievku, ktorá každému z nás padla veľmi vhod.

Celý ten čas sme vnímali Božiu milosť skrze pekné počasie, príjemné rozhovory a priateľstvá. Ďakujeme Laure aj sestrám saleziánkam za príjemne strávený deň a zážitok.

EV

 

[sgdg path=“2022/2022-01-22 Výlet na Hrebienok“]

Pre rodiny s deťmi, aj pre tie čo sa pripravujú na prvé sväté prijímanie – aby sme advent prežili pekne a spoločne – máme pre vás takúto ponuku: stromček na výkrese A3, ktorý si pripravíme do Vianoc. Stromček nám bude postupne – každý týždeň – pribúdať = rásť, keď si ho budete vymaľovávať: každý týždeň jednu časť. A takto má rásť aj naša duša. Postupne prídeme až k Ježiškovi. On je svetlom, bez ktorého nič nenarastie.

Výkres si môžete vyzdvihnúť v stredisku u dona Rasťa. PDF výkresu (A3) na stiahnutie

Vysvetlenie na 4. adventnú nedeľu

Dostali sme sa takmer na vrchol. Nadpis pre tento štvrtý adventný týždeň nám hovorí: „Choď k Márii“.

A ako to spravíme – „Choď k Márii“? Urobme to spoločne! Aj vy, ako rodina, doma, si spolu znova prečítajte evanjelium z tejto nedele. Je veľmi pekné. Nájdete ho tu: Lk 1, 39-45
Keď si ho čítame – vlastne ideme k Márii – lebo o nej čítame: robíme krôčik k nej, aby sme ju lepšie videli a spoznali. Je krásna, že?
Je plná radosti – vidno jej to aj na tvári, – lebo je aj milostiplná – to je to slovko, ako ju pozdravil anjel, a ako ju aj my oslovujeme, keď sa modlíme modlitbu Zdravas (modlíte sa ju každý deň?);
Má roztvorené ruky akoby chcela objať celý svet – alebo… alebo akoby chcela hneď poslúžiť – je veľmi obetavá.
A do tretice, na výkrese ju vidíme v strede medzi ďalšími dvoma postavami: na jednej strane je anjel, a na druhej strane je pani, ktorá vyzerá trochu staršie ako Mária. Je to jej príbuzná, teta Alžbeta. Prečo je teda Mária v strede? … Lebo, keď sa dozvedela od anjela, že aj Alžbeta čaká dieťatko, rozhodla sa hneď ísť jej pomáhať. Mária je akčná ?, ide hneď, neotáľa.
Vidíte teda, aká je Mária?

Prežime aj tento záver adventu dobre:
– každý deň, keď sa spolu stretnime pri adventnom venci,
– buďme najprv jednu minútu ticho,
– potom si prečítajme Božie slovo z toho dňa
– a pozrime sa na Máriu (na výkrese) – ona nás povzbudí, aby sme boli radostní, obetaví a akční.

Tak na záver spolu povedzme: Panna Mária Pomocnica, oroduj za nás, aby sme aj my boli plní radosti, ochotní poslúžiť a aby sme boli akční, že sa hneď dáme do toho.
Prajem, vám krásny štvrtý adventný týždeň – lebo… Ježiško je blízko.

Vysvetlenie na 3. adventnú nedeľu

Ku Jánovi Krstiteľovi prichádza veľa ľudí, celé zástupy… takí všelijakí ľudia… všelijakí ako sme aj my. Na našom výkrese máme pre tretí adventný týždeň nápis „Konaj dobro“.

Všetci tí ľudia dávali Jánovi takú jednu dobrú otázku… a vy sa ju môžete pýtať vždy, keď sa zídete pri adventnom venci. Aká to je otázka? Evanjelium nám hovorí takto:
„Čo teda máme robiť?“ „Učiteľ, čo máme robiť?“ „A čo máme robiť my?“
A tu je prvá úloha – prečítajte si doma toto nedeľné evanjelium aby ste dobre počuli, čo Ján Krstiteľ odpovedal. Dočítate sa to v evanjeliu podľa Lukáša v 3. kapitole verše 10-18.

A veru, zase sme pri tom ? Keď sa zídeme pri adventnom venci, máme byť jednu minútu ticho, aby sme lepšie počuli Božie Slovo.

Tá otázka – „Čo teda máme robiť?“ – je veľmi dobrá otázka. Dokonca si myslím, že to je veľmi dobrá otázka na každý deň. Čo, keby sme si ju tento týždeň vždy pri adventnom venci každý deň pripomenuli, opýtali sa – „Čo mám robiť ja?“

Ján Krstiteľ dal 3 odpovede:
– že treba byť štedrý, nie skúpy, a vedieť sa podeliť s druhými;
– že treba byť spravodlivý – robiť dobro a odmietať zlo;
– a že je dobré nesťažovať sa furt ale naopak byť spokojní a veselí.
Štedrosť k druhým, dobré srdce, spravodlivosť a aj nesťažovať sa a veselosť.
Myslíte, že to môžeme zvládnuť? Lebo veru takto rastie naša duša.

A keď budeme takíto, to bude parádne polievanie nášho sveta…
Buďme teda tento týždeň štedrí, spravodliví, nesťažujme sa príliš a buďme veselí.
Majte veselý a požehnaný tretí adventný týždeň! ?

Vysvetlenie na 2. adventnú nedeľu

V evanjeliu pri svätej omši v nedeľu nám Ján Krstiteľ hovorí, že treba pripraviť cestu Pánovi. Na našom výkrese vidíme postavu Jána Krstiteľa, ktorý akoby polieva, vidíme tam tiež bager a lopatu a značku „Pozor, práca na ceste“.
Všimnite si, že pre tento týždeň máme na výkrese nadpis „daj sa na cestu“. 🙂
Čiže neseď na zadku, nebuď lenivé decko; poď pripravovať cestu, zapoj sa – je tu práca aj pre teba!

Niekedy máme vo svojej izbe aj v programe nášho dňa taký neporiadok, spúšť. Povieme – mám toho stráášne veľa. Jedno cez druhé. A nemám dnes ani čas na modlitbu ☹ a ani času upratať izbu. No, kam vlastne môže Ježiš položiť nohu, aby prišiel k tebe?

Preto treba pripraviť cestu! Tak, ako sa upratuje izba, tak potrebujeme trochu upratať aj naše správanie sa, a aj program nášho dňa:
– Treba znížiť ten kopec času hrania sa na mobile a pozerania telky či videí; a treba vyplniť dieru povinností a úloh, ktoré sme ešte nenaplnili.
– Treba každý deň použiť pekné slová prosím, ďakujem, prepáč; a treba odpratať z jazyka odvrávanie a hádky, a z tváre blbú náladu a grimasy – lebo toto bráni Ježišovi prísť k nám a bráni to našej duši rásť.

A preto: Dajme sa spolu do toho, aby sme pripravili cestu pre Ježiša = dajme sa do upratovania vecí v izbe ale upracme si aj počas dňa svoj program: žeby tam bolo jasné miesto pre stretnutie s Ježišom v modlitbe a pri počúvaní Božieho slova.
A keď stretneme Ježiša… vtedy naplníme seba, ako keď konvu najprv naplníme vodou, aby sme potom mohli polievať. To polievanie – to bude dobré a milé správanie sa ku druhým, najmä k takým, ktorým sa deň alebo aj život zmenil púšť a sú smutní. A my im môžeme poslúžiť.
Dajme sa teda na cestu – do práce ? .

Vysvetlenie na 1. adventnú nedeľu

Aj strom aj naša duša, aby rástli, potrebujú vodu! ?
Preto buďme odvážni a poďme cez tento advent dobre polievať našu dušu i svet okolo. Ako?
Vždy, možno aj každý deň, keď počúvame Božie Slovo, tak do vnútra, do našej duše – ako do konvy – naberáme živú vodu. A z tej vody žije naša duša ale aj svet okolo nás. Lebo keď robíme dobro, to akoby sme vodou z konvy polievali svet okolo nás.

Poďme teda polievať. Najprv byť 1 minútu ticho, potom si nabrať do duše živú vodu Božieho slova a podľa neho robiť dobro – čiže polievať živou vodou aj svet okolo seba. 

Video k prvej adventnej nedeli nájdete na našom YouTube alebo facebooku.