Podobne ako v Advente aj teraz v pôste máme pre rodiny s deťmi, aj pre tie čo sa pripravujú na prvé sväté prijímanieponuku „cesty“. Je to vystupovanie po rebríku až ku tajomstvu Ježiša Krista. Pomôckou je výkres A3, ktorý si postupne vymaľujeme. Každý týždeň pôstu jednu časť až po Kvetnú nedeľu, kedy prídeme k Ježišovmu tajomstvu.

Výkres deti dostávajú pri detskej svätej omši u dona Rasťa alebo PDF výkresu (A3) si môžete stiahnuť tu.

Vysvetlenie na piatu pôstnu nedeľu (3. apríla) – Odpustenie

Ježiš ma prijíma a vždy mi odpúšťa. Ježiš sa nikdy nepozerá na toho, kto žaluje, ale na toho, kto potrebuje odpustenie. Vždy ťa prijíma a vždy ti odpúšťa. A chce, aby si sa už neobrátil ku hriechu, ale aby si sa pozeral na neho – pozeraj sa na Ježiša.

 

Vysvetlenie na štvrtú pôstnu nedeľu (27. marca ) – Vráť sa

Ježiš mi ukazuje Otca, Boha, ktorý je nekonečne milosrdný. Boh Otec je samé svetlo, a on ťa objíma, lebo si jeho dieťa. Aj keď tvoja radosť a svetlo zhasli. Otec je taký – netrestá, nekarhá, objíma. Aj keď máš toho veľa „za ušami“. A Ježiš si praje, aby sme mali srdce ako náš Otec. Svet sa zmení, keď bude veľa takých sŕdc.

 

Vysvetlenie na tretiu pôstnu nedeľu (20. marca ) – Vytrvaj

Ježiš je so mnou veľmi trpezlivý, dáva mi x-tisíc príležitostí rásť. Ježiš je ako záhradník, stará sa o každú rastlinku, každý deň je pri nás, „polieva“ nás svojou milosťou – láskou, aby sme v neho verili a aby sme podľa viery žili = konali skutky viery (prinášali naše ovocie).

Vysvetlenie na druhú pôstnu nedeľu (13. marca ) – Počúvaj Ježiša

Boh ma vedie na stretnutie s Ježišom, aby som ho počúval. Ježiš (evanjelium) je naše SLOVO, ktoré chceme počúvať, a je SVETLO – radosť aj nádej. Čítajte si doma denne trošku z evanjelia a rozprávajte sa o tom.

Vysvetlenie na prvú pôstnu nedeľu (6. marca ) – Vystúp vyššie

Boh má pre mňa plán, ktorý madvíha vyššie – EVANJELIUM. Pokušenia nás lákajú pozerať sa na pozemské veci, padať do zeme. Ježiš nás pozýva pozerať sa hore a vystúpiť vyššie. ZDVIHNI ZRAK! Máme byť chlebom, deliť sa s druhými, prinášať pokoj.

Písane v stredu 9. marca 2022 večer

Pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle

Zámerne začínam tento text týmto pozdravom, lebo toľko skutočne dobrej vôle, ochoty a dobra, koľko zažívam v našom saleziánskom spoločenstve za ostatné dni, ma presahuje na celej čiare. V priebehu týchto dní sme svedkami nezmyselného utrpenia, ktorému sú, tak ako to už býva, vystavení  nevinní ľudia. Tentokrát na Ukrajine.

Ženy, deti, starí, chorí, tí majetnejší, ale najmä tí menej majetní. Všetci prichádzajú z Ukrajiny k nám s úmyslom zachrániť si holý život. Ako už viete, aj u nás sme sa rozhodli spoločne čeliť tomuto zlu, ktoré berie ľuďom domovy, príbuzných, majetok. Ich životy.

Vo štvrtok 3. marca 2022 sa stretlo niekoľko rodín z našej miestnej cirkvi so spolubratmi saleziánmi s úmyslom zorganizovať pomoc utečencom. Nikto z nás nemal dovtedy žiadnu skúsenosť s humanitárnou pomocou alebo s prácou s utečencami. Padlo rozhodnutie, že v priestoroch pod kostolom budeme prechodne ubytovávať a poskytovať zázemie – primárne ženám s deťmi. Kapacitne sme to ohraničili na počet 20 osôb. Každý bude môcť zostať 2-3 noci aby si odpočinul, vyspal sa, najedol a osprchoval. Dohodli sme sa, že v utorok 8. marca by sme mohli prijať prvých ľudí. Keďže nikto z nás nemal skúsenosti, a trochu sme sa aj báli, dohodli sme sa, že na prvýkrát ubytujeme maximálne 10 ľudí, aby sme zistili, ako sa to vlastne robí, a čo všetko musíme pritom zabezpečiť.

V sobotu 5. marca skoro ráno stálo na dvore nákladné auto s dvadsiatimi úplne novými posteľami v demonte, ktoré nakúpil nám neznámy dobrodinec. V dopoludňajších hodinách niekoľko otcov aj so synmi postele zložili a naše úžasné manželky, sestry, tety premenili dve miestnosti na útulné nocľahárne.

Gorazdovka pripravená pre prvé prijatie

Kobercovka pripravená pre prvé prijatie

Kobercovka pripravená pre ďalšiu skupinu (štvrtok 10.3. večer)

V pondelok 7. marca niečo pred polnocou sme na viacerých autách priviezli z hraníc vo Vyšnom Nemeckom prvé vyčerpané a uzimené matky s deťmi. Väčšina z nich bola na ceste 4 dni, takmer nespali a plné strachu smerovali do neznáma. Svojich manželov všetky nechali doma, keďže muži vo veku 18-60 r nesmú opustiť krajinu.

Bolo ich spolu 23.

Medzi nimi aj autistické dievčatko Juľa, ktorá utekala spolu s maminkou a starším bratom. Vo chvíli keď toto píšem, táto rodinka bude u nás tretiu noc dospávať zameškané a spolu s ostatnými majú u nás zabezpečenú stravu, možnosť sa osprchovať, ale aj neustálu prítomnosť niekoho z nás, ktorí sme pripravení byť im nápomocní alebo len sa s nimi porozprávať.

Keď toto píšem, už vieme, že Juľa s rodinou majú už zabezpečené bývanie a prácu pre mamku v Liberci. Práve riešime spôsob ako sa tam bezpečne dopravia.

Ďalšie dve mamky s troma deťmi, ktoré spoločne utekajú z bombardovaného Charkova, zajtra (štvrtok) odchádzajú do Bratislavy, kde majú vďaka saleziánskym dobrodincom pripravený byt a pomoc.

My všetci sme nič podobné predtým nerobili. No dnes, 5 dní po tom ako padlo rozhodnutie,  je tu celý tým  ľudí, od mladých až po dôchodkyne, ktorí denne pomáhajú, aby sa toto všetko mohlo diať. A nedialo by sa nič z toho, keby to „nezobral do rúk“ Pán. Zázraky sa nám dejú pred očami a my sa len ponúkame: „Pane, použi ma na čo chceš.“

Buďme mu v tom nápomocní a „premorme“ tento  náš svet, v tieto dni a týždne, láskou. Láskou bezpodmienečnou, takou, ktorá aj premýšľa ale nešpekuluje, a jednoducho sa dáva.

Som veľmi  dojatý a vďačný zároveň, že v týchto ponurých časoch môžem byť svedkom toho, čo sa deje v našej farnosti, a verím, že aj v našich srdciach. Nech všetko čo tu robíme slúži na slávu nášho Nebeského Otca a ľuďom, ktorí to tak veľmi potrebujú, na osoh.

 

Za rodiny sdbmi Marián Dudáš