Minulý víkend sa uskutočnila animátorská víkendovka. Odštartovali sme ju mládežníckou svätou omšou a po nej sme sa presunuli do našej chaty v Lesnom. Večer sme sa pri vytúženej večeri zoznamovali s našimi hosťami, sestrou Evkou Rušínovou a saleziánom Peťom Naňom, ktorí už so svojimi Cestami zrenia precestovali kus Slovenska a až z ďalekého západu zavítali aj k nám. ? Po večeri a príjemnom spontánnom rozhovore sme sa podľa našich odpovedí na otázky: Kto som? Aký som? Čo robím? navzájom spoznávali. Vďaka rôznym náhodným odpovediam sa nám už večer podarilo naladiť tú správnu uvoľnenú atmosféru. Krásny večer sme zakončili modlitbou ruženca, niekoľkými kolami Čiernej Perly a nakoniec sme sa pobrali do našich spacákov.
Sobotu sme začali svätou omšou a po nej si pochutnali na raňajkách. Aby sme sa prebrali, vyšli sme na čerstvý vzduch, kde našim rozospatým hlavám dala Evka riadne zabrať. 😀 Keď sme si spočítali všetky prsty a dopísali vo vzduchu celú abecedu, tak sme sa pohodlne usadili a prešli k dlho očakávanej prednáške. Najprv sme sa snažili čo najlepšie vystihnúť naše obdobie a to, ako vidíme naše stredisko, pomocou ponúknutých slov. Zhodli sme sa, že očakávame brieždenie Slnka nádeje a prílet Orla spásy. 😀 Evka a Peťo nám krásne vysvetlili spojitosti medzi snom Don Bosca a našim animátorským poslaním, trpezlivosťou pestovateľa bambusov a našou trpezlivosťou pri zmenách v našom okolí. Aby sme dokázali prijať originalitu Božieho diela a nezabúdali aj na čas pre seba, po našom nazvaný Tea, Coffee time, pri ktorom sa najlepšie upratujú myšlienky. Povzbudzovali nás k tomu, aby sme občasnú bezmocnosť premieňali na akceptovanie, a tak vytvárali najlepšie podmienky pre zmenu. A popritom všetkom, aby sme nezabudli mať stále zapnutý anitivírus vo forme modlitby, uvedomenia si, sviatostného života… Po týchto poučných a povzbudzujúcich slovách sme poďakovali a rozlúčili sa s nimi. Rozhodli sme sa po presedenom dni trošku prejsť, tak sme sa vybrali do lesa. Po prechádzke sme sa navečerali a s mnohými zážitkami sme sa šli opäť poďakovať Márii. Po večernej modlitbe sme si dali filmový maratón, ktorý len málokto zvládol dopozerať bez prespatých častí…
Posledný deň sme začali sladkými raňajkami a pokračovali sme duchovnou obnovou, ktorá niesla myšlienku: „Ježiš za svoju lásku očakáva lásku, nie zvyk“. Zavŕšili sme ju nedeľnou svätou omšou. Čakanie na to, kedy sa dovarí a dopečie obed, sme si krátili hraním hier. Po výbornom obede sme upratali a po fotke, ktorá samozrejme nemohla chýbať, sme sa vrátili spokojní a naplnení domov. Aj keď nám bolo ľúto, že nás nebolo viac, tak sme si tento víkend veľmi užili a sme veľmi vďační, že za nami naši hostia precestovali takú diaľku a povzbudili nás k spolupráci v našom stredisku.
#OrolSpásy #SlnkoNádeje #SvitanieBrieždenie #JazdímeSpolu #VýstavaKaktusov
Edita Dolobáčová
Vianočný volejbalový turnaj
Po Vianociach sa v Michalovciach tradične konal saleziánsky volejbalový turnaj. Svoje sily si prišlo 28. decembra 2019 zmerať osem tímov v rôznych zloženiach.
,,Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 13 – 14) A teda Jozef sa pre nás stal vzorom i hráčom na ihrisku a sprevádzal nás týmto svojím rozhodnutím utiecť už od rána. Útek by sme ľahko označili za prehru, avšak odísť v noci, vziať iba to najpodstatnejšie a pobrať sa niekam do neznáma, to nemožno označiť za čas istoty. Je to čas prijatia, pretože to je dôležité: vedieť prijať. Jozef ako muž činu koná – síce odchádza, ale s Bohom v srdci a s Ježišom v náručí. Po sv. omši volejbalisti odišli do telocvične Saleziánov dona Bosca a na 4. ZŠ, aby naplnení a pripravení, mohli odohrať zápasy radostne, s nadšením a bezbolestne. Prvotný šok z chladných telocviční odohnal pohyb a neskôr chutná kapustnica či horúci čaj.
Víťazov i porazených poznáme, no zámerom povianočného stretnutia bolo osviežiť vzťahy saleziánskej rodiny i privítať nové tváre na tohtoročnom turnaji. Veľká vďaka všetkým dobrodincom, ktorí dali seba druhým! Putujme ďalej ako Jozef, ktorý sa podriadil Božej vôli a dôveroval v Pána – nosme Ježiša vo svojom srdci a môžeme si byť istí, že nikdy nezlyháme.
Kristína Jakubu
Zlatý slávik 2019 – Československé hity
Tento rok sme spoločne oslávili sviatok svätej Cecílie tak, ako sa patrí. Hudbou, tancom a samozrejme dobrou zábavou.
Galavečer vypukol 22. novembra po mládežníckej svätej omši (takmer presne) o 20.00 hodine. Po úvodných slovách moderátorov Sári a Sama nám zahrali a zaspievali sestry Saloňové. Následné sa k nim pridali ešte Janka, Miloš, Samo a bez prípravy odohrali ďalšiu pesničku. Keďže sa večer niesol v duchu československých hitov, nemohli chýbať sestry FMA s ich vlastnou interpretáciou piesne Zvonky štěstí. So svojím tanečným číslom vystúpilo dievčenské stretko Perličiek. Zaspomínali sme sa aj na najúspešnejšieho československého Zlatého slávika – Karla Gotta. Maťa si pre všetkých pripravila kvíz zo zaujímavosťami o Sinatrovi východu. Nemohli chýbať ani vtipné videa s Karlom Gottom od Pipca. On však neprispel iba videami, ale postavil sa pred všetkých aj ako hráč na píšťalu.
Ďalšie ukážky československých hitov a zároveň finalistov Zlatého slávika odzneli v súťaži, kde si všetci mohli overiť svoj sluch a pamäť. Celé si pripravil a na klavíri odohral Miloš. V závere sa predstavili chalani z KDcrew, ktorí si pripravili brutálne videjko o výsledkoch hlasovania v ankete Zlatý slávik.
Aj keď bol Cecilfest 2019 v komornej atmosfére, určite neoľutoval nikto, kto prišiel. Za kopec srandy a príjemné posedenie ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a samozrejme všetkým účinkujúcim.
Animátorská víkendovka
Minulý víkend sa uskutočnila animátorská víkendovka. Odštartovali sme ju mládežníckou svätou omšou a po nej sme sa presunuli do našej chaty v Lesnom. Večer sme sa pri vytúženej večeri zoznamovali s našimi hosťami, sestrou Evkou Rušínovou a saleziánom Peťom Naňom, ktorí už so svojimi Cestami zrenia precestovali kus Slovenska a až z ďalekého západu zavítali aj k nám. ? Po večeri a príjemnom spontánnom rozhovore sme sa podľa našich odpovedí na otázky: Kto som? Aký som? Čo robím? navzájom spoznávali. Vďaka rôznym náhodným odpovediam sa nám už večer podarilo naladiť tú správnu uvoľnenú atmosféru. Krásny večer sme zakončili modlitbou ruženca, niekoľkými kolami Čiernej Perly a nakoniec sme sa pobrali do našich spacákov.
Sobotu sme začali svätou omšou a po nej si pochutnali na raňajkách. Aby sme sa prebrali, vyšli sme na čerstvý vzduch, kde našim rozospatým hlavám dala Evka riadne zabrať. 😀 Keď sme si spočítali všetky prsty a dopísali vo vzduchu celú abecedu, tak sme sa pohodlne usadili a prešli k dlho očakávanej prednáške. Najprv sme sa snažili čo najlepšie vystihnúť naše obdobie a to, ako vidíme naše stredisko, pomocou ponúknutých slov. Zhodli sme sa, že očakávame brieždenie Slnka nádeje a prílet Orla spásy. 😀 Evka a Peťo nám krásne vysvetlili spojitosti medzi snom Don Bosca a našim animátorským poslaním, trpezlivosťou pestovateľa bambusov a našou trpezlivosťou pri zmenách v našom okolí. Aby sme dokázali prijať originalitu Božieho diela a nezabúdali aj na čas pre seba, po našom nazvaný Tea, Coffee time, pri ktorom sa najlepšie upratujú myšlienky. Povzbudzovali nás k tomu, aby sme občasnú bezmocnosť premieňali na akceptovanie, a tak vytvárali najlepšie podmienky pre zmenu. A popritom všetkom, aby sme nezabudli mať stále zapnutý anitivírus vo forme modlitby, uvedomenia si, sviatostného života… Po týchto poučných a povzbudzujúcich slovách sme poďakovali a rozlúčili sa s nimi. Rozhodli sme sa po presedenom dni trošku prejsť, tak sme sa vybrali do lesa. Po prechádzke sme sa navečerali a s mnohými zážitkami sme sa šli opäť poďakovať Márii. Po večernej modlitbe sme si dali filmový maratón, ktorý len málokto zvládol dopozerať bez prespatých častí…
Posledný deň sme začali sladkými raňajkami a pokračovali sme duchovnou obnovou, ktorá niesla myšlienku: „Ježiš za svoju lásku očakáva lásku, nie zvyk“. Zavŕšili sme ju nedeľnou svätou omšou. Čakanie na to, kedy sa dovarí a dopečie obed, sme si krátili hraním hier. Po výbornom obede sme upratali a po fotke, ktorá samozrejme nemohla chýbať, sme sa vrátili spokojní a naplnení domov. Aj keď nám bolo ľúto, že nás nebolo viac, tak sme si tento víkend veľmi užili a sme veľmi vďační, že za nami naši hostia precestovali takú diaľku a povzbudili nás k spolupráci v našom stredisku.
#OrolSpásy #SlnkoNádeje #SvitanieBrieždenie #JazdímeSpolu #VýstavaKaktusov
Edita Dolobáčová
Prímesťák 2019
„Páni, stavme sa, že dokážem obísť celý svet za 80 dní.“ Touto vetou, ktorú povedal v scénke cestovateľ a vynálezca Willie Fogg sa začalo naše tohtoročné dobrodružstvo na prímestskom tábore. Keďže celý dej príbehu sa začína v Londýne a Anglicko je známe svojím pitím čaju o piatej, v pondelok ráno sme sa rozdelil do skupín, ktoré predstavovali jednotlivé čajové spoločnosti. Po scénke, v ktorej sa nám predstavila téma tábora – Cesta okolo sveta za 80 dní – sme sa plní očakávaní vybrali plniť úlohy. Tábora sa zúčastnilo 80 detí rozdelených do 8 skupín, a aj napriek tomu, že všetky skupiny boli veľmi odhodlané a usilovné, vyhrať mohla len jedna. V pondelok sme sa vybrali z Londýna do Španielska, kde sme sa potrebovali preplaviť loďou. Nebolo to také jednoduché, preto si musela každá skupinka postupne vybojovať svoju cestu na mape, a až tak sa mohla vydať na plavbu. Zo Španielska sme v utorok cestovali do horúcej Saudskej Arábie, kde sme sa na chvíľku stali súčasťou ich trhu s vecami, na ktorom sme aj my museli predávať a kupovať suroviny. Keďže bolo v tento deň veľmi horúco, utorkový poobedňajší program sa niesol v znamení vodných hier. Nesmela chýbať každoročná vodná šmykľavka. Zo Saudskej Arábie sme v utorok večer vyrazili do Austrálie, kam sme došli v stredu. Austráliu predstavoval Aquapark vo Svidníku, kde sme strávili celý deň. Okrem voľnej zábavy v bazénoch a na tobogánoch sme tu tiež museli plniť 3 úlohy, vďaka ktorým sa nám podarilo oslobodiť pomocníčku cestovateľa Willieho Fogga. Z Austrálie naše kroky viedli na Veľkonočné ostrovy a odtiaľ hneď do Panamy. Štvrtkový deň v Paname sme mali dielne, na ktorých sme vyrábali rôzne zaujímavé veci, ktoré sme potom v piatok predávali na našom malom trhu. Po obede sme sa ale rýchlo ponáhľali na našej ceste ďalej. Pred nami stála veľká prekážka, ktorou bol Panamský prieplav. Aby sme sa cez neho mohli dostať, museli sme si najprv vyrobiť loďku, a následne plniť ďalšie úlohy, vďaka ktorým sme preplávali cez tento prieplav bez problémov a mohli pokračovať v našej ceste ďalej. V piatok sme dorazili do Juhoafrickej republiky. V tento deň sme mali stopovačku po meste, pretože po tom, ako sme v Juhoafrickej republike vystúpili z lode, nám pašeráci ukradli pasy a my sme ich museli čo najskôr nájsť, aby sme sa mohli vrátiť do Londýna. To sa našťastie úspešne podarilo, pasy sme našli a už sme sa len poponáhľali do Londýna. Spolu s Williem Foggom sme do Londýna prišli včas, stávku vyhrali, a tak sa skončil aj náš tábor. Víťazom gratulujeme a tešíme sa opäť o rok. Veľká vďaka patrí animátorom, saleziánom, sestrám FMA a všetkým dobrodincom, ktorí nám akokoľvek pomohli pri príprave tábora.
Foto z tábora nájdete TU.
Barbora Saloňová