V zamračené piatkové popoludnie 7.10. sme sa ôsmi stretli na železničnej stanici v Michalovciach s cieľom zdolať Vysoké Tatry. Po príjemnej ceste vlakom sme zakotvili v popradskom saleziánskom stredisku na sídlisku Juh. Po večeri sme sa ešte desiatkom ruženca prihovorili k Panne Márii a odobrali sa nabrať sily na zajtrajší výstup.
Nový deň sme o šiestej ráno naštartovali svätou omšou. Pri raňajkách sme podľa aktuálneho počasia „apgrejdovali“ cieľ. Pôvodným plánom bolo zdolať Kôprovský štít. Ale keďže v Tatrách celý týždeň výdatne snežilo, zhodli sme sa na tom, že nám bude stačiť aj „Térinka“.
Tatranskou železnicou sme sa doviezli do Starého Smokovca, odkiaľ začala naša cesta na Hrebienok. V Smokovci sa ku nám pridali ešte 3 členovia výpravy, ktorí došli ráno autom priamo z Michaloviec a mohlo začať to pravé dobrodružstvo. Po približne 45 minútovom stúpaní sme sa už všetci kochali výhľadom z výšky 1285 metrov nad morom. To ale nebol koniec našej cesty. Ďalším míľnikom sa pre nás stala Zamkovského chata.
Po menšej občerstvovacej prestávke (trebišovská Deva je v horách vynikajúca…) sme sa vydali po zelenej značke priamo na Téryho chatu. Počas cesty sme sa stali svedkami vysokohorskej záchrannej akcie, pri ktorej „asistoval“ záchranný vrtuľník. Tiež sme spozorovali štvornohých tatranských domácich – kamzíky. Po dvoch hodinách a zopár namáhavých kilometroch sa v našej bezprostrednej blízkosti zjavila očakávaná Téryho chata. Tam nás čakal vietor, belasá obloha, teplý čaj, polievka, suché oblečenie, zaslúžený oddych atď… 🙂
Cestou nadol nám spoločnosť robili padajúce snehové vločky, sem tam slniečko a sem tam rozprestierajúca sa hmla. Náročný terén s pol metrom snehu sa postaral o množstvo pádov a mnohokrát nám vyčaril úsmev na tvári. Pochopiteľne, niektoré najstrmšie úseky spiatočnej cesty sme „prešli“ posediačky… 😉
Náš výlet sa pomaly blížil ku koncu a s nástupom na vlak smerujúci domov sme sa mohli s Tarami rozlúčiť. Odniesli sme si mnoho zážitkov, modrín, fotiek, ale najmä spomienok na zasnežené Tatry.
[FAG id=5156]
