Prečo neukončiť rok troškou pohybu na volejbalovom turnaji? Túto otázku si položili aj členovia štyroch tímov, ktorí sa zišli na vianočnom volejbalovom turnaji v telocvični u michalovských Saleziánov.
Turnaj sme začali tradične, svätou omšou o 8:30, po ktorej nasledovalo losovanie čísel pre družstvá a následné určenie poradia, v ktorom boli zápasy odohraté. Športovci sa potom presunuli do telocvične, kde už pre nich bola natiahnutá sieť a pripravené menšie zásoby energie vo forme vôd a keksíkov.
Už od rána vládla medzi súťažiacimi dobrá nálada a správny športový a férový duch ich sprevádzal od začiatku až do konca. Zápasy prebiehali bez problémov a vychutnať sme si mohli nielen nestarnúce „finty“ Oldies tímu, ale aj šikovnú hru mladších hráčov.
V čase obedu, pred veľkým finále, bol pre hráčov pripravený výborný guľáš, ktorý bol skvelým začiatkom, ako sa hovorí konca, čo u nás znamenalo posledných zápasov pred vyhodnotením. A bolo to finále ako sa patrí! Hráči nesklamali a ukázali, že na ihrisku to vedia v každom čase.
Po poslednom zápase nás čakalo vyhodnotenie plné úsmevov, potleskov a šťastných výkrikov. Účastníci dostali svoje zaslúžené odmeny, ktorými boli rôzne chutné sladkosti a slanosti a potom nasledovalo už len fotenie sa spokojných bojovníkov a po ňom zaslúžený oddych v kruhu najbližších, doma.
Tradičný vianočný volejbalový turnaj
Prečo neukončiť rok troškou pohybu na volejbalovom turnaji? Túto otázku si položili aj členovia štyroch tímov, ktorí sa zišli na vianočnom volejbalovom turnaji v telocvični u michalovských Saleziánov.
Turnaj sme začali tradične, svätou omšou o 8:30, po ktorej nasledovalo losovanie čísel pre družstvá a následné určenie poradia, v ktorom boli zápasy odohraté. Športovci sa potom presunuli do telocvične, kde už pre nich bola natiahnutá sieť a pripravené menšie zásoby energie vo forme vôd a keksíkov.
Už od rána vládla medzi súťažiacimi dobrá nálada a správny športový a férový duch ich sprevádzal od začiatku až do konca. Zápasy prebiehali bez problémov a vychutnať sme si mohli nielen nestarnúce „finty“ Oldies tímu, ale aj šikovnú hru mladších hráčov.
V čase obedu, pred veľkým finále, bol pre hráčov pripravený výborný guľáš, ktorý bol skvelým začiatkom, ako sa hovorí konca, čo u nás znamenalo posledných zápasov pred vyhodnotením. A bolo to finále ako sa patrí! Hráči nesklamali a ukázali, že na ihrisku to vedia v každom čase.
Po poslednom zápase nás čakalo vyhodnotenie plné úsmevov, potleskov a šťastných výkrikov. Účastníci dostali svoje zaslúžené odmeny, ktorými boli rôzne chutné sladkosti a slanosti a potom nasledovalo už len fotenie sa spokojných bojovníkov a po ňom zaslúžený oddych v kruhu najbližších, doma.
Posedenie pod jedličkou
Čas Vianoc je čas stretnutí, hojnosti, obdarovania sa navzájom, pekných a vzácnych chvíľ strávených spolu s rodinou. Vlastnou alebo aj s tou saleziánskou – animátorskou. Výnimkou nie je ani saleziánska rodina v Michalovciach. Posedenie pod jedličkou, ako to tunajší volajú, sa uskutočnilo 27.decembra.
Tradične sa Posedenie pod jedličkou začína sv. omšou a tak tomu bolo aj tentokrát. Zúčastnení boli pozvaní prísť elegantne oblečení a to vyvolalo medzi ostatnými ľuďmi v kostole milé, zvedavé otázky.
Po sv. omši sa zúčastnení animátori, saleziáni, sestry Saleziánky a saleziáni spolupracovníci presunuli do priestorov pod kostolom aby mohli začať slávnostnú večeru. Otec direktor dal každému krížik s medom na čelo, ako tradičný vianočný zvyk a potom si všetci mohli pochutnať na výbornej kapustnici, ktorú niektorí mladí pripravovali počas doobedia.
Samozrejme, nechýbali ani darčeky. Pri vstupe si každý vylosoval meno pre koho jeho darček pôjde a tak nikto neostal neobdarovaný. Darčekom boli pre všetkých aj koledníci z radov animátorov a tak prispeli aj oni ku pokojnej vianočnej atmosfére.
[FAG id=5513]
Mikuláš na nás nezabudol
Pred oknom, za oknom…Alebo u nás v kostole?
Áno! Tak ako každý rok, ani tento, na nás Mikuláš nezabudol. Tentokrát s ozajstnou bradou (no ktovie, možno bol cely ozajstný) a ako vždy, s kopou medovníčkov.
V tretiu adventnú nedeľu, nedeľu radosti, bolo v kostole naozaj nečakane veľa detí ale aj starších, veď predsa aj oni boli počas roka dobrí. Po kázni otca Paľa o miere radosti (zistili sme že radosť sa nedá merať teplomerom…) sme po požehnaní spievali Mikulášovi aby prišiel. A prišiel.
Atmosféra sa dala krájať vo vzduchu, všetky deti netrpezlivo očakávali čo sa bude diať a či na nich Mikuláš nezabudol.
Na otázku, či boli deti dobré, otec Paľo povedal, že my tu máme iba dobré deti a tak sa všetci nahrnuli do radu a dostali svoju sladkú odmenu. Znova sme spievali a čarovná mikulášska atmosféra v nás ostala znieť počas celého dňa.
Odfúklo nás na Vihorlat
Stačil malý nápad a dávka chuti a bol z toho výlet. Mladí spolu s rodičmi sa 17. novembra vybrali na Vihorlat. Všetci sa stretli skoro ráno u saleziánov a autami sa presunuli k Morskému oku. Niektorí ešte rozospatí, iní nabudení a plní očakávaní, vybrali sa spolu zdolať vrchol.
„Cesta nebola náročná, ale sneh nám to trošku sťažil. Keď sme sa dostali vyššie, všetko bolo, ako z rozprávky,“ opísal svoje pocity Samo Mesaroš. Po asi dvoch tretinách cesty sa celá skupina zastavila na obed.
Po doplnení síl, boli už všetci opäť na nohách a čoraz viac sa približovali k vrcholu. Keď sa na mŕtvu sopku konečne vydriapali, nemohli sa tam zdržať dlhšie, ako len na letmý pohľad. Zúrila tam víchrica, ktorá dovolila ostať stáť na dvoch nohách iba niektorým.
Bolo už niečo po druhej hodine poobede, keď začala celá skupina zostupovať. Slnko už nesvietilo tak, ako v lete, preto sa čoskoro zotmelo. Našťastie väčšina z rodičov poznala cestu, a tak sa všetci, síce už po tme, vrátili bezpečne domov. Zastavili sa ešte v blízkej dedine, na teplý čaj. Odniesli si veľa modrín, nových fotiek a hlavne pekných zážitkov.
[FAG id=5239]